Sotva by sa našiel niekto, kto by nepoznal nemeckého ovčiaka. Vlčiak, ako sa mu po domácky hovorí je najvšestrannejším a najrozšírenejším psím plemenom. Populárny je vďaka svojou nenáročnosťou, všestrannosťou a schopnosťou. Pozorný, pracovitý a temperamentný pes pevných nervov a vysokej inteligencie. Potrebuje od malička vštepovať poslušnosť a pravidelný výcvik. Vlčiak je ostražitý strážca, ktorý má vrodenú ochranu a obranu svojho pána a zvereného územia. Typická je pre neho bojovnosť, ostražitosť a odvaha. Je to oddaný priateľ, ktorý miluje deti.
Ide o plemeno zo severu a juhu Nemecka. Vznikol v 80. rokoch 19. storočia. Jeho narastajúca obľúbenosť bola ovplyvnená úspešným využitím v nemeckej armáde a polícii, kde sa osvedčil ako služobný a strážny pes. Vďaka tomu sa v jeho výchove zohľadňoval predovšetkým výkon a po 2. svetovej vojne si získal veľkú obľubu najmä ako služobný pes aj mimo Európu. Nemecký ovčiak je stredne veľký, s dobrou stavbou tela a stredne dlhou a hustou srsťou. Charakteristický je svojimi špicatými a vztýčenými ušami. Veľkú podobu má s divokým vlkom. Chvost má nízko nasadený a chlpatý. Farba srsti je najčastejšie hnedožltá s čiernym sedlom na chrbte a tmavým sfarbením na tvári. Na chrbte môže mať šedý prechod. Predovšetkým je to služobný a strážny pes. Skvelý je pri hľadaní osôb pri katastrofách a záchranár. Uplatnenie našiel aj na colnici a letisku, kde hľadá stopy po výbušninách a omamné látky. V domácom prostredí je v prvom rade výborný strážca.
Nemecký ovčiak existuje sotva 130 rokov. Za ten čas sa z neho stal pravdepodobne najnasadzovanejší pracovný pes na svete. Slúži pri polícii a v armáde, vodí nevidiacich, hľadá ľudí pod lavínami aj zakázané látky na letiskách. Doma to ale nie je pes pre každého. Za povesťou všestranného pracanta sa skrýva temperament, ktorý potrebuje vedenie, pohyb a prácu pre hlavu. Nemecký ovčiak je v prvom rade pracant. Plemeno má prekvapivo presný dátum narodenia. Stojí za ním Max von Stephanitz, bývalý kavalerista, ktorý koncom 19. storočia chcel vyšľachtiť ideálneho pastierskeho psa. V roku 1899 si na výstave všimol psa, ktorý presne zodpovedal jeho predstave. Kúpil ho, premenoval na Horand von Grafrath a zapísal ako úplne prvého nemeckého ovčiaka. Plemeno sa rozšírilo nezvyčajne rýchlo. Už počas prvej svetovej vojny slúžili nemeckí ovčiaci ako spojkári, strážcovia aj hľadači ranených, a z pastierskeho psa sa stal univerzálny pracovný pes.
Plemeno dodnes sprevádza jeden rozkol. Existuje pracovná línia, šľachtená pre výkon, a výstavná línia, šľachtená pre exteriér. Nemecký ovčiak je stredne veľké až veľké plemeno s mohutnou, svalnatou stavbou. Psy dosahujú kohútikovú výšku 60 až 65 cm a hmotnosť 30 až 40 kg, suky sú menšie, 55 až 60 cm a 22 až 32 kg. Vzhľad sa pritom líši podľa línie, z ktorej pes pochádza. Jedinci z pracovných línií majú spravidla rovnejší chrbát a robustnejšiu stavbu. Časť výstavných línií má naopak výrazne šikmú líniu chrbta a práve jej sklon býva medzi chovateľmi predmetom diskusií, keďže prehnaný uhol môže zaťažovať zadné nohy. Hlava je klinovitá, uši vztýčené a špicaté, pohľad pozorný. Srsť je dvojitá: stredne dlhá vrchná srsť a hustá podsada, ktorá psa chráni pred chladom aj horúčavou. Pri sfarbení je najznámejšia čierna s pálením, teda čierny chrbát a maska s hnedými až plavými znakmi. Bežná je aj vlkošedá srsť (chovatelia ju volajú sable), pri ktorej je každý chlp viacfarebný a pes pripomína vlka najviac. A práve tu je namieste vysvetliť názov. Nemeckému ovčiakovi sa na Slovensku ľudovo hovorí aj nemecký vlčiak, a to kvôli podobe s vlkom: vztýčené uši, sfarbenie, držanie tela. Je to len prezývka toho istého plemena. Pozor ale na zámenu: československý vlčiak je samostatné plemeno, ktoré vzniklo až v druhej polovici 20. storočia krížením nemeckého ovčiaka s karpatským vlkom. Má odlišný temperament aj nároky a s nemeckým ovčiakom ho spája len časť rodokmeňa.
Výchova a povaha
Nemecký ovčiak patrí medzi najučenlivejšie plemená vôbec. Je inteligentný, sústredený a má silnú potrebu byť pri svojej rodine a mať s ňou spoločnú úlohu. K členom domácnosti býva mimoriadne oddaný, k cudzím ľuďom rezervovaný. S povahou plemena sa spája jeden tvrdošijný mýtus, a to že nemecký ovčiak je agresívny pes. Nie je. Ostražitosť a agresivita sú dve odlišné veci. Ostražitý pes situáciu vyhodnotí a reaguje primerane, agresívny útočí bez rozlíšenia. Keď sa agresivita objaví, takmer vždy za ňou stojí konkrétna príčina: zlá alebo žiadna socializácia v šteňacom veku, chov na strach, dlhodobý nedostatok pohybu alebo chýbajúce vedenie. (Pridajte k tomu psa na reťazi a máte recept na problémy úplne bez ohľadu na plemeno.) Vyrovnaná povaha nie je samozrejmosť, ktorá príde s rodokmeňom. S deťmi vychádza nemecký ovčiak dobre, najmä ak v rodine vyrastá od šteňaťa. Treba však počítať s jeho veľkosťou a temperamentom: mladý ovčiak je živý a neobratný a malé dieťa môže nechtiac zraziť pri hre. S inými zvieratami v domácnosti vychádza nemecký ovčiak zvyčajne dobre, najmä ak medzi nimi vyrastá od šteňaťa. Pri mačke alebo menšom psovi treba počítať s jeho pastierskym pôvodom: rýchly pohyb v ňom môže prebudiť chuť naháňať. Ide o inštinkt, ktorý sa dá výchovou usmerniť.
Výcvik nemeckého ovčiaka je vďačná práca, lebo plemeno sa učí rýchlo a spoluprácu s človekom má doslova v povahe. Háčik je v tom, že rovnako rýchlo sa učí aj nežiaduce veci. Základ je socializácia. Šteňa treba od prvých týždňov v novom domove postupne a pozitívne zoznamovať s ľuďmi, inými psami, zvukmi mesta, povrchmi a situáciami. Pri samotnom výcviku platí, že plemeno reaguje výborne na pokojné, dôsledné vedenie a na motiváciu, a naopak veľmi zle na hrubosť a tvrdé tresty. Nemecký ovčiak chce vedieť, čo sa od neho čaká, a chce za to odmenu, či už maškrtu, hru alebo pochvalu. Samotná poslušnosť takémuto psovi nestačí. Nemecký ovčiak potrebuje aj prácu pre hlavu. Skvele sa hodí na stopovanie, poslušnosť, záchranársky výcvik aj na psie športy ako agility či obedience. Nemusíte z neho robiť športového šampióna, ale potrebuje pravidelné úlohy, pri ktorých zapojí myseľ.
Nemecký ovčiak nie je plemeno na dve krátke prechádzky okolo bloku. Dospelý zdravý pes potrebuje zhruba 1,5 až 2 hodiny pohybu denne, a nemá to byť len pomalá chôdza na vôdzke. Pri šteňatách a mladých psoch však platí opak a oplatí sa to vedieť. Kým rastú kosti a kĺby, prehnaná alebo nárazová záťaž im škodí a zvyšuje riziko neskorších problémov s pohybovým aparátom. Dlhé behy, skoky z výšky či dlhý pohyb popri bicykli nechajte až na dospelého psa, teda zhruba po prvom roku až roku a pol. Mladý ovčiak potrebuje pohyb, ale formou voľnej hry a kratších prechádzok prispôsobených jeho veku. Rovnako dôležitá ako fyzická záťaž je tá mentálna. Pes, ktorý celý deň premýšľa a rieši úlohy, je večer pokojnejší než pes, ktorý len odbehol kilometre. Vyhľadávacie hry, učenie nových povelov, žuvacie aktivity či jednoduché myšlienkové hračky zaberajú menej času než dlhý výlet, no psa unavia spoľahlivo.
Keď ovčiak tento výdaj energie nedostane, nájde si prácu sám. A jeho predstava o užitočnej činnosti sa zriedka zhoduje s tou vašou: obhrýzanie nábytku, kopanie, neustály štekot, stráženie plota pred okoloidúcimi. Nemecký ovčiak sa zvyčajne dožíva 9 až 13 rokov, pričom priemer sa pohybuje okolo desiatich až jedenástich rokov. Najznámejšia je dysplázia bedrového kĺbu - vrodená chyba vývoja kĺbu, pri ktorej hlavica stehennej kosti nesedí správne v jamke. Vedie k bolesti, krívaniu a postupne k artróze. Postihuje približne jedného z piatich nemeckých ovčiakov. Veľmi podobná je dysplázia lakťového kĺbu na predných nohách. Špecificky pre toto plemeno je typická degeneratívna myelopatia. Je to progresívne ochorenie miechy, ktoré sa zvyčajne prejaví až vo vyššom veku, neraz po siedmom roku života. Začína sa nenápadne, vrávoravou chôdzou zadných nôh, a postupuje k ich úplnému ochrnutiu. Pre psa nie je bolestivá, no je nevyliečiteľná. Nemecký ovčiak patrí aj k plemenám ohrozeným nafúknutím a torziou žalúdka (GDV). Je to akútny, život ohrozujúci stav, pri ktorom sa žalúdok naplní plynom a pretočí okolo svojej osi. Postihuje veľké plemená s hlbokým hrudníkom a vyžaduje okamžitý veterinárny zákrok. Spoznáte ho podľa nafúknutého a tvrdého brucha, nepokoja, slinenia a neúspešných pokusov o vracanie. Pri týchto príznakoch treba s psom ihneď k veterinárovi, doma sa stav riešiť nedá.
Nemecký ovčiak je zo všetkých plemien najnáchylnejší aj na exokrinnú pankreatickú insuficienciu (EPI). Pri tomto ochorení podžalúdková žľaza nevytvára dosť tráviacich enzýmov a pes potravu poriadne nestrávi. Typicky chudne napriek tomu, že žerie normálne alebo aj viac, a máva objemný, svetlý a riedky trus. Prejaviť sa môže už u mladého dospelého psa. Veľkú časť tohto rizika máte vo vlastných rukách. Dvojitá srsť nemeckého ovčiaka si vyžaduje pravidelnú pozornosť. Cez bežnú časť roka stačí prekefovať psa dva až trikrát týždenne, počas jarného a jesenného pĺznutia však pristúpte na kefovanie každý deň. Plemeno totiž pĺzne výrazne, a kto nestíha, nájde podsadu po celom byte.
Kŕmenie prispôsobte veku, veľkosti a hlavne reálnej aktivite psa. Mimoriadne dôležitá je fáza rastu: šteňa veľkého plemena by malo rásť rovnomerne a skôr pomalšie. To privádza k téme, ktorá rozhoduje o zdraví viac, než sa zdá, a tou je telesná hmotnosť. Každý kilogram navyše zaťažuje bedrá a lakte, ktoré sú u tohto plemena aj tak zraniteľné. Štíhly, svalnatý ovčiak má jednoznačne lepší štart do staroby než pes s nadváhou.
Nemecký ovčiak je skvelý pes do správnych rúk a náročný do tých nesprávnych. Sadne aktívnym ľuďom a rodinám, ktoré chcú mať psa zapojeného do diania a sú ochotné venovať čas výcviku a pohybu. Menej vhodnou voľbou je pre úplného začiatočníka, ktorý nemá chuť učiť sa popri psovi, pre veľmi zaneprázdnených ľudí s minimom voľného času a pre každého, kto si predstavuje pokojného psa, ktorý prespí väčšinu dňa. Otázka bytu sama o sebe nie je prekážkou. Nemecký ovčiak môže žiť aj v byte za predpokladu, že dostane svoju dávku pohybu a mentálnej práce vonku. Skôr než metráž rozhoduje životný štýl rodiny. Ak zvažujete, či sa väčšie plemeno do bytu hodí, pomôže sprievodca výberom psa do bytu. Áno, nemecký ovčiak môže žiť aj v byte. Podmienkou je, že majiteľ mu dopraje dostatok pohybu a mentálnej práce vonku, zhruba 1,5 až 2 hodiny denne. Plemeno nerieši ani tak veľkosť priestoru ako to, či má čo robiť a či je nablízku svojej rodine. Agresivita nie je vrodenou črtou tohto plemena. Nemecký ovčiak je ostražitý a oddaný svojej rodine, čo sú vlastnosti, ktoré si ľudia s agresivitou mýlia. Zdravý, dobre socializovaný ovčiak vie situáciu vyhodnotiť a nereaguje útokom bez dôvodu. Bežná dĺžka života tohto plemena je 9 až 13 rokov, v priemere okolo desiatich až jedenástich.
Čo o sebe povedať rovnako dôležité: porovnanie s nemeckým vlčiakom
Nemecký vlčiak je len ľudový názov pre nemeckého ovčiaka, ide o jedno a to isté plemeno. Československý vlčiak je naproti tomu samostatné plemeno, ktoré vzniklo v druhej polovici 20. storočia krížením nemeckého ovčiaka s karpatským vlkom. Nemecký ovčiak pĺzne celoročne mierne a dvakrát do roka, na jar a na jeseň, veľmi výrazne. Počas týchto období púšťa hustú podsadu a kefovať ho treba prakticky každý deň. Mimo pĺznutia stačí srsť prečesať dva až trikrát týždenne. Pri dobrej socializácii áno.
Ovčiak, ktorý sa od šteňaťa pravidelne stretáva s inými psami, sa väčšinou naučí vychádzať s nimi bez problémov. K cudzím psom býva spočiatku rezervovaný, čo je pri strážnom plemeni prirodzené. Problémy vznikajú najmä tam, kde socializácia chýbala alebo kde pes trávi dni osamote. Nemecký ovčiak je jedno z najuniverzálnejších plemien, aké existujú, ale táto všestrannosť má cenu. Plemeno odmení majiteľa, ktorý mu dá vedenie, pohyb a prácu pre hlavu, spoľahlivým a vyrovnaným psom, ktorý je rodine oporou dlhé roky a zvládne prakticky čokoľvek. Majiteľa, ktorý to podcení, čaká frustrovaný a hlučný pes.
Starostlivosť, výživa a riziká zdravia
K v súvislosti so zdravotnými rizikami treba upozorniť na najčastejšie problémy u nemeckého ovčiaka: dysplázia bedrového a lakťového kĺbu, degeneratívna myelopatia a pohybové ťažkosti. GDV (nafúknutie a torzia žalúdka) je akútna situácia vyžadujúca okamžitý zákrok. EPI (exokrinná pankreatická insuficiencia) a ďalšie vrodené či získané ochorenia tiež vyžadujú pozornosť majiteľa. Kvalitná výživa, správny pomer živín a vhodná hmotnosť chráni kĺby a celkové zdravie.
Dvojitá srsť vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Počas pĺznutia je potrebné častejšie kefovať a udržiavať čisto v domácnosti. U dospelého psa stačia 1,5-2 hodiny pohybu denne, ale šteňatá a mladé psy potrebujú špeciálny postup so zreteľom na rast kĺbov a kostí. Vhodné je striedanie fyzickej a mentálnej záťaže, aby pes nebol unavený a mal dostatok podnetov.
Starostlivosť o výživu a výcvik
V prípade výživy je dôležité prispôsobiť krmivo veku, veľkosti a aktivite psa. Vzhľadom na veľký energetický výdaj nemeckého ovčiaka sa oplatí zvoliť kvalitné krmivo s prehľadným zložením a primeranou energetickou hodnotou. Dobrý výchovný základ zahŕňa pravidelnú socializáciu a dlhodobý, pokojný a dôsledný výcvik. Množstvo tréningu a jeho intenzita musia zodpovedať potrebám psa a skúsenostiam majiteľa. Niektoré plemená sú tvrdšie na výchovu, a preto sa odporúča spolupracovať so skúseným chovateľom alebo inštruktorom.
Najlepšie vychádza pes, ktorý má jasnú úlohu a pravidelnú psychickú i fyzickú záťaž. Pes nie je vhodný pre každého, pretože pri nevhodnom prostredí alebo nedostatočnej stimulácii môže vzniknúť frustrácia a rušivé správanie. Potreba pohybu a mentálnej práce je dôležitá aj pre psa bývajúceho v byte.
So záhradou, bytom alebo rodinou: pre koho je plemeno vhodné?
Plemeno zapadne do života aktívnych ľudí a rodín, ktoré chcú psa zapojiť do aktivít a majú čas na výcvik a pohyb. Pre začiatočníkov môže byť náročné, a preto je potrebné byť úprimný o svojom čase a životnom štýle ešte pred kúpou šteňaťa. Áno, nemecký ovčiak môže žiť aj v byte, ak mu stačí potreba pohybu a práce mimo bytu. Podmienkou je pravidelný pohyb a mentálna stimulácia, zhruba 1,5 až 2 hodiny denne.
Podrobná starostlivosť zahŕňa kefovanie, kŕmenie a dohľad nad rastom šteňaťa, ale aj udržiavanie potrebných kontaktov s ľuďmi a zvieratami. Ostražitosť a odvaha patria k charakteru plemena, no agresivita nie je vrodená črta; správna socializácia a vedenie sú kľúčové. V konečnom dôsledku je nemecký ovčiak skvelý spoločník a pracovný pes, ktorý je spoľahlivou oporou rodiny, ak mu majiteľ dá jasné vedenie a dlhodobejšiu zodpovednosť.