Kožušiny a koža patrili zrejme k najstarším surovinám, z ktorých sa odev zhotovoval, kým sa človek naučil spracovávať lacnejšie prírodné materiály. Kožušnícka výroba či už ako remeslo alebo domácka výroba, zastávala na Orave významné miesto. Nemalou mierou k tomu prispel reliéf regiónu, menej vhodné klimatické podmienky pre poľnohospodárstvo, ako aj historické skutočnosti. Kožušníctvo patrilo medzi odvetvia zaoberajúce sa ručným zhotovením kožušín zo zvieracích koží a šitím kožušinových odevných súčiastok alebo iných kožušinových predmetov. Na výrobu a spracovanie kožušín nadväzovali ďalšie pracovné činnosti.
V posledných rokoch sa okolo prírodnej kože vedie mnoho diskusií. Mnohí ju vnímajú ako symbol luxusu a kvality, iní ju odmietajú z etických dôvodov. Špecializujeme sa na kvalitné výrobky z pravej ovčej vlny a kožušiny. Každý produkt vyberáme s dôrazom na kvalitu, trvácnosť a tradičné spracovanie, aby vám slúžil dlhé roky.
História kožušníctva na Slovensku
S tradíciou spracúvania zvieracích koží sa z pochopiteľných dôvodov najviac stretávame v historických záznamoch obcí v okolí okresu Námestovo. V 18. storočí bol na Orave založený Cech koželuhov a povrazníkov. Surové kože získavali od vykupovačov koží, mäsiarov, a tiež aj zo širokého okolia. Garbiari vyrobenú kožu predávali, napr. na jarmokoch remenárom, ševcom, čižmárom, sedlárom z Oravy, ale i z iných regiónov. Kožu vyrábali prevažne ševci, či už pre vlastnú potrebu alebo pre potrebu ostatných remeselníkov (čižmárov, remenárov, sedlárov a pod.) Rozsiahly chov dobytka na území vtedajšej stolice umožnil neobyčajný rozvoj ševcovského remesla. V polovici 18. storočia tu podľa archívnych záznamov pracovalo viac ako 80 ševcovských majstrov. Čižmárske remeslo malo svoje strediská najmä v mestečkách a v zemianskych dedinách. Výrobky z kože, ako napr. konské postroje, vyrábali remenári a sedlári, ktorých bolo, na rozdiel od ševcov, menej. Na výrobe a spracovaní kože sa na území oravskej stolice podieľalo okolo 150 remeselníckych dielní. Orava predstavovala v období neskorého feudalizmu jednu z dôležitých oblastí kožiarskej výroby na Slovensku. V Trstenej existoval v 17. storočí cech kožušníkov. Svoj vlastný cech mali i kožušnícki majstri v Tvrdošíne.
Roľníctvo bolo primárnym zdrojom obživy, výrobe kožušín sa mohli venovať väčšinou iba ako sezónnej práci. Kožušníci pracovali aj na dedinách. Spracovaním kožušín sa zaoberali ako naturalisti z radov poddaných podomáckym spôsobom. V posledných vývojových obdobiach vedľa seba existovali formy remeselne organizovanej výroby sústredenej v mestečkách a tradičná domácka výroba charakteristická pre dediny. Niektorí z výrobcov absolvovali výučný niekoľkoročný proces v rôznych kožušníckych dielňach až do svojho osamostatnenia sa. Garbiarsku výrobu vytlačila strojová továrenská výroba, ktorá sa začala rozvíjať po druhej svetovej vojne.
Kožušníctvo na Orave: Tradičné remeslo a jeho premeny
S príchodom zimných mesiacov sme sa rozhodli našim čitateľom priblížiť odevné súčiastky, ktorých nosenie bolo v tomto čase naozaj potrebné. Drsné podnebie nášho regiónu si vyžadovalo pevné a teplé oblečenie využívané počas väčšej časti roka. Kožušinové odevy sa tak stali súčasťou všedného i sviatočného odevu. Kožušnícka výroba či už ako remeslo alebo domácka výroba, zastávala na Orave významné miesto. Nemalou mierou k tomu prispel reliéf regiónu, menej vhodné klimatické podmienky pre poľnohospodárstvo, ako aj historické skutočnosti. V priebehu 16. - 17. storočia boli horské a podhorské oblasti osídľované na základe valaského práva, ktoré okrem iných skutočností, malo vplyv na rozšírenie karpatského horského spôsobu chovu oviec, odlišujúceho sa od nížinného. Rozšírený chov oviec ovplyvnil i charakter ľudovej kultúry a výroby. Kožušníctvo patrilo medzi odvetvia zaoberajúce sa ručným zhotovením kožušín zo zvieracích koží a šitím kožušinových odevných súčiastok alebo iných kožušinových predmetov. V neposlednom rade okolité lesy boli príbytkom divej zvery. Na výrobu a spracovanie kožušín nadväzovali ďalšie pracovné činnosti. Rozvíjali sa remeselné odvetvia súvisiace so spracovaním kože, ale aj napr. výroba zvoncov, praciek, opaskov, obuvi, obchodovanie s mliečnymi produktmi a pod.
Kožušiny a koža patrili zrejme k najstarším surovinám, z ktorých sa odev zhotovoval, kým sa človek naučil spracovávať lacnejšie prírodné materiály. Kožušníci šili z dostupných zvieracích kožušín podšívky do zimných kabátov, kožušinové vesty bez rukávov, kožuchy siahajúce po pás, po kolená, mentieky obtiahnuté súknom, zriedkavejšie aj rukavice a prikrývky. Pre zaodetie dedinského obyvateľa používali prevažne ovčie kožušiny, spočiatku v prírodnej farbe. Kožušinové výrobky odzrkadľovali miestne možnosti a požiadavky spotrebiteľov. Výzdobné prvky zodpovedali regionálnym typom i variantom ľudového odevu. Strihy postupom času napodobňovali mestský štýl módy. Väčšina kožušníkov v rámci Oravy pracovala len pre miestny trh.
V podhorských oravských obciach pre označenie kožušníka pretrvávalo pomenovanie kušnier. V okolí Dolného Kubína zase kožušnjer a severovýchodných obciach (Čimhová) garbiar. Obyčajne sa však výroba kožušín spájala so šitím a výzdobou kožušníckych výrobkov u toho istého výrobcu. Teda pomenovanie označuje väčšinou výrobcu i zhotoviteľa (niekedy pri zhotovení kožušinového odevu vypomáhali i členovia rodiny).
Technika výroby a zdobenia kožušín
Technike výroby kožušín sa v dostupnej regionálnej národopisnej literatúre vo veľkej miere venovala etnografka Oravského múzea Zdenka Čaplovičová. Terénne výskumy týkajúce sa kožušníctva, garbiarstva na území Oravy, vykonávala v priebehu druhej polovice 20. storočia. V tomto období sledovala priamo v teréne prácu posledných kožušníkov, s ktorými viedla i riadené rozhovory. Výraznou mierou sa zaslúžila aj o rozšírenie zbierkového fondu predmetmi súvisiacimi práve s danou témou. Kožušinové výrobky, zastúpené v zbierkovom fonde Oravského múzea, vzhľadom na trvácnosť materiálu sú rôznorodé a naviac dokumentujúce konkrétne výrobné dielne.
Kožušteky
Kožušinové vesty (živôtiky) bez rukávov boli v regióne známe aj pod pomenovaním kožuštek, serdak (goralské obce Podhalia). Podľa počtu ich zastúpenia v zbierkovom fonde môžeme usudzovať, že tento typ kožušinového výrobku bol rozšírený u žien i mužov. V regióne boli niekoľko desaťročí rozšírené typologicky veľmi podobné výrobky rozpoznateľné podľa výrobnej dielne i farebnosti. Najčastejšie siahajú po pás alebo do polovice bokov. Ich nositeľmi boli roľníci, remeselníci i pastieri. V dedinskom prostredí mali mnohostranné využitie.
Strih kožúškov má spoločný základ. Pozostával z chrbtovej časti, dvoch predných dielov, niekedy z goliera stojačika (pri ženských variantoch). Plecné a chrbtové švíky sú umiestnené podľa zaužívanosti konkrétnej výrobnej dielne. Zapínanie sa nachádza v strede prednej časti. Začína tesne pod krkom, v spodnej časti konce kožúška zapínanie presahujú. Súčasťou je obyčajne aj vnútorné vrecko. Bolo zhotovené vodorovným prestrihnutím na boku predného dielu, pri novších výrobkoch z druhej polovice 20. storočia bol predný diel v niektorých prípadoch prestrihnutý šikmo, prípadne vrecko sa nachádzalo na pravom aj na ľavom boku. Lemovanie okrajov je prevedené irchami iných farieb, z ktorých pozostávali aj výzdobné motívy. V prípade ženských kožúškov z goralských obcí Suchá Hora a Hladovka sú prieramky lemované čiernou barančinou. Funkciou lemovania bolo spevnenie okrajov na funkčne exponovaných miestach, napr. v okolí zapínania.
Aspoň jednoduchá dekorácia sa uplatňovala aj na starších typoch (pracovných kožúškoch). Rozdiel medzi ženským a mužským kožúškom je pozorovateľný v jeho dĺžke a šírke. Mužský kožúšok bol dlhší. Ženský zase mierne obopínal trup nositeľky, zvýrazňoval pás a bol kratší. Výzdobu okrem farebnej irchy tvorí v niektorých prípadoch aj výšivka, na ktorej je možné vypozorovať šikovnosť a tvorivosť zhotoviteľa. V prípade kožúškov zo Zázrivej sa výšivka nachádzala na rovnakom mieste, avšak motív sa obmieňal. Výzdoba na kožúškoch z Podhalia sa v malých obmenách typu kvietkov opakovala.
Kožúšky pochádzajúce zo Studenej doliny (Habovka) sú dekorované celoplošným rastlinným vzorom zhotoveným pomocou našívanej farebnej irchy. Z motívov sa najčastejšie uplatňovali malé štylizované kvety, úponky a lístky. Sú situované na chrbtovej časti, predných dieloch, prípadne i v okolí vreciek. Mužské varianty boli na výzdobu skromnejšie. Plecné a chrbtové švíky boli doplnené farebnou výšivkou prípadne prepletáním. Spodné okraje, krčný výstrih a vrecko sú zrejme z praktického hľadiska spevnené, lemované irchou.
Niektoré kožúšky zo Zázrivej sú v spodnej časti chrbta zdobené dvojicou farebných kystiek zhotovených z vlny. Pod kystkami sa nachádzajú visiace strapce najčastejšie z červenej irchy v tvare trojuholníka, ktorých užší koniec je prišitý a širší voľne visí. Irchový trojuholník je ozdobne vykrajovaný.
Kožuchy
Strih kožucha zohľadňoval pohlavie nositeľa, vek a príležitosť nosenia. Napodobňoval mestské odevy. Vzhľadom na ich cenu nepatrili k častým odevom. Kožuchy sa šili na objednávku alebo ich kupovali na jarmokoch. Nositeľmi boli muži i ženy. Majitelia sa o ne starali a zanechávali ako dedičstvo pre potomkov. Ich strih pozostával z 5 - 6 dielov: z dvoch predných, jedného zadného dielu, rukávov a niekedy goliera stojačika.
Opäť môžeme skonštatovať veľmi podobné opakujúce sa typy kožuchov, rozpoznateľné podľa výrobnej dielne. Okraje kožucha, predovšetkým pri podhalianských výrobkoch, lemovala čierna kožušina (barančina), ktorou bol zdobený aj golier. Zapínanie v prednej časti bolo na kožené gombíky a pútka, rovnako zhotovené z kožených pásov. Podobne ako v prípade kožúškov sa vo výzdobe uplatňovalo prekrývanie švov irchou, výšivka, výzdoba irchou, prepletanie a podšívanie farebnými remienkami. Používala sa pestrofarebná vlnená alebo hodvábna výšivka.
Najrozšírenejším druhom výzdoby u kožuchov z hornej Oravy bolo našívanie drobných motívov z farebnej irchy do podoby kvetov a lístkov. Základom irchovej výzdoby sú pásy s rôzne vystrihnutými dierkami a sirmovanie. Druhou skupinou sú väčšie samostatné motívy štylizovaných rastlinných vzorov zhotovených z irchy. Výšivka je zastúpená v podobe abstraktného motívu umiestneného najčastejšie na chrbtovom diele. Zdobenie si na kožu výrobca predkreslil, prípadne naznačil. Jemnosť a kultivovanosť výzdoby svedčia o zručnosti remeselníkovej práce. Móda ovplyvnila i výzor kožušinových výrobkov. Tie súčasné sú zdobené jednoduchšie alebo výzdoba chýba. Vonkajší vzhľad výrobku do veľkej miery závisel od výrobcu, na základe čoho sa v niektorých prípadoch dal určiť.
Kožuchy z dielne v Zázrivej, ktoré sa podobali kožúškom, ale mali dlhý rukáv, nosili v chladnejšom počasí staršie ženy.
Ďalšie kožené a kožušinové predmety
K zastúpeným zbierkovým predmetom patria kožušinové čiapky, ktoré boli vyrábané z jahňacích kožiek. Nosili ich hlavne muži. Čiapky mali homoľovitý tvar, pozostávali z dvoch alebo štyroch dielov kožušiny. Mentieky nosili zemania a v Žaškove sedliacke ženy.
Výrobky z kože sú v zbierkovom fonde Oravského múzea prezentované predovšetkým obuvou, opaskami a kapsami, ktoré sú zdobené nabíjaním mosadzných plieškov alebo razením pomocou razidiel na koži vytvárajúcich plastický ornament.
Tradičná tesárska brašna na klince
Súčasnosť a budúcnosť kožušníctva
Kožušinové výrobky bývali teplé, pevné, pohodlné a vhodné na fyzickú prácu nielen v poľnohospodárstve a pastierstve, ale aj v iných odvetviach, ako napr. v drevorubačstve, furmanstve, povozníctve a pod. Chov oviec a dobytka po druhej svetovej vojne začal značne klesať, čo prinieslo úpadok i v nosení kožušinových odevných súčastí. Odchod obyvateľov Oravy za prácou či obchodom, spôsobili rozšírenie mestských druhov odevu a postupný zánik tradičných foriem odievania.
Uvádzané výrobky síce v teréne ešte nachádzame, no získať podrobnejšie informácie o ich výrobcovi, kúpe či veku je už náročnejšie. Proces spracovania kožušín, technológie i pracovné náradie, poukazujú na spoločné prvky v rámci celoslovenskej kožušníckej výroby. Počet kožušníckych dielní i súvisiaca terminológia dokazujú prepojenosť s valaským osídlením. V období konca 20. a začiatku 21. storočia sa kožušinové výrobky vplyvom modernej doby (ochrana zvierat) považujú za menej vhodné, čím ich popularita a dopyt po nich klesajú.
Ivan Bednárik o salóne Révay: "Révay- to je pojem. Oprávnene. Jedinečné kožušiny, aké je vídať na svetových mólach, do ktorých sa zamilujete na prvý pohľad. Excelentné vypracovanie, výborný servis. V kožušinách z tejto dielne sa cítite kráľovsky. Kvalitné kožušiny, originálne nápady a špičkové spracovanie s dôrazom na detail. To iba v skratke vystihuje prácu salónu Révay kožušiny."
Anna Supuková o salóne Révay: "Takto vyzerajú kožuchy, keď do rúk zoberú šijací stroj ľudia, pre ktorých je práca vášňou a lásku ku kožušinám cítiť z každého jedného modelu. Kožušiny Révay sú nielen neskutoční detailisti, ale aj úžasní ľudia s obrovskou energiou."
Jaroslav G. o salóne Révay: "V Révay, Kožušiny a Koža, sme dali opravovať v novembri 2022 dva kožuchy. Boli sme veľmi spokojní. Sú to profesionáli, veľmi kvalitná práca a okrem toho príjemní ľudia. Ďakujeme pekne a určite sa obrátime aj nabudúce."
Bošianska koželužňa, s.r.o. sa zaoberá aj výrobou koží a kožušín na zákazku. Kože hospodárskych zvierat ako ovca, koza, hovädzí dobytok, ďalej z poľovnej zvery jeleň, daniel, srna, muflón a diviak. Bošianska koželužňa, s.r.o. sa venuje aj výkupu koží. ŠTÁTNA VETERINÁRNA A POTRAVINOVÁ SPRÁVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY udelila Úradné číslo Bošianskej koželužni, s.r.o. Úradné číslo nás oprávňuje vykupovať Vedľajšie živočíšne produkty - Kože.
Predaj hovädzích čalúnnickych usní, korigovaná, semianilínová, anilínová koža. Oprava obuvi - výmena opätkov, zošívanie, brašnárstvo. Oprava obuvi a brašní v Košiciach. Výroba a predaj kožených odevov a doplnkov. Výroba kožených materiálov pre ich použitie v automobilovom priemysle. Zákazková výroba kožených výrobkov. Opravy a úpravy kožuchov a kožušinových výrobkov a doplnkov, výmeny podšiviek, golierov a poškodených častí. Výroba, spracovanie a predaj kožených a kožušinových odevov. Krajčírske práce - úprava kožušinových a kožených výrobkov. Koža je naše remeslo.
