Ochrnutie zadnej časti tela u psa predstavuje vážny zdravotný problém. Môže zmeniť každodenný život nielen pre psa, ale aj pre nás - majiteľov. Správna starostlivosť a rýchla liečba môžu urobiť veľký rozdiel. Príčiny tejto paralýzy môžu byť rôznorodé, od traumat až po genetické predispozície. Je dôležité vedieť rozpoznať symptómy a pochopiť diagnózu.
Ochrnutie zadnej časti tela, známe aj ako ochrnutie u psov, predstavuje neschopnosť kontroly zadných končatín. Rôzne neurologické postihnutia, ovplyvňujúce miechu alebo nervy, stojí za týmto ochrnutím. Medzi hlavné príčiny patrí medzistavcová platničková choroba, nádory, infekcie, alebo trauma miechy. Takéto postihnutia vedú k paréze alebo úplnému ochrnutiu, vážne zasahujúce do života zvieraťa.
Príčiny ochrnutia u psov
Existujú momenty, kedy okamžitá návšteva veterinára je nevyhnutná. Jednou z takých okolností je akútna paralýza, vyvolaná rôznorodými faktormi. Je pritom esenciálne konať rýchlo. Ak pozorujeme, že náš pes prejavuje ťažkosti s pohybom zadnej časti tela, je náš záväzok tento problém monitorovať. V týchto situáciách nenesieme odklad. Rýchla reakcia a zásah veterinára je kľúčový. Skorá veterinárna intervencia môže zásadne ovplyvniť rekonvalescenciu a celkové zdravie nášho psa.
Ochrnutie zadnej časti psa môže spôsobiť niekoľko faktorov. Jedným z nich je medzistavcová diskopatia, degeneratívne postihnutie medzistavcových platničiek. Travmatizujúce udalosti, ako sú pády alebo nehody vozidiel, môžu vyústiť do vážnych poškodení, čím spôsobia ochrnutie. Cukrovka, endokrinná porucha, má tiež schopnosť ovplyvniť nervový systém, vedúc k neuropatii.
Degeneratívne ochorenia
Degeneratívna myelopatia (DM) je dedičné progresívne neurodegeneratívne ochorenie. Toto ochorenie sa začína prejavovať u zvierat stredného a vyššieho veku, obvykle vo veku 5-14 rokov s mediánom okolo 8 rokov. Vzácne je rozvoj ochorenia pozorovaný už v mladšom veku, existuje záznam o výskyte u dvoch šteniat nemeckého ovčiaka s príznakmi DM vo veku 6 a 7 mesiacov. Zatiaľ nie je jasné, či je vek jedinca v čase začiatku klinických príznakov a rýchlosť progresie ochorenia viazaná na plemeno alebo je daná individualitou konkrétneho organizmu.
IVDD je skratka pochádzajúca z angličtiny označujúca najčastejšie ochorenie chrbtice a to ochorenie medzistavcových platničiek. Medzistavcová platnička je fibrokartilaginózny “ vankúšik“ nachádzajúci sa medzi dvoma stavcami, vďaka ktorému je možný pohyb chrbtice a zároveň slúži ako absorbér nárazov pri pohybe stavcov. Skladá sa z tzv. IVDD je degeneratívne ochorenie, ktoré môže postihnúť ktorékoľvek plemeno psa a zriedkavo sa vyskytuje aj u mačiek, no u tzv. Postihnuté bývajú staršie psy, no výnimkou nie je ani výskyt u mladších psov. U chondrodystrofických plemien takéto zmeny nastávajú už v mladom veku. Ich chrbtice sú disproporčne krátke a zakrivené a to je predispozíciou k IVDD.
Hansen typ I a II
Hansen typ I: U chondrodystrofických plemien (francúzsky buldoček, jazvečík, pekinéz..) začína platnička degenerovať medzi prvým a druhým rokom života zvieraťa. Hansen typ II: U ostatných psov predovšetkým veľkých plemien dochádza častejšie k fibroidnej degenerácii. Hansen 3 je akútne nekompresívne ochorenie medzistavcovej platničky, ktoré nastáva najmä po traume alebo extrémnej fyzickej záťaži. Ide o náhlu trhlinu v annulus fibrosus cez ktorú exploduje nucleus pulposus.
Infekcie a iné ochorenia
Najznámejším druhom infekcie je pravdepodobne besnota, ktorá je prenosná aj na človeka a patrí k ochoreniam, proti ktorým je povinné zviera nechať zaočkovať. Vírus napadne behom 14-30 dní mozog a dôjde k výrazným zmenám v správaní: napríklad divoké zvieratá sa znenazdania vyskytnú v blízkosti človeka. Ďalšia fáza choroby sa prejavuje nekľudom, ktorý so sebou prináša agresivitu. Mnohí jedinci nemôžu vplyvom ochrnutia zadných mozgových nervov prehĺtať, kvôli čomu pes slintá alebo chrapľavo šteká. Nakoniec vedie besnota k celkovému ochromeniu zvieraťa a po zhruba dvoch týždňoch spôsobuje smrť. Pri podozrení na besnotu sú zvieratá bez výnimky z úradného poverenia odsúdené k usmrteniu - neexistuje žiadna terapia alebo injekcia, ktorá by mohla zviera po nakazení zachrániť. Potom, čo zviera získa v šteňacom veku základnú imunitu, stačí jedinca podľa typu vakcíny preočkovať zhruba raz za 3 roky.
Hoci je známych len málo prípadov, môžu psy ochorieť aj na kliešťovú encefalitídu. Jedná sa o infekciu, ktorá je prenášaná kliešťami, napadá najskôr mozgové blany a následne mozog samotný. Prejavuje sa kŕčmi, ochrnutím, triaškou a bolesťami. Symptómy sa čiastočne podobajú besnote. Len vo vzácnych prípadoch je zviera uzdravené prostredníctvom včasnej terapie a kľudového režimu. V oblastiach, kde je zvýšené množstvo kliešťov je preto vhodné zvieraťu aplikovať preparáty, ktoré odpudzujú kliešte.
Ďalším ochorením, ktoré je treba zahrnúť do tejto škály ochorení nervového systému, je Aujeszkyho choroba. Jedná sa o vírusové ochorenie, ktoré napáda nervový systém a spôsobuje kŕče, svrbenie a ochrnutie. Ochorenie je vždy smrteľné, avšak v posledných rokoch sa vyskytuje veľmi zriedkavo.
Ochrnutie nohou u psa v dôsledku zápalu medzistavcovej platničky a obratlov. Ďalšou možnou príčinou parézy u psa je zápal medzistavcovej platničky a obratlov. Tento stav je najčastejšie spôsobený bakteriálnou infekciou. Môže to byť spojené s takými chorobnými procesmi, ako je zápal krvného systému, kože a močových ciest. So zápalom medzistavcovej platničky a obratlov sa zvyšuje telesná teplota zvieraťa, skľúčenosť a klesá chuť k jedlu. V dôsledku silných bolestí chrbta má pes problémy so vstávaním a chôdzou. Môže dôjsť k ataxii a neskôr aj k paréze končatín. Ochorenie je diagnostikované na základe mnohých testov, vrátane röntgenového žiarenia, počítačovej tomografie, magnetickej rezonancie, testy krvi a moču. Liečba prebieha podávaním antibiotík.
Poruchy nervového systému môžu mať mnoho príčin - ak sa jedná o infekciu, kráča s ňou ruka v ruke horúčka. Ďalej sa nervové choroby psov prejavujú poruchami zmyslov (čuchu, sluchu, zraku), neurologickými prejavmi ako je trasenie sa, apatia, kŕče, krívanie, hlava ovisnutá bokom, nekontrolovateľné močenie a vyprázdňovanie sa alebo poruchy v správaní zvieraťa.
Príznaky a diagnostika
Objavenie symptómov paralýzy u našich štvornohých priateľov predstavuje moment plný stresu. Symptómy sa môžu variovať od slabosti nôh, cez problémy s vstávaním, až po úplnú imobilizáciu zadných končatín. Pre presné určenie diagnózy veterinárne kliniky aplikujú spojenie moderných diagnostických prístupov. Nezastupiteľnú rolu majú neurologické testy. Tie inkludujú evaluáciu reflexov, sily svalov a koordinačných schopností pacienta. Integráciou týchto diagnostických metód dokážeme vytvoriť komplexný a cieľavedomý liečebný plán.
Príznaky sú spočiatku nenápadné a postupne sa zvýrazňujú a zhoršujú. Majiteľ obvykle najskôr zaznamená škrabanie pazúrikov panvových končatín pri chôdzi, pes má ošúchané chlpy na labkách (dlhosrsté plemená), nepravidelne obrúsené pazúriky, obrúsenú hornú plochu pazúrikov a neskôr aj kožu na prstoch panvových končatín. Ďalej sa objavuje skrátenie kroku a problémy pri chôdzi zo schodov (psíkovi „pláva zadok“). Postupne sa prehlbuje porucha koordinácie pohybov (ataxia) - hrudné a panvové končatiny sa pohybujú asynchrónne, panvové končatiny pri chôdzi niekedy „predbiehajú“ zvyšok tela, takže pes ide bokom, objavujú sa krátke alebo naopak príliš veľké kroky panvovými končatinami (hypermetria). V pokročilom štádiu už postihnutý jedinec panvové končatiny neovláda a pri pohybe ich ťahá za sebou. Zhoršovanie príznakov je postupné alebo skokové, progreduje atrofia svalov a ústup reflexov až do úplného ochrnutia zadnej časti trupu a panvových končatín, rozvíja sa inkontinencia moču, prípadne stolice.
Prvotným diagnostickým krokom je prehliadka u veterinárneho lekára na posúdenie klinických príznakov a ďalej neurologické a ortopedické vyšetrenie. Klinickú diagnózu je (okrem posúdenia rozvinutých príznakov) možné vykonať až posmrtne. Preto je genetický test na mutáciu génu pre SOD1 jedinou metódou na predčasné zistenie toho, či je u jedinca riziko, že u neho myelopatia prepukne, alebo ju predá do ďalších generácií.
Pri podozrení na niektorú z neurologických chorôb je dôležité neodkladne vyhľadať veterinára. Nie za každou epileptickou príhodou sa ukrýva naozajstná epilepsia. Naozajstnú epilepsiu nesprevádzajú žiadne očividné zmeny na mozgu, oproti tomu ataky, ktoré nie sú vyvolané epilepsiou, poukazujú na mozgovú poruchu, ktorá je podmienená infekciou, otravou alebo tumorom.
Špecialista postupne overí všetky možné príčiny záchvatu a vylúči tie nesprávne. Ďalšia diagnostika bude prebiehať na základe počítačovej expertízy alebo magnetickej rezonancie, aby mohla byť vylúčená prítomnosť nádoru.
Liečba a starostlivosť o imobilného psa
V oblasti liečby ochrnutia zadnej časti tela u psov sa rozlišuje niekoľko taktík. Konzervatívna liečba sa koncentruje na farmakologickú terapiu a správu bolesti. Existujú prípady, v ktorých je chirurgický zákrok nevyhnutný. Najmä keď konzervatívne metódy zlyhávajú alebo akútna situácia vyžaduje rýchle konanie. Intenzívna farmakologická terapia často dopĺňa chirurgickú liečbu zotavením a redukciou bolesti. Paralelne, pozorujeme vzostup záujmu o alternatívne liečebné metódy ako fyzioterapiu, akupunktúru či aromaterapiu.
Starostlivosť o paralyzovaného psa vyžaduje značné úsilie, avšak s primeranými nástrojmi a príslušnými znalosťami je možné zabezpečiť kvalitnú domácu opateru. Je kľúčové venovať pozornosť hygiene, vzhľadom na skutočnosť, že paralyzovaní psi môžu mať problémy s inkontinenciou. Aktívne posilňovacie cvičenia sú neodmysliteľnou súčasťou starostlivosti, pretože prispievajú k udržaniu svalovej hmoty a minimalizácii rizika dekubitov. Vytvorenie pohodlného a bezpečného odpočinkového miesta pre paralyzovaného psa je rovnako dôležité. Je kľúčové zachovať trpezlivosť a optimizmus.
Miera asistencie človeka závisí samozrejme od miery postihnutia zvieraťa. V prípade, že pes sám nie je schopný zmeniť polohu, je nutné ho polohovať každé 3 až 4 hodiny, a to striedavo na pravý i ľavý bok, ale i do tzv. sternálnej (hrudnej) polohy. Pre udržanie polôh je možné použiť pomôcky pre podloženie, ako napríklad vankúše, deky, penové kvádre, zaťažujúce vrecká s pieskom, atď. Podložka by mala byť rovná, pevná, nie však tvrdá alebo drsná, aby nezraňovala pokožku. Existujú i antidekubitárne podložky proti vzniku preležanín pre psov, prípadne je vhodné pod psíka dať deku.
Starostlivosť o vyprázdňovanie spočíva v kontrole močenia, umiestnení psíka na savú plienku v prípade, ak močí pod seba a túto vymeniť za suchú vždy po vymočení. Ak nie je schopný sa sám vyprázdňovať, je často nutná hospitalizácia so zavedeným močovým katétrom. Pravidelné kŕmenie ľahko stráviteľnou gastrointestinálnou diétou a napájanie vodou je nutnou súčasťou starostlivosti. V ťažkých prípadoch je nutná hospitalizácia, infúzna terapia, prípadne i parenterálna výživa. Samozrejmosťou je kontrola kože, ošetrovanie prípadných rán, odrenín a zaparenín. Nevyhnutnou súčasťou by mala byť pasívna rehabilitácia, tzn. masáž, pasívna mobilizácia, asistovaný sed, stoj, prípadne i chôdza, ak to stav pacienta umožňuje.
Rehabilitácia a alternatívne metódy
Rehabilitácia je nevyhnutná pre psov, ktorých zadná časť tela je ochrnutá. Na udržanie svalovej sily a zlepšenie kondície sú cvičebné terapie neoddeliteľnou súčasťou. Hydroterapia, ako forma rehabilitácie, uplatňuje cvičenie vo vode. Vďaka tomu je tlak na kĺby a svaly minimalizovaný, umožňuje to bezpečné zlepšovanie mobility. Najnovšie sa využíva laserová terapia ako revolučný neinvazívny prístup. Použitím kombinácie cvičebných terapií, hydroterapie a laserovej terapie, môžeme psom s ochrnutím ponúknuť lepšie vyhliadky na zotavenie.
Explorácia prírodných možností na podporu zdravia našich miláčikov môže viesť k objaveniu alternatívnych liečebných metód, ktoré ponúkajú značné výhody. Akupunktúra pre psov, tradičná čínska medicínska prax, aplikuje ihly na špecifické body na tele, aby sa zmierňovala bolesť a stimulovala regenerácia. Využitím homeopatie, terapeutickej metódy založenej na princípe „podobné sa lieči podobným“, možno dosiahnuť balans a posilniť imunitný systém. Integrácia homeopatie s konvenčnými medicínskymi prístupmi môže u našich psích priateľov podporiť ich zdravie a pohodu. Chiropraktická starostlivosť sa sústredí na optimalizáciu umiestnenia a funkcie chrbtice a kostí. Cieľom je zlepšiť komunikáciu nervového systému a celistvosť zdravia. Kombinovanie akupunktúry, homeopatie a chiropraktiky môže viesť k výraznému zlepšeniu životnej kvality našich domácich miláčikov.
V prípade, že pes zostane paralyzovaný a má zachovanú hlbokú citlivosť, okno na stratu hlbokej citlivosti a tým pádom výrazné zníženie šance na rekonvalescenciu je 12-24 hodín.
Výživa a psychická pohoda
Adekvátna strava pre postihnutého psa zohráva významnú úlohu v zabezpečení jeho zdravotného stavu a spokojnosti. Koncentrovaná potrava, obohatená o bielkoviny a omega-3 mastné kyseliny, sa môže kľúčovo podieľať na udržaní vitality psa. Význam nesmie uniknúť ani doplnkom stravy, obsahujúcim nutrične hodnotné vitamíny a minerály, ktoré sú základom pre funkčnosť svalov a kĺbov. Je podstatné zabezpečiť, aby mal postihnutý pes neustály prístup k čistej vode. Našou prioritou by malo byť cielené ladenie stravy pre postihnutého psa.
Starostlivosť o psa s ochrnutím zadnej časti tela predstavuje emocionálne aj finančné výzvy. Preto je kľúčové, že majitelia môžu využívať skupiny podpory, poskytujúce nevyhnutné poradenstvo a finančnú pomoc. Mnohé organizácie poskytujú cenné poradenstvo. Navádzajú na ďalšie užitočné zdroje informácií. Okrem poradenstva často ponúkajú aj finančnú pomoc pre majiteľov, ktorí sa potýkajú s vysokými nákladmi na liečbu.
Nesmieme prehliadať ani emocionálnu oporu. Pravidelné hry a spoločne strávený čas sú neoceniteľné pre duševné zdravie a šťastie nášho psieho kamaráta.
Prevencia a podpora
Na dosiahnutie dlhovekosti a kvalitného života psa je kľúčové zaviesť opatrenia proti ochrnutiu zadnej časti. Pravidelné vyšetrenia u veterinára hrajú nepostrádateľnú úlohu. Pomôžu včas identifikovať potenciálne zdravotné problémy, poskytnúť možnosť skorého zásahu. Nesmieme prehliadnuť ani preventívne kroky v obytnom prostredí psa. Pevné povrchy, adekvátne používanie podporných zariadení a postrojov môžu významne znížiť riziko úrazov.
V našej spoločnosti sa stretávame s množstvom mýtov a predsudkov týkajúcich sa ochrnutia zadnej časti tela u psov. Tieto môžu vyvolať nesprávne rozhodnutia a obavy medzi majiteľmi týchto zvierat. Preto je kľúčové, aby sme tieto nesprávne predstavy demystifikovali. Mnohí veria, že ak je pes paralyzovaný, jeho kvalita života je nevyhnutne značne zhoršená. Avšak, vďaka pokrokom v medicíne a starostlivosti, môžu mať paralyzovaní psi šťastný a plnohodnotný život. Naopak, existuje aj nesprávna predstava, že paralyzované psy nevnímajú bolesť. Považujem za nevyhnutné, aby sme medzi majiteľmi psov šírili presné a pravdivé informácie. Vďaka tomu môžeme zlepšiť porozumenie potrieb a prostriedkov dostupných pre paralyzované psy. S akurátnym uvedomením situácie sa otvára možnosť na zlepšenie životnej kvality týchto psov.
Kondičné tréningy, starostlivosť o športového psa, www.sibra.sk
Zvažovanie eutanázie paralyzovaného psa predstavuje významné etické a emocionálne dilema pre každého majiteľa. Eutanázia vyvoláva otázky ohľadom kvality života nášho štvornohého priateľa. Niekedy, keď pes zažíva konštantnú bolesť a stráca schopnosť pohybu bez zlepšenia, eutanázia sa môže javiť ako nutné rozhodnutie. Etická dimenzia tejto dilemy je značná. Usilujeme sa dosiahnuť to najlepšie pre psa, avšak súčasne nechceme neúmerne predlžovať jeho trápenie. Podpora od veterinára je v tomto procese nevyhnutná. Je dôležité mať k dispozícii objektívne informácie o stave nášho psa.
V tomto článku sme sa snažili poskytnúť hlboké vhľady do problematiky ochrnutia zadnej časti tela u psov. Uvedomujeme si význam pochopenia tohto stavu. Rozpoznávanie jeho symptómov je kritické. Podrobne sme sa zaoberali príčinami a symptomatikou. Cieľom bolo umožniť hlbšie porozumenie potrieb paralyzovaných miláčikov. Nezabúdajme na dôležitosť našej angažovanosti a lásky v procese uzdravenia a zlepšovania životných podmienok našich psov. Základom sú dlhodobá starostlivosť, informovanosť a podpora. V prípade, že váš pes vykazuje symptómy ochrnutia, neodkladajte kroky na zabezpečenie jeho pohodlia a zdravia. Konzultácie s veterinárnymi odborníkmi, dostatočný pohyb a vyvážená strava môžu výrazne prispieť k zlepšeniu jeho prognózy. Vaša proaktívnosť je kľúčová.