Parazity u psov: Kompletný sprievodca prevenciou a liečbou

Parazity sú obrovskou hrozbou pre zdravie a dokonca aj život psov a iných zvierat. Parazity sú obrovskou hrozbou pre zvieratá a ľudí - tie, ktoré žijú vo vnútri tela, ho dokážu ničiť dlhé roky a znižovať imunitu. Napriek tomu, že si tieto malé potvory často nevšimneme, môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy. Existuje mnoho rôznych druhov psích parazitov - niektoré sa prichytia na kožu a ukryjú sa v srsti, iné cestujú do čriev a ďalšie žijú v krvnom obehu alebo pľúcach. Odtiaľ psíkovi cucajú krv alebo sa priživujú na potrave, ktorú skonzumuje. Takto svojho hostiteľa oslabujú a môžu mu spôsobiť vážne zdravotné problémy až zlyhanie orgánov. Tiež môžu zároveň prenášať nebezpečné ochorenia. Včasná identifikácia a liečba sú kľúčové pre udržanie zdravia vášho štvornohého priateľa.

Typy parazitov u psov

Parazity môžeme rozdeliť na vnútorné (endoparazity) a vonkajšie (ektoparazity). Každý typ si vyžaduje špecifický prístup k prevencii a liečbe.

Vnútorné parazity

Vnútorné parazity sa usadzujú v tráviacom trakte, pľúcach, srdci, krvi alebo svaloch psa. Najčastejšie napádajú tráviaci trakt zvieraťa, kde sa živia živinami, ktoré prijíma jedinec zo stravy. Taktiež sa živia jeho krvou alebo tráviacimi šťavami. Existuje množstvo druhov parazitov, ktoré môžu psa napadnúť. Takéto vnútorné parazity sa dajú ľahko prenášať z jedného psa na druhého. Najčastejšie sa pes môže nakaziť na miestach, kde je vyššia frekvencia pohybu iných psov - spoločné výbehy, misky s vodou, výstavy či rôzne súťaže.

Červy

Škrkavky sú asi najrozšírenejšie parazity psov. Uhniezdia sa v tenkom čreve a odoberajú živiny z jedla, ktoré pes zje, takže jemu samotnému ostanú len zvyšky. Sú to biele, špagetovité červy, ktoré dosahujú dĺžku okolo 12 cm a dajú sa vidieť voľným okom v stolici nakazeného psa. Často sú nimi nainfikované už šteniatka. Škrkavky sa totiž môžu preniesť už počas tehotenstva od mamy na šteniatko ešte pred narodením, alebo cez materské mlieko po narodení. Ak je ich veľa, bránia šteniatku v raste, spôsobujú žalúdočné problémy a nafukovanie, ktoré sa prejavuje opuchnutým bruškom. Medzi ďalšie príznaky patrí vracanie, letargia, hnačka a strata hmotnosti. Škrkavka psia (Toxocara canis) a škrkavka mačacia (Toxocara cati) sú celosvetovo rozšírené parazity. Zviera sa nimi môže nakaziť z prostredia požitím infekčného vajíčka, ale častý je aj prenos z matky na plod, takzvaný transplacentárny prenos. Škrkavky sú okrúhle, hladké červy bielej, svetložltej aj svetloružovej farby, ktoré dosahujú dĺžku 6-10 cm (škrkavka mačacia) a 9-18 cm (škrkavka psia). Spôsobujú zápal čreva, a ich larvy môžu migrovať v organizme a spôsobovať zápal ďalších orgánov. U dospelých psov a mačiek nemusíme pozorovať žiadne klinické príznaky ochorenia. Sú prenosné aj na človeka, a môžu spôsobiť vážne ochorenie s názvom larválna toxokaróza.

Machovce sú malé červíky dlhé 1-2 cm. Rovnako ako škrkavky, prichytávajú sa na stenu tenkého čreva a odtiaľ sajú krv svojho hostiteľa. Pes ich môže chytiť z materského mlieka, skonzumovaním nakazených zvierat, napríklad švábov, ale tiež môžu larvy machovcov putovať z kontaminovanej pôdy do psa cez kožu na labkách. Keďže títo upíri majú neuhasiteľný smäd, môžu u psa vyvolať anémiu a ohroziť ho veľkou stratou krvi.

Pásomnice sú ploské článkovité červy, ktoré žijú v črevách svojho hostiteľa a kradnú tam živiny z jeho jedla. Zo začiatku nie sú veľmi dlhé, môžu však v črevách dorásť až do dĺžky 60 cm! Prenášajú sa cez medzihostiteľa - znamená to, že váš pes nemôže pásomnicu dostať priamo od iného nakazeného psa. Larvy pásomníc sa môžu nachádzať vo vtákoch, hlodavcoch či surovom mäse a keď ich pes zje, pásomnica sa mu dostane do čriev. Niektoré blchy sú tiež prenášačmi - keď si pes poškrabe svrbiace miesto zubami, omylom blchu prehltne a s ňou aj larvu pásomnice v nej. To je jeden z dôvodov, prečo by ste nikdy nemali podceňovať zablšenie, pretože často prináša dva problémy v jednom. Pásomnica psia (Dipylidium caninum) parazituje na psoch aj mačkách. Jedná sa o plochého článkovaného červa dosahujúceho v dospelosti 10-40 cm. Jednotlivé články, ktoré môžeme vidieť vylúčené aj v stolici, majú dĺžku 3-9 mm. Medzihostiteľom je blcha psia. Pásomnicou sa zviera nakazí požitím infikovanej blchy pri hryzení a čistení srsti. Vo výnimočných prípadoch napáda aj deti.

Vlasovce sú maličké červy, merajú menej ako pol centimetra, takže ich nie je ľahké uvidieť. Podobajú sa na nitku, vpredu úzku ako bič a vzadu hrubšiu. Usídľujú sa v hrubom čreve psíka, kde sajú krv a spôsobujú tak zápal a podráždenie. Pes ich môže chytiť z exkrementov alebo cez kontaminovanú pôdu. Niektoré psy nakazené pásomnicou sa “sánkujú” (šúchajú sa zadkom po zemi) alebo si olizujú zadok, lebo ich to dráždi. Pásomnice nie sú také nebezpečné ako niektoré iné parazity a nevyvolávajú až také zjavné a závažné príznaky, no kvôli pásomnici pes nedostáva dosť živín a dokonca mu pásomnica môže upchať črevá, a tak by ste problém nemali podceniť. Pásomnice sa pravidelne zbavujú zadných článkov, ktoré obsahujú vajíčka a tieto články sa môžu objaviť v psích výkaloch alebo sa mu zachytiť na srsti pod chvostom.

Vlasovce psie sú tenké červy, ktoré majú dĺžku okolo 20cm. Prenášajú ich komáre, a to najmä v teplejších oblastiach - kým komár cicia psovi krv, môže mu do krvného obehu vpustiť larvu vlasovca. Vlasovce potom putujú smerom do srdca, kde sa usídlia v hlavných cievach a v pľúcach. Nakazenie sa prejavuje únavou, kašľaním, schudnutím, odpadávaním a zhoršenou fyzickou kondíciou. Ako tieto parazity rastú, spôsobujú problémy s dýchaním a začínajú blokovať cievy, čo môže postupne viesť až k zlyhaniu srdca.

Medzi ďalšie nepríjemné parazity patria kokcídie a giardie. Nie sú to červy, ale jednobunkové organizmy, ktoré tiež napádajú črevá. Obe poškodzujú sliznicu čreva a pes sa nimi môže nakaziť z exkrementov, vody alebo kontaminovaného prostredia. Vyvolávajú nechutenstvo, vracanie, horúčku a hnačky. Škrkavky, vlasovce nerovnaké, machovce, kokcídie, giardie a pásomnice dokáže veterinár diagnostikovať z analýzy stolice, zatiaľ čo vlasovec psí sa dá objaviť pomocou krvného testu.

Pri napadnutí týmito parazitmi môžeme pozorovať klinické príznaky ako hnačka, zvracanie, krv v stolici, hlien v stolici, strata hmotnosti, nafúknuté brucho, nechutenstvo, malátnosť, kašeľ. Najviac ohrozenou skupinou sú šteniatka a mačiatka, ktoré ešte nemajú dostatočne vyvinutý imunitný systém. U šteniatok a mačiatok môže masívne napadnutie parazitmi spôsobiť aj smrť.

S červami sa vo veterinárnej praxi stretávame najčastejšie. Rozlišujeme dve základné skupiny červov, a to oblé červy a ploské červy. Najznámejším zástupcom oblých červov u psa a mačky je škrkavka. Do rovnakej živočíšnej skupiny patrí aj na ľuďoch parazitujúca mrľa detská. Najznámejším zástupcom ploských červov je pásomnica.

Medzi najčastejšie jednobunkové parazity, ktoré spôsobujú črevné infekcie, patria kokcídie a giardie. Sú také malé, že ani dospelé jedince voľným okom v truse neuvidíme. Bežné odčervovacie prípravky na tieto parazity nezaberajú. Pri hnačkách, obzvlášť u šteniatok alebo mačiatok, je preto potrebné myslieť aj na možnú infekciu týmito druhmi parazitov. Veterinár vám odporučí koprologické vyšetrenie, teda vyšetrenie trusu. Aby bolo vyšetrenie čo najpresnejšie, veterinár vám odporučí zbierať vzorku stolice 3 alebo aj 5 po sebe nasledujúcich dní. Pri vyšetrení stolice z viacerých dní je väčšia šanca zachytiť vajíčka parazitov. U škrkaviek a pásomníc hľadáme v truse vajíčka, pri kokcídiách a giardiách hľadáme ich cysty. Práve vajíčka a cysty sú infekčné, ich požitím sa zviera nakazí. Cysty giardií je obzvlášť ťažké zachytiť, pretože sa vylučujú nepravidelne, preto je možné, že vám veterinár odporučí aj iné testy na vylúčenie/potvrdenie infekcie giardiami. Nie je vôbec zriedkavé, že aj v truse odčervovaných zvierat veterinár odhalí vajíčka škrkaviek alebo pásomníc.

Kokcídie

Medzi kokcídie patrí napr. Isospora, Cryptosporidium, Neospora, alebo Toxoplasma. Isospora a Cryptosporidium spôsobujú črevné problémy najmä u šteniatok a mačiatok do 6 mesiacov veku. Častejšie sa objavujú v prostredí, kde je chované väčšie množstvo zvierat, alebo v zhoršených zoohygienických podmienkach. Neospora je parazit psov, spôsobuje neurologické príznaky, k nákaze dôjde pri požití oocysty, ale aj pri prenose od matky počas gravidity. Väčšina kokcídií pre človeka nie je nebezpečná, s výnimkou Toxoplasmy. U Toxoplasmy je definitívny hostiteľ mačka. Najčastejšie sa nakazia mačatá a mladé mačky a k vylučovaniu cýst dochádza iba 1-3 týždne po nákaze. Aby sa človek nakazil, musí dôjsť k požitiu zrelej oocysty - dozrievanie oocysty v truse trvá 2-4 dni, alebo sa človek môže nakaziť nedostatočne tepelne opracovaným mäsom, či zle umytým ovocím a zeleninou. Pri dodržiavaní hygieny a príjme uvareného mäsa je nákaza veľmi málo pravdepodobná.

Giardia

Je pomerne rozšírený parazit, infikovať sa môžu mačky aj psy. Zdrojom nákazy sú cysty, ktoré sa nachádzajú v prostredí a sú pomerne odolné. Preto v prípade nákazy domáceho zvieraťa je okrem samotnej liečby veľmi dôležité aj čistenie a sanácia prostredia. Napáda ako mladé, tak aj dospelé jedince, príznaky sú najčastejšie hnačky, často aj nepravidelne sa objavujúce, zvracanie, a hlien v stolici. Infekcia môže byť často aj bezpríznaková. Liečba môže byť náročná, a aj po vyliečení sa môže stať, že sa zvieratko opakovane nakazí. Giardia je taktiež prenosná na človeka.

Škrkavky, vlasovce nerovnaké, machovce, kokcídie, giardie a pásomnice dokáže veterinár diagnostikovať z analýzy stolice, zatiaľ čo vlasovec psí sa dá objaviť pomocou krvného testu.

Vnútorné parazity u psa môžu spôsobiť rôzne zdravotné problémy, a preto je dôležité vedieť, aké sú príznaky, aby ste ich mohli včas rozpoznať a vyhľadať odbornú pomoc. Ignorovanie nákazy parazitmi môže psíkovi spôsobiť bolesti a v krajnom prípade dokonca smrť.

Pásomnice u psa - pásomnice sú parazitické červy, ktoré sa môžu u psa vyskytovať a živia sa krvou psa ako aj prijímanými živinami.

Škrkavky psie - červy parazitujúce v tráviacom trakte dosahujú dĺžku 8 až 20 cm. Najčastejšie sa zachytávajú na stenách tenkého čreva.

Machovce u psa - ide o malé parazitické červy - hlísty, ktoré sú veľmi odolné a životaschopné. Tento parazit veľmi často mutuje a preto je tak odolný voči odčervovacím preparátom.

Ďalšie typické vnútorné parazity sú napríklad vlasovce, kokcídie alebo giardie u psa.

V prípade, že je pes zamorený parazitmi, odčervovacia schéma sa môže líšiť od pravidelného odčervovania.

Vonkajšie parazity

Vonkajšie parazity žijú na povrchu tela psa, v jeho srsti a na koži. Môžu spôsobovať svrbenie, podráždenie, kožné problémy a prenášať rôzne choroby.

Kliešte sú zákerné potvory, ktoré číhajú v tráve, keď idete so psom na prechádzku. Prichytia sa naňho ako čierny pasažier a potom mu cucajú krv. Nebezpečenstvo tkvie v tom, že môžu byť prenášačmi nebezpečných chorôb, najmä lymskej boreliózy. Kliešte sú nepríjemné parazity, ktoré spôsobujú nielen lokálne zápaly kože po ich prisatí, ale sú aj zdrojom rôznych vírusových, bakteriálnych a protozoálnych chorôb. Medzi najznámejšie z ochorení prenášaných kliešťom patrí lymská borelióza a babezióza. Kliešte prenášajú aj anaplazmy a ehrlichie, čo sú parazity napádajúce krvinky a vyskytujú sa v teplejších oblastiach, no v posledných rokoch sa začínajú objavovať aj na Slovensku.

Najjednoduchší spôsob, ako kliešťa vytiahnuť, je jemne ho pomasírovať nahor a nadol. Tým ho stimulujete k zatiahnutiu kotvičky v bodavom orgáne, a preto je riziko vytrhnutia hlavičky minimálne. Tento spôsob nespôsobí kliešťovi stres a nevylúči také veľké množstvo obranných látok do tela psíka alebo mačičky, ako keď je dusený.

Miesto, kde sa kliešť prisal je zdurené, červené, podráždené a svrbí. Po vytiahnutí je vhodné miesto vydezinfikovať. V prípade zmeny správania, nechutenstva, zvýšenej teploty či inej komplikácie je dôležitá návšteva veterinára.

Blchy sú neslávne známe svojím rýchlym rozmnožovaním a schopnosťou zamoriť nielen psíkov kožuch, ale aj celú domácnosť. Sú zodpovedné napríklad aj za prenos pásomníc a baktérií. Blcha je najrozšírenejším vonkajším parazitom postihujúcim psov a mačky. Tento parazit pri cicaní krvi mechanicky narušuje celistvosť kože, a často tak vedie k infekciám. Alergia sa prejavuje svrbením, vypadaním srsti a silným zápalom kože. Najčastejšie sa blchy vyskytujú v medzilopatkovom priestore, na krku a chrbte a napríklad v pelechu a búde. Blší trus pripomína čierne korenie, rozsypané na koži. Ak sa postihnuté miesto nelieči, môže to viesť k ďalším zdravotným komplikáciám. Blchy sú zodpovedné napríklad aj za prenos pásomníc a baktérií.

Prevencia pred blchami a kliešťami je pomerne jednoduchá a určite lacnejšia, ako prípadná dezinsekcia či liečenie chorôb spôsobených týmito parazitmi.

Ušný svrab spôsobený roztočom vyvoláva vo vonkajšom zvukovode psa zápal a trápi ho svrbiacimi, začervenanými ušami aj ušnými infekciami. Pes sa často škrabe, potriasa hlavou a v ušiach mu nájdete tmavý kal, ktorý sa podobá na pomleté kávové zrná. Ušný svrab patrí medzi parazity, ktoré uprednostňujú prostredie vonkajšieho zvukovodu, málokedy ich môžeme nájsť aj na pokožke v oblasti ucha. Celý vývoj od vajíčok cez larvy a nymfy až po dospelého štádia prebieha v zvukovode. Všetky vývojové štádia sa živia mŕtvymi kožnými bunkami a povrchovým tkanivovým mokom psa. Prenos parazita prebieha pri priamom kontakte s nakazeným zvieraťom, vo väčšine prípadov sa jedná o šteniatka. Len vo vzácnejších prípadoch sú nakazení dospelí jedinci. Typickým prejavom ušného svrabu je silné svrbenie a škrabanie uší a hnedo-čierny sekrét, ktorý má konzistenciu kávového kalu. Parazity možno čiastočne vidieť, ak posvietime do zvukovodu. Bezpečne ich však diagnostikuje ster z vonkajšieho zvukovodu.

Zamatovec letný, resp. jeho larvy môžu u citlivých psov vyvolať alergickú reakciu, akonáhle dôjde k uhryznutiu týmto hmyzom. Reakcia sa prejavuje svrbením, čo vedie k olizovaniu postihnutého miesta a škrabaniu. Larvy sa objavujú najčastejšie v oblasti medzi prstami, na končatinách, hlave a bruchu (v miestach bradaviek). Zamatovec je parazit s veľkosťou špendlíkovej hlavičky, ktorý je nápadný svojou červeno-oranžovou farbou. Vyskytuje sa v endemických oblastiach hlavne v lete a na jeseň, pričom v tráve trpezlivo číha na svojho hostiteľa. Parazit sa vyvíja z vajíčka do larvy a ďalej z nymfy na dospelého jedinca. Dospelí sa živia výhradne rastlinným materiálom, avšak larvy sa potrebujú dostať k lymfatickému systému hostiteľa, aby prežili a mohli sa ďalej vyvíjať. U psov nájdeme larvy často na labkách medzi jednotlivými prstami, na bruchu alebo na hlave. Uhryznutie od larvy môže hlavne u citlivých jedincov spôsobiť alergickú reakciu, ktorá sa prejaví silným svrbením a môže viesť až k drásaniu pokožky. Tieto zmeny môžu pretrvávať ešte v dobe, keď larva už dávno nie je v hostiteľovi. Larvy sú patrné vďaka svojej nezameniteľnej oranžovo-červenej farbe priamo na postihnutých miestach alebo prostredníctvom zoškrabnutia malej časti kožných šupiniek, ktoré sú následne skúmané pod mikroskopom.

Dravčíci žijú na pokožke, pohybujú sa medzi chlpami zvieraťa a živia sa tkanivovým mokom. Spôsobujú svrbenie, ktoré je rýchlo badateľné. Malé, suché šupinky sú pre týchto cudzopasníkov tiež charakteristické, naviac sami vyzerajú ako šupiny. Tento poznávací znak väčšinou objavíme na chrbáte zvieraťa. Dravčíci spôsobujú rôzne sa prejavujúce svrbenie, ktoré môže byť mierne až veľmi obťažujúce. Typická je pre nich tvorba šupiniek v oblasti chrbáta, ramien a vonkajšej strany ušníc. Samotné parazity vyzerajú ako šupinky, preto bývajú niekedy označované ako „živé lupy“.

Zákožka svrabová (Sarcoptes scabei var. canis) je veľmi špecifický, vyberavý druh, ktorý parazituje hlavne na psoch, líškach a kunách. Prenáša sa kontaktom s iným nakazeným zvieraťom alebo ju možno získať z napadnutého prostredia, keďže parazit je nakazlivý. Pravdepodobnosť, že Váš pes nákaze pri kontaktu s infikovaným jedincom unikne, je veľmi malá. Ako už napovedá názov, samičky si hĺbia tunely pod pokožkou, kladú tam vajcia a vylučujú trus. Pri hĺbaní požierajú mŕtve kožne bunky a tkanivový mok. Kvôli podráždeniu kože a často aj alergickej reakcii dochádza k neznesiteľnému svrbeniu, pričom prvými signálmi sú červené fliačiky na bruchu a lakťoch psíka, ďalej nasleduje strata srsti, šupiny a zosilnenie kože na ušiach či častiach tela. Parazita možno odhaliť prostredníctvom dermatologického vyšetrenia kože, podobne ako u predchádzajúcich prípadov. Keďže už veľmi nízky počet zákožiek spôsobuje nepríjemné, intenzívne svrbenie, nie je vždy ľahké nájsť dôkaz o ich prítomnosti. V takom prípade sa uchyľuje k diagnostickej terapii. Typickým prejavom napadnutia zákožkou svrabovou je neznesiteľné svrbenie s charakteristickým miestom výskytu, najčastejšie sa jedná o lakte, ušnice a brucho, nakoniec o hlavu a chrbát. Najskôr sa vyskytne začervenanie, ktoré je spôsobené svrbením a následným škrabaním, neskôr aj strata srsti na postihnutých miestach, šupinky, stvrdnutie pokožky a hyperpigmentácia.

Trudník je bežným obyvateľom kože chlpatých cicavcov. Žije a rozmnožuje sa vo folikuloch a mazových žľazách. V okolitom prostredí nie je schopný prežiť. Živí sa hlavne odpadom z buniek a tkanivovým mokom. Aby ste predišli alebo zabránili alergickej reakcii zvieraťa, vyhadzujte výkaly zvieraťa do určenej nádoby len pre neho. K prenosu parazitov dochádza už po narodení počas kojenia jedincov. Extrémne premnoženie trudníka vedie k vypuknutiu ochorenia - demodikózy. Predpoklady pre rozvoj ochorenia majú krátkosrsté plemená s kratším nosom ako sú anglickí a francúzski buldočkovia, mopsy, šarpejovia, avšak tiež dobermani, nemeckí ovčiaci, jazvečíky a niektoré druhy teriérov. Keďže sú dispozície dedičné, dôrazne odporúčame, aby psi, ktorí generalizovanou demodikózou trpia, neboli používaní ako chovné zvieratá. Touto formou ochorenia môžu trpieť všetky plemená bez rozdielu. Väčšinou sú psi nakazení už vo veľmi mladom veku. U lokálnej varianty sa na koži vyskytne až 5 lysín alebo miest s nižším osrstením, väčšinou nesvrbia, ale sú červené a šupinaté. Tieto zmeny sú často patrné na hlave, krku, končatinách a trupe. Nie je neobvyklé, že ochorenie je odhalené náhodne alebo nie je odhalené vôbec. Až u 90% prípadov spontánnej demodikózy dôjde k samouzdraveniu. Z ďalšou formou lokalizovanej demodikózy je taká, ktorá je vyvolaná vonkajším podnetom, napríklad hormonálnou liečbou alebo podávaním kortikosteroidov, opäť nie je závislá na plemeni alebo veku zvieraťa. Postihnuté sú väčšinou len miesta, na ktorých došlo k aplikácii injekcie alebo masti. Zmeny na koži sú podobné ako u spontánnej formy, teda strata srsti, začervenanie a tvorba šupiniek. Pokožka je v týchto miestach často veľmi tenká. Môže vplyvom dlhšej doby pôsobenia aplikovaného preparátu pretrvať dlhšiu dobu, avšak ak sa nevyskytnú komplikácie, nie je nutné nasadzovať liečbu, k vymiznutiu ochorenia dôjde samovoľne. U tejto formy sa jedná o dedičné zlyhanie imunity v kombinácii s dodatočným potlačovaním imunity, ktoré je príčinou tohto ochorenia. Vyskytuje sa u mladých psíkov vo veku medzi 1,5 a 2 rokmi. Zmeny pokožky sa spočiatku prejavujú rovnako ako u lokálnej formy, teda tvorbou šupiniek, začervenaním a stratou srsti, tieto problémy sa však rýchlo rozšíria. Ako prvé bývajú zasiahnuté predné končatiny a hlava, pričom sa príznaky rozširujú ďalej po tele. U tejto formy väčšinou dochádza k sekundárnej infekcii, ktorá spôsobuje svrbenie a stupňujúce sa kožné ťažkosti ako sú edémy, celulitída alebo väčšie ťažkosti ako je horúčka, opuchnutie lymfatických uzlín a mnohé ďalšie. Demodikózou môžu ochorieť aj starší jedinci nezávisle na príslušnosti k plemenu. Vyvolať ju môže podávanie medikamentov ako je kortizón alebo ochorenie tumorom prípadne chorobami ovplyvňujúcimi látkovú výmenu (diabetes, hypoteróza apod.). U tejto formy nastupujú zápalové prejavy na koži zvieraťa, hlavne v oblasti labiek. Sú opuchnuté a boľavé, väčšinou touto chorobou trpia plemená ako je doga, bobtail a iné veľké plemená, avšak vyskytuje sa aj u teriérov, mopsov, francúzskych a anglických buldočkov, šarpejov. Tieto problémy môžu nastať v súvislosti s generalizovanou formou alebo sa vyskytnúť úplne samostatne. Demodikóza spôsobená D. cornei a D. injai. Iné formy demodikózy, ktoré sú prenášané ďalšími parazitmi, sú tiež známe. Avšak u týchto druhov nie je známe, či ich prenos prebieha z nakazeného na zdravého jedinca alebo nie. Demodex u psa sa prejavuje začervenaním a šupinatením pokožky, avšak na rozdiel od D. Canis ho sprevádza aj silné svrbenie. D. injai žije, zdá sa v mazových žľazách, vďaka čomu je srsť psa mastná, zhoršuje teda kvalitu srsti zvieraťa a rednutie srsti, hlavne na chrbáte. Diagnostikovanie akejkoľvek formy demodikózy je možné len prostredníctvom hĺbkového kožného testu. Podľa lokácie kožných zmien možno aplikovať testovacie pásiky, prítlačné preparáty alebo testovanie folikúl chlpov. Niekedy nie je možné vplyvom chronicky zapálenej pokožky použiť žiadnu z uvedených metód. V takých prípadoch sa prikročuje ku kožnej biopsii.

Na rozdiel od ostatných parazitov nespôsobujú trudníci svrbenie a ak áno, jedná sa o veľmi výnimočné prípady. Vznikajú lysiny, prípadne začervenalé, šupinaté miesta na pokožke. Podľa druhu demodikózy rozlišujeme rôzne miesta na pokožke, kde sa príznaky objavujú. U všetkých ochorení týmito parazitmi sa v extrémnej forme jedná o sekundárnu infekciu pokožky, ktorá je napadnutá baktériami alebo pliesňami, čo neskôr sťažuje liečenie. Môže dôjsť ku vzniku ekzémov, pyodermie alebo ďalších kožných zmien.

Vši sú menej časté ako blchy, ale môžu spôsobiť svrbenie a podráždenie. Vši kladú vajíčka (hnidy) na chlpy psa. Spôsobujú svrbiacu, suchú, šúpajúcu sa kožu a stratu srsti. Ak rozhrniete srsť, môžete ich zbadať voľným okom, rovnako ako ich vajíčka - hnidy. Obľubujú oblasť hlavy, krku a hrude. Vši sú však u psov menej časté ako blchy a nemusíte sa obávať, že sa prenesú na vás alebo iných členov domácnosti. Ak má váš pes vši, pravdepodobne sa nakazil priamym kontaktom so zavšiveným psom. Pri odvšivení použite podobné prostriedky ako pri boji s blchami.

Komáre a moskyty

Tento bodavý hmyz znepríjemňuje pobyt v prírode nielen ľuďom, ale aj zvieratkám. Po ich útoku si zviera dokáže svrbivé miesta silne poškodiť, poraniť škriabaním a vyhrýzaním a následne dochádza k zápalom kože sekundárnou infekciou. Komáre sú nositeľmi ochorenia nazývaného dirofilarióza. Pôvodcovia sú červy, ktoré parazitujú hlavne v pľúcnych tepnách, srdci a podkoží infikovaných zvierat.

Voš

Voš parazituje prichytená na chlpe psa, kde kladie veľmi napevno vajíčka - hnidy. Živí sa kožným mazom a zrohovatenou kožou, krv cicia minimálne, ale pri veľmi veľkom zamorení môže spôsobiť anémiu. Voš sa najčastejšie vyskytuje v okolí telových otvorov - očí, uší, na krku a pri koreni chvosta. Spôsobuje sústavné svrbenie svojím pohybom, na ktorý pes reaguje škriabaním, čo môže viesť k zápalu kože alebo ekzému.

Zbaviť sa vší je pomerne jednoduché. Je potrebné zvoliť vhodný prípravok odporučený veterinárnym lekárom, ktorý zlikviduje nielen vši, ale aj hnidy. Keďže je voš medzihostiteľom pásomnice, je nutné po odvšivení psa aj odčerviť. Voš parazituje výlučne na psovi a neohrozuje človeka alebo mačku.

Kožník psí - demodex

Kožník psí je parazit žijúci v chlpovom vačku takmer každého psíka. U psíkov s oslabenou imunitou vyvoláva kožnú chorobu, demodikózu, ktorá sa prejavuje chrastavením kože, vypadanou srsťou, nesvrbivým zápalom kože najmä v oblasti očí, uší a na končatinách. Svrbieť začne až po kontakte s baktériami, koža je červená až sivastá a v pokročilom štádiu pes výrazne páchne.

Liečba nie je náročná, ak nie sú napadnuté vnútorné orgány. Ak sa ochorenie podchytí v začiatkoch, stačí psa kúpať v pravidelných intervaloch podľa nariadenia veterinára v špeciálnych prípravkoch a kompletne dezinfikovať okolie, kde sa pes nachádza. Kožník psí nie je prenosný na človeka.

Tiež môžu zároveň prenášať nebezpečné ochorenia.

Podľa druhu daného parazita sa rozlišujú rôzne spôsoby prenosu a indikátory ochorenia.

Parazity síce neprenášajú vážne ochorenia, ako napríklad kliešte, ale môžu sa vyznačovať veľmi nepríjemnými prejavmi, ktoré Vašeho psíka budú trápiť.

Príznaky parazitárnej infekcie

Príznaky parazitárnej infekcie sa líšia v závislosti od typu parazita, jeho lokalizácie v tele a rozsahu zamorenia. Niektoré infekcie môžu byť asymptomatické a jej prítomnosť sa dá zistiť vykonaním laboratórnych testov.

Všeobecné príznaky

• Strata hmotnosti a nechutenstvo
• Zvracanie
• Hnačka (niekedy s prímesou krvi alebo hlienu)
• Nadúvanie brucha
• Letargia a celková slabosť
• Zhoršená kvalita srsti a kože
• Svrbenie
• Kašeľ (v prípade parazitov v dýchacích cestách)
• Anémia (pri silnom napadnutí parazitmi sajúcimi krv)

Špecifické príznaky podľa typu parazita

• Vnútorné parazity (červy): Viditeľné červy alebo ich časti vo výkaloch, nafúknuté brucho u šteniatok, problémy s rastom, zvracanie, hnačka.
• Kliešte: Lokálne podráždenie a začervenanie v mieste prisatia, možný výskyt prenesených chorôb (napr. borelióza, babezióza) s príznakmi ako horúčka, apatia, krívanie.
• Blchy: Intenzívne svrbenie, nadmerné škrabanie, vypadávanie srsti, kožné zápaly, alergické reakcie.
• Ušný svrab: Silné svrbenie uší, trasenie hlavou, tmavý, kávový sekrét v ušiach, zápal zvukovodu.
• Kožné parazity (svrab, demodex): Strata srsti, začervenanie, šupinatenie kože, svrbenie (okrem demodexu, ktorý primárne nesvrbí), zhrubnutie kože.

Pri podozrení na parazity u vášho psa je nevyhnutné navštíviť veterinárneho lekára. Len veterinár dokáže správne diagnostikovať typ parazita a odporučiť vhodnú liečbu.

Diagnostika parazitárnych infekcií

Diagnostika parazitárnych infekcií zahŕňa viacero metód, ktoré veterinárny lekár zvolí na základe podozrenia a klinických príznakov.

• Koprologické vyšetrenie (vyšetrenie stolice): Toto je najbežnejšia metóda na diagnostiku vnútorných parazitov. Veterinár vyšetrí vzorku stolice pod mikroskopom na prítomnosť vajíčok alebo lariev parazitov. Pre presnejšiu diagnostiku sa odporúča zbierať vzorky stolice počas niekoľkých dní.
• Krvné testy: Používajú sa na diagnostiku parazitov, ktoré žijú v krvnom obehu alebo spôsobujú zmeny v krvinkách (napr. pri niektorých druhoch vlasovcov alebo pri chorobách prenášaných kliešťami ako babezióza).
• Kožné zoškraby a ster z uší: Tieto metódy sa používajú na diagnostiku vonkajších parazitov, ako sú roztoče spôsobujúce svrab alebo demodex. Vzorky kože alebo sekrétu z uší sa vyšetrujú pod mikroskopom.
• Diagnostická liečba: V niektorých prípadoch, keď je diagnostika neistá (napr. pri nízkom počte parazitov), môže veterinár odporučiť diagnostickú liečbu. Ak sa príznaky po podaní lieku zlepšia, potvrdí sa prítomnosť parazita.
• Biopsia kože: V náročnejších prípadoch, najmä pri podozrení na demodikózu, môže byť potrebné vykonať biopsiu kože.

Veterinár môže tiež využiť špeciálne diagnostické pásiky alebo testy na identifikáciu parazitov.

Prevencia a liečba parazitárnych infekcií

Kľúčom k ochrane vášho psa pred parazitmi je kombinácia pravidelnej prevencie a včasnej liečby v prípade infekcie.

Prevencia

Pravidelné odčervovanie

• Šteniatka: Odporúča sa odčervovať od 2 týždňa veku každé 2 týždne po dobu troch mesiacov, potom do 6 mesiacov každý mesiac.
• Dospelé psy: Minimálne 4x ročne, alebo častejšie v závislosti od životného štýlu (napr. psy, ktoré sa často stretávajú s inými psami, poľovnícke psy).
• Sukanie pred krytím: Pravidelné odčervovanie suky pred plánovaným krytím je dôležité na zabránenie prenosu parazitov na šteniatka.

Ochrana proti vonkajším parazitom

• Používajte pravidelne antiparazitné prípravky (spot-on kvapky, obojky, spreje, šampóny) počas celého roka, najmä v období zvýšeného výskytu kliešťov a bĺch.
• Po každej prechádzke skontrolujte srsť psa, či na nej nie sú kliešte alebo blchy.
• Udržujte čistotu v psom pelechu, búde a prostredí, kde sa pes zdržiava.

Hygiena

• Dôkladné umývanie rúk po kontakte so psom alebo jeho výkalmi.
• Pravidelné čistenie a dezinfekcia prostredia, kde sa pes zdržiava (auto, pelech, podlahy).
• Zabráňte psovi konzumovať výkaly iných zvierat alebo kontaminovanú potravu.

Očkovanie

Hoci očkovanie priamo proti parazitom nie je bežné, niektoré ochorenia prenášané parazitmi (napr. lymská borelióza) môžu byť prevencované očkovaním.

Liečba

Liečba parazitárnej infekcie vždy závisí od typu parazita a musí byť stanovená veterinárnym lekárom.

• Vnútorné parazity: Liečba zvyčajne zahŕňa podanie antiparazitík (odčervovacích prípravkov) vo forme tabliet, pást alebo roztokov. V prípade silnej infekcie alebo komplikácií môže byť potrebná opakovaná liečba alebo špecifické lieky.
• Vonkajšie parazity: Liečba zahŕňa použitie špecifických antiparazitík vo forme spot-on kvapiek, obojkov, sprejov alebo šampónov. V prípade kožných infekcií alebo alergií môže byť potrebná aj podporná liečba (antibiotiká, kortikosteroidy, šampóny).
• Ošetrenie prostredia: Pri infestácii vonkajšími parazitmi (napr. blchy) je nevyhnutné dôkladne vyčistiť a dezinfikovať prostredie, kde sa pes pohybuje (pelechy, koberce, nábytok), aby sa zabránilo opätovnej nákaze.

Je dôležité dodržiavať pokyny veterinárneho lekára a dokončiť celú liečbu, aj keď sa príznaky zlepšia, aby sa zabezpečilo úplné odstránenie parazitov.

Prenos parazitov na človeka

Niektoré parazity, ktoré napádajú psov, môžu byť prenosné aj na ľudí. Tieto tzv. zoonózy predstavujú riziko najmä pre deti, starších ľudí a osoby s oslabeným imunitným systémom. Medzi takéto parazity patria napríklad škrkavky, pásomnice, giardie a toxoplazma. Dôsledné dodržiavanie hygieny, pravidelné odčervovanie psov a preventívne opatrenia sú kľúčové na minimalizáciu rizika.

Prvé - umyte si ruky! Umývanie rúk je asi štandardom a nikomu netreba pripomínať, aké dôležité je.

Čo robiť v prípade podozrenia na parazity?

Ak máte akékoľvek podozrenie na prítomnosť parazitov u vášho psa, neváhajte a kontaktujte svojho veterinárneho lekára. Len odborník dokáže správne diagnostikovať problém a navrhnúť najúčinnejšiu liečbu. Včasná intervencia môže zabrániť vážnym zdravotným komplikáciám a zabezpečiť rýchle uzdravenie vášho psíka.

tags: #ocne #parazity #pes