Nemecký ovčiak v posteli: Láska, komfort alebo problém?

Na tvrdení, že psy sú nesmierne lojálne stvorenia sa zrejme zhodneme všetci. Je to taktiež jedno z najinteligentnejších, najvernejších a najodvážnejších psov na svete. Experiment ScienceDirect o psom správaní ukázal, že časť mozgu spojená s radosťou a pozitívnymi emóciami sa rozžiarila, keď pes ucítil svojho majiteľa. Je to niečo podobné, ako to funguje aj medzi ľuďmi.

Je váš pes členom rodiny, ktorý zdieľa s vami nielen domov, ale aj posteľ? Táto otázka rozdeľuje majiteľov psov na dva tábory. Niektorí si nevedia predstaviť spánok bez svojho chlpatého priateľa, iní sú zásadne proti. Ako to teda je? Je spanie so psom v posteli dobrý nápad, alebo nie?

História a vývoj plemena nemeckého ovčiaka

Celé stáročia existovali v rôznych oblastiach Nemecka miestne pastierske psy. Ich typ a stavba tela sa menili v súlade s terénom a spôsobom práce s dobytkom. V kopcovitých oblastiach na juhu sa vyvinula odolná rasa pracovných psov s dlhými končatinami a mocnými zadnými nohami, absolútne nevyhnutnými pri pohybe hore a dolu strmým svahom pri zháňaní stáda. Naopak, na rovinách severného Nemecka sa vyžadoval atletický typ psa s dlhým krokom, vhodný na nekonečne úmorné chodenie po veľkých plochách v teréne.

Pokiaľ chov nemeckého ovčiaka spočíval len na pastvinách, na vonkajšok sa nedbalo. Najskôr, keď sa chovu ku koncu minulého storočia ujali športoví chovatelia, išlo sa za chovateľským cieľom a hľadal sa súlad medzi výkonnosťou a zovňajškom. Z dedinských psov sa začali vyberať psy tvarovo dobre stavaní, pekného vzhľadu, so vzpriamenými ušami a vlkošedou hrubou srsťou.

Durynský ovčiak bol šľachovitý, hrubý, ojedinele vlkošedej farby, s mäkkými ušnicami , poväčšine chybne noseným chvostom. Wurtenberský ovčiak sa vyznačoval väčšou výškou ( až 60 cm ), pevnejšou kostrou, dobre tvarovanou záďou , ľahčím krokom a dobre neseným šabľovitým chvostom.

Pastvín ubúdalo a bolo nebezpečie, že ovčiarsky pes stratí svoje uplatnenie. Stal sa však pravý opak. Rozšírenie nemeckého ovčiaka po celej zemeguli bolo obdivuhodne rýchle. V plemennej knihe z roku 1880 nieje zapísaný ani jeden nemecký ovčiak. V druhom zväzku sú pod označením ovčiarskych psov zapísané len kólie, vtedy práve dovezené z Anglicka. Nemecký ovčiak v zápisoch chýbal.

V roku 1882 boli na výstave v Hannoveri vystavení dvaja nemecký ovčiaci. Až do roku 1891 sa toto plemeno vyskytovalo na verejnosti ako vzácnosť. Neskôr, keď bol v roku 1891 vypracovaný prvý predbežný štandard a bol ustanovený spolok PHYLAX, začal sa chov nového plemena rýchlejšie rozvíjať.

Iniciátorom, organizátorom a duchovným tvorcom moderného nemeckého ovčiaka je rytmister Max von Stefanitz spolu s dr. Arthurom Meyerem. Títo tvorcovia na samom začiatku stanovili pre chov nemeckého ovčiaka zásadnú líniu, ktorá nezmenene platí dodnes. Nemecký ovčiak je všestranne pracovný pes a pre jeho praktické upotrebenie musí byť usmernené chovateľské a výcvikové dianie.

Spolok pre nemecké ovčiaky (Verein fúr Deutsche Schäferhunde, skratka SV ) bol založený 30.septembra 1899 a jeho prvým sídlom bol Wandsbeck pri Hamburgu. Sotva vtedy niekto tušil, že sa rodí organizačná základňa a odrazový mostík plemena, ktoré bude po celom dvadsiatom storočí na celom svete patriť medzi najrozšírenejšie plemena psov.

Hneď po svojom vzniku Spolok organizoval nielen pastierske súťaže, alebo i súťaže pre všestranné služobné použitie a výsledok bol, že už do roku 1901 bol nemecký ovčiak zaradený do služieb verejných orgánov.

Pokiaľ chov nemeckých ovčiakov spočíval len v rukách pastierov, bol zameraný čisto jednostranne, bez vyšších zámerov, bez širšieho prehľadu, primitívne. Pastieri nemali odborné chovateľské znalosti, hlbšie porozumenie ani prostriedky , aby chov pozdvihli k vyšším métam.

Vzhľad a štandard plemena

Nemecký ovčiak je o niečo väčší ako prostredná veľkosť, značne pretiahnutý, silný dobre svalnatý. Stavba tela mu umožňuje veľkú vytrvalosť, pružnosť a primeranú rýchlosť. Chôdza je ľahká, voľná, temperament živý.

Veľkosť hlavy je úmerná veľkosti tela, napriek tomu ,aby nebola nápadne veľká a nemotorná. Pri celkovom pohľade sa nám javí suchá, medzi ušami mierne široká. Čelo spredu len málo klenuté bez, alebo len slabo naznačenou ryhou uprostred. Tváre vybiehajú zo strany v celkom malom zaguľatení, bez toho, aby vyčnievali dopredu. Lebka prechádza v tlamu volne šikmým sklonom, nie náhlym čelným sklonom.

Tlama je klinovitá, špicatá, dlhá, suchá a silná, pysky napäté, suché, dobre priľahlé. Nosný chrbát rovný, takmer rovnobežný s čelnou kosťou.

Oči sú stredne veľké, mandľovité, trošku šikmé, nevystupujúce, farby pokiaľ možno tmavé.

Uši stredné, pri koreni široké, vysoko nasadené, vztýčené, nahor vybiehajúce v ostrú špičku, dopredu postavené. Tu i tam sa tiež vyskytujú uši polovztýčené ( preklopené , ako má kólia ( škotský ovčiacky pes ), a však stojatým ušiam dáme vždy prednosť. Psy, ktorý sa používajú k stráženiu stád, môžu mať uši akékoľvek, my sa však snažíme vypestovať psy len so vztýčenými ušami. Pristrihnuté alebo zvislé uši úplne zavrhujeme.

Chrup je veľmi silný nožnicovito zapadajúci. Krk silný, svalnatý, dobre vyvinutý, prostredne dlhý, bez volnej kože na hrdle a bez laloku.

Prsia hlboké, nie príliš široké, rebra ploché, brucho mierne vyťažené. Chrbát rovný, silno vyvinutý. Dĺžka trupu môže byť väčšia ako než výška v pleciach. Zavrhujeme psy s krátkym chrbátom na vysokých nohách.

Potrebnej obratnosti dosahuje ovčiak dobrým zauhlením zadných končatín . Ramena dlhé, šikmo postavené, ľahko priľahlé k trupu, dobre svalnaté. Kýty široké so silným svalstvom, stehna značne dlhé, pri pohľade zo strany šikmo zbiehajúce k dlhej holeni. Laby zaguľatené, krátke, dobre uzavreté, klenuté. Chodidlá veľmi tvrdé, Pazúre krátke, silné, obyčajne tmavo zafarbené.

Chvost siaha až k pätnému kĺbu. Na konci často tvorí ku strane nahnutý záhyb. V kľude visí dolu miernym oblúkom, pri rozčúlení alebo pri chôdzi ohýba sa silnejšie dohora, nikdy sa nemá preklápať cez kolmicu. Taktiež sa nesmie niesť priamo alebo stočene nad chrbátom. Tu i tam sa vyskytujú chvosty od narodenia zakrpatené. Tieto psy však nepoužijeme na plemeno.

Farba čierna, železito šedá, popolavá, červenožltá, červenohnedá, buď jednofarebná alebo s pravidelnými červenohnedými až bielošedými znakmi. Ďalej čisto biela, alebo biela s primiešanými tmavými škvrnami, taktiež tmavo pálená, čierny nádych na šedom, žltom, červenožltom alebo svetlohnedom podklade s príslušnými znakmi, ďalej tzv. vlčie sfarbenie ( pôvodné sfarbenie divokého psa ). Na prsiach a bežcoch dovoľuje sa biely odznak. Podsada je vždy svetlo zafarbená okrem čiernych psov.

Srsť. Všetky tri druhy sa vyznačujú hustou, tesne priľahlou podsadou, ktorej nemecký ovčiak ďakuje za svoju odolnosť pred počasím.

Nemecký ovčiak ako pracovný pes

For ďalší vývoj chovu nemeckého ovčiaka bolo preto prospešné, že sa jej ujali športoví chovatelia združení v chovateľskom Spolku pre nemeckých ovčiakov, ktorý s ďalekým výhľadom vypracoval chovateľské zásady a smernice, zaviedol plemenárske záznamy, prísne skušobné poriadky a moderné výcvikové metódy.

Najstarším nemeckým ovčiakom, o ktorom sú chovateľské záznamy, je pes Pollux, ktorý vyšiel z otca Rolanda a matky Courage. Obaja rodičia boli neznámeho pôvodu. V samom začiatku, ako už vieme bola stanovená dôležitá zásada, že nemecký ovčiak je všestranne pracovný pes. Tato zásada trvá dodnes.

V súčasnej dobe zo všetkých psov, používaných najrôznejšími orgánmi, je asi 95% nemeckých ovčiakov. Nemecký chovatelia svojho ovčiaka dôkladne, zámerne a cieľavedome vyberali a šľachtili pre mnohostranné účely, väčšinou policajné a vojenské. Dokonca pred prvou svetovou vojnou pruské ministerstvo vojny zakázalo vývoz nemeckých ovčiakov určitých krvných línií.

Výcvik a charakteristika nemeckého ovčiaka

Nemecký ovčiak je jedno z najinteligentnejších plemien vôbec. Ich silná ochranárska povaha a potreba neustáleho premýšľania si od majiteľov vyžaduje dôslednú výchovu a stimuláciu.

Zdalo sa, že pre plemeno, u ktorého je hlavným vodítkom výkon, nebudú s exteriérom žiadne zvláštne starosti. Takéto myšlienky by boli mylné. Po prvej svetovej vojne bol nemecký ovčiak prevažne vysokonohý. V porovnaní s dnešným nemeckým ovčiakom bol krátky, v hrudníku podpriemerný a v zauhlení strrmý. Hľadala sa preto náprava.

Približne asi v rokoch 1936 až 1938 nastalo znateľné zušľachtenie tohto plemena. Chovateľská práca smerovala k vyšľachteniu neobyčajne krásnych psov. Zašlo sa však tak ďaleko, že sa títo psy správnemu zjavu nemeckého ovčiaka začali odcudzovať.

Dodatočne sa poznalo, že sa stala chyba, ktorá mala byť včas rozpoznaná a riešená. Niektorí chovatelia si mysleli , že netypický zjav je žiadúci smer, tento odklon ešte utvrdzovali. Zauhlenie pánvových končatín sa prisudzuje Sigbertovi von Heidengrund a jeho synovi Baldechovi v. Befreiungsplatz rovnako tak i slabosť hlezna, ktorá z nich vychádza.

Znaky, ktoré boli žiadúce, aby sa odstránili a skoršia vysokonohosť, sa prehnali a pritom sa zabudlo, že nemecký ovčiak musí zostať všestranne pracovným psom. Najhoršia bola skutočnosť, že týto psy pôsobili harmonickým dojmom a cez svoju masívnosť boli elegantní.

Prechod z vysokonohosti k nízkonohosti priviedol chov do kritického štádia, kedy bolo nutné zásadne rozhodnúť, akým smerom má chov ďalej ísť. Na jednej strane sa podarili dospieť k neobyčajne elegantnému a impozantnému zjavu, ktorý však narušoval pracovnú upotrebiteľnosť. Na druhej strane tu bola zásada, že nemecký ovčiak je psom pracovným. Tá vyžadovala, aby sa tvrdo vynucovalo všetko, čo pracovná spôsobilosť, predovšetkým vytrvalosť, znižuje.

Presadil sa pracovný typ. Dospelo sa k záveru, že cieľom chovu musí byť pes zodpovedajúci štandardu. Masívny, príliš ťažký pes na krátkych nohách, u ktorého odstup trupu od zeme sa javí menšia než hĺbka hrudníka, bol uznaný za nežiadúceho.

Vysokonohý typ z doby pred a po prvej svetovej vojne, rovnako ako druhý pól, masívny a preuhlený pes z doby pred druhou svetovou vojnou a po nej, boli vtedy zavrhnutý. Pre praktickú potrebu nebol vhodný ani príliš vysoký nemecký ovčiak so strmými končatinami, ani príliš ťažký a preuhlený.

Je nutné sa držať zlatej strednej cesty a mať stále na pamäti, že pracovný pes musí byť suchý, šľachovitý, stredne veľký a stredne silný bez zjavných vád. Musí mať správny pomer dĺžky k výške s rovným, krátkym a pevným chrbátom. Tieto vzájomné vzťahy ovplyvňujú správny chod končatín. Ovčiak je klusajúci pracovný pes, ktorý musí mať priestorný, tesne nad zemou prebiehajúci rytmický pohyb, ktorý vyplýva predovšetkým z pevného chrbáta.

Správny chod končatín vzniká len vtedy ak je predok a zadok v správnom pomere sily vývinu a zauhlenia. Dôležitý je tak isto dobrý pomer medzi silou kostí nôh a silou trupu. Trup býva často v pomere k sile nôh príliš ťažký.

Nesúlad vzniká vtedy, keď sa ta či ona časť stavby predimenzuje a stane sa neúmernou. K ujasneniu, že sa exteriér dostal z cesty, sa dospelo v roku 1948, keď bolo rozhodnuté, že príliš mohutný hrudník a predhrudie, slabá záď a slabé osvalené stehná sú vadou, ktorých sa treba vyvarovať. Psy s týmito chybnými znakmi mali byť naďalej na výstavách viditeľne nižšie posudzované s výhľadom, že postupom času budú z chovu úplne vyradení.

Nieje bez zaujímavosti, že sa Švajčiari zorientovali v nastavajúcej situácií dokonca prv než v NSR a NDR. Taktiež americký nemecký ovčiak sa hneď po druhej svetovej vojne presunul na stredne silný typ. Rovnako tak v Japonsku v tejto dobe víťazili stredne silní psy Roland von Teglerforst a Eitel v. Burg Fassanenthal importovaní z NDR.

Odklon od ťažkého typu sa postupne presadzoval po celom svete. Presun nemeckého ovčiaka od jedného extrému ku druhému názorne ukazuje, akú dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní chovu majú rozhodcovia a ich správna predstavivosť ideálneho typu. Extrémne odchýlky os štandartného typu a niektoré degeneračné zjavy vyvolali požiadavku, aby chov nemeckého ovčiaka bol osviežovaný prílivom tzv. starej, stádovej krvi.

V oboch nemeckých štátoch sú v prítomnej dobe nemeckí ovčiaci taktiež u stád, takže žijú v pôvodnom životnom prostredí, z ktorého plemeno vzišlo. Predstavujú preto prostriedok proti degeneráci. Obrazne sa hovorí, že títo stádoví nemeckí ovčiaci sú prameňom večnej mladosti plemena., aký nemá žiadne iné súčasné plemeno.

Slabý, ale nepretržitý príliv stádovej krvi prebiehal v oboch zmienených štátoch. Bežne sú známe niektorí vynikajúci stádoví víťazi, hlavne Lustig v.d. Mutterherde, Nestor v. Wiegerfelsen, Woradon Saaletal a ďalší. Táto krv nepriamo prenikla aj do nášho chovu , kde 23. 03. 1999 bol upravený štandard nemeckého ovčiaka podľa F.C.I. štandard - Nr. 166/23.03.

Dysplázia bedrových kĺbov u nemeckých ovčiakov

Kyčelní kloub je kloubem kulovým a tvoří jej hlavice stehenní kosti a jamka pánve, dále kloubní vazy, pouzdro, na jeho pevnosti se podílí další struktury, svaly, šlachy. Pánevní jamka (acetabulum) je místem styku 3 pevně srostlých pánevních kostí (kyčelní, sedací, stydké). Za normálních okolností zapadá hlavice stehenní kosti do acetabula velmi pevně, tj. rtg obrys hlavice stehenní kosti přesně sleduje obrys jamky (je kongruentní), kloub je normoplastický.

Při dysplazii je kloub volnější a hlavice stehenní kosti částečně nebo úplně vypadává (subluxuje až luxuje) z jamky. Termín dysplazie obecně označuje špatný vývin, dysharmonii vývinu, oproti normoplazii označující správný vývin. Při dysplazii je kloub méně stabilní, stává se bolestivým, nestabilitou dochází k nepřiměřené zátěži styčných kloubních chrupavčitých ploch, napínání vazů a svalů lokalizovaných v oblasti kloubu způsobuje artrotické změny, tj. vznik neplnohodnotné chrupavky v místě nepřiměřené zátěže, v místě úponů vazů a kloubního pouzdra dochází ke kalcifikaci struktur.

Tyto se rentgenologicky jeví jako výrůstky (osteofyty) tj. nepružné tkáně, jejichž namáhání dále způsobuje bolest, snižuje se hybnost kloubu. Příčiny a patogeneze (kaskáda patologických změn) vzniku dysplazie KK nejsou zcela známy, ale jak vyplývá z již popsaných, jsou multifaktoriální (mnohočetné). Dnes se jeví, že klinický stav není dán apriori dysplazí acetabula v okamžiku narození, jako geneticky naprogramovaného vzniku špatně utvářené mělké jamky (statický pohled).

Výzkumy u novorozených štěňat ukazují, že vytvořený chrupavčitý model KK, který postupně s věkem osifikuje (kostnatí) z osifikačních center, je v okamžiku narození tvarově plnohodnotným kloubem s normálně utvořenou hlubokou jamkou, a to i u jedinců u nichž se později vyvine dysplazie.

Dnes se jeví, že jednoznačně limitujícím faktorem pro vznik následné dysplazie je pasivní laxita tj.“volnost“, neboli možnost přiměřeně působící silou odtáhnout od sebe hlavici a jamku do určité vzdálenosti. Pokud stupeň laxity je velký, dochází pak biomechanickou zátěží k přestavbě původního chrupavčitého modelu (k takzv. patologické remodelaci) a následně k vzniku stavu dysplazie, která má nadále dynamický charakter.

Je patrno, že laxita jako primární faktor pro vznik dysplazie je výslednicí celé řady předcházejících příčin a faktorů tj. na jedné straně kvalitativních vlastností kloubních a kolem kloubních struktur (geometrické -např. Dysplazie kyčelních kloubů je tedy jednoznačně vývojové multifaktoriální onemocnění s tkzv. polygenní dědičností, tj. V současnosti jednou z více možností stanovení fenotypického projevu a nejvíce používanou metodou je rtg obraz utváření a souvislosti hlavice a j...

Spanie so psom v posteli: Pre a proti

Nemecký ovčiak je veľmi inteligentný a učenlivý pes. Je tiež veľmi odvážny a sebavedomý. Je to skvelý strážca a ochranca. Strážca je nemecký ovčiak hlavne preto, pretože hlasite a rád šteká. Čo môže byť aj jeho nevýhoda. Má vlohy pre akýkoľvek výcvik. Môže slúžiť ako záchranár. Nemecký ovčiak je veľmi oddaný a verný pes, je preto tiež vhodný ako opora pre slepcov. Známa je tiež jeho vytrvalosť. Títo psi radi pracujú pre svojho pána a stále vyžadujú nejakú činnosť. Je to pes vhodný aj do rodiny. Ak je nemecký ovčiak dobre vychovaný, dobre vychádza s ostatnými psami, domácimi zvieratami a deťmi. Samozrejme k neznámym návštevníkom je nedôverčivý.

Pre: Pocit bezpečia, teplo, emocionálna blízkosť, zlepšenie nálady.

Proti: Horšia hygiena, alergie, rušenie spánku, možná strata priestoru v posteli, riziko pre deti.

Moje psy prelomili tvrdý zákaz spať so mnou veľmi pozvoľna (klasický postup od ranného podriemkavania), vylezú, kedy chcú... je to tak 50:50, kedy spia v posteli. Podmienka je, nespať na vankúši. Doby používa vankúš pekne ako my, a telom sa normálne šuchne pod paplón ku mne, občas mi to vadí (sem-tam schytám pusu, keď sa mu sníva alebo ma škrtne, keď "beží"). Po mnohých nočných nepríjemných skopnutiach z postele sa tam už tak veľmi netlačia.

Tiež som zo začiatku nechcela, aby mi pes liezol do postele. Keď mal 4 mesiace, tak začal so mnou spávať, keď som bola na Slovensku. Keď sme sa vrátili do Talianska, priateľ samozrejme psa v posteli nechcel. Psovi sa sem-tam podarilo v noci ticho vyliezť na posteľ, ale po našom prebudení bol poslaný dole. Po čase si priateľ zvykol a pes spával s nami. Ak išiel priateľ prvý do postele, tak pes spával na mojom mieste. A po novom opat ma zákaz do postele, keďže ako písala aj lena nas vytlacal a mne stale prilahoval prikryvku tak, ze som s nou uz nemohla pohnut. V lete sa to este dalo, ale teraz v zime co priatel nevie je, ze ked on odide z postele, tak Xar ma povolene spat so mnou.

U nás od začiatku spávali hafani s nami v posteli, najprv Gucci a keď sme kúpili Diora tak automaticky aj on. Ja sa ani nepamätám, ako u nás začalo spanie v posteli... Ale otec bol úplne proti, a nepustil ich na moju poseľ, stále ich zhadzoval. Nechápem, keďže spali so mnou a nie v jeho posteli. Teraz mi však už nik nič nezakazuje, a spinkajú so mnou. Ale len 3, a to max 2 naraz, takže moju krpatú mám stále, a chalanov vymieňam aj aby sa náhodou nepochytili, a aj aby som sa zmestila....... Aj túto noc sa samozrejme uložili tak, aby som sa ani náááhodou nemohla pohnúť tak ich nohami posúvam, lebo im nestačí posteľ, oni mi aj paplón kradnú, a potom sa neviem otočiť, keď na ňom ležia.

Ja som bol zasadne proti psovi v posteli, proste pes v posteli nema co robit.... Lenze, ked mala Dorie nejakych 7-8 mesiacov, tak vonku nieco pojedla a mala som doma pacienta. Dovtedy jej ani nenapadlo, ze by mohla vliezt do postele. Najprv som jej peliesok prestahovala vedla postele, lenze panicka v panike, ze pes mozno nedycha, som si ju prestahovala do postele aby som ju celu noc mohla pozorovat a aspon pri tom lezat. Po chorobe sikovny jazvecik pochopil, ze v tej posteli je fajn a tak sa nadranom vzdy nenapadko prestahoval az k noham na perinu a ja som sa pravidelne budila na to, ze sa nejak neviem otocit a mam niekde zaseknutu perinu(pod jazvecikom). Teraz udrziavame status quo, ze zaspavam sama a ked jazvecik vyhodnoti, ze uz spim, tak sa nenapadko prestahuje ku mne. Obcas je dokonca tak drza, ze sa zobudim na to ako mi piskne do ucha a tak sa stazuje, ze sa mi nevie zahrabat pod perinu.

U nás má Elis zákaz vstupu do postele, ale v spálni má svoje letisko, tak že je s nami. Toto sa dodržuje. Lenže mala zákaz vstupu aj v obývačke na sedačku. Pred 3 mesiacmi prišla dcéra na návštevu na dlhší čas, tak spalav obývačke. Tá naša mrška zistila, že ju nevyhodí, tak sa jej nasťahovala do postele. Dcéra odišla a Elis doterazvyužíva sedačku na spanie.

Podla mna pes ma mat svoje miest svoj pelech a hotovo my sme skusili mat psika v posteli ale nikto sa nevyspal.

Podľa toho koľko sa mu venujú.. a aká to je rasa..možno.. veď to je za jedno .. lebo zas keby bol na dvore, a nikto by sa oňho nestaral tiež by to bolo týranie.. ved tu zalezi od rasy.. myslim, ze taky jorksir by bol na dvore strateny..

Môj názor je taký, že akýkoľvek pes môže bývať v byte bez toho, aby to bolo týranie. Dokonca aj viac veľkých psov. Záleží od toho, koľko času a pohybu je majiteľ ochotný a hlavne schopný tým psom dať. Čím väčší a aktívnejší pes, tým viac sa potrebuje cez deň vybehať a vybiť niekde energiu. Na druhej strane malé psíky bez podsady sú vyslovene nevhodné na chov vonku. Pes je spoločenské zviera, naviac vyšľachtené ako ľudský spoločník. Záleží od rasy, podľa mňa. A od prístupu. A veľkosti bytu. Starkinho yorkshire si teda vôbec neviem predstaviť niekde vonku. No, všetko sa už povedalo.

Preco by bolo to akoze ti co nebyvaju v dome nemozu mat psa ? Ale musi tam byt pravidelne vencenie. Poznam pani, ktora ma v byte pitbula a ten pes rozhodne tyrany nie je... Ak je to pes malého až stredného vzrastu, starajú sa o neho, pravidelne venčia tak nie. Niektorí psi sú výlučne vhodný do vnútra. vlciak v byte sa vam nepaci, ale nemecka doga by uz v posteli nevadila? kazdy pes moze byvat v byte. no mame pudlika a dokonca aj ked sme u babky, ktora ma dom, tak ten pes je furt dnu a ide von len vtedy ked ide aj niekto dalsi von .. nezalezi ani tak od velkosti a rasy, ale skor od pristupu majitela k svojmu psovi. Niektorí psi samozrejme nie sú určení na chov v byte .. Ale čo sa týka psov, ktorý v byte bývajú určite nie sú týraní Pes je zdomácnené zviera a bez človeka by taká čivava alebo yorkshir ťažko prežili...Ak ma pes žrádlo, milujúcu rodinu, dennodenné pohladenie, vodu, teplo a hygienu, je jedno kde je. Samozrejme, pes sa potrebuje vybehať, to môže aj pes v byte.

Výchova a socializácia: Základ spokojného života so psom

Psí psychológ RICHARD ULIANKO hovorí: "Psy majú rady, keď je vo všetkom jasno, keď im ukážete, ako sa majú správať. Mnoho ľudí toto nevie praktizovať, potom sa stane, že ich miláčik na nich zavrčí, vycerí zuby."

Keď si domov prinesiete psa, on si vás za pár hodín akoby načíta. A keď zanedbáte výchovu, preberá funkciu alfa samca a celá domácnosť funguje podľa pravidiel, ktoré určuje pes. Vy máte zamestnanie, domácnosť, deti. Pes nemá na práci nič, preto vás pozorne sleduje a testuje. Psy majú mentálnu úroveň ako dieťa vo veku dva až štyri roky, preto ich nepodceňujte.

Dostatok pohybu a vhodná činnosť pre to-ktoré plemeno vám zaručia, že doma budete mať spokojného psa. Nás pri dverách privítal váš stredoázijský ovčiak. Aj to je náročné plemeno, ktoré sa dokonca ani nedá cvičiť, iba vychovať.

Psy máme v posteli, dávame im nežné mená, zamieňame si ich s ľuďmi. Čo vy na to? Aj moje psy sú v posteli. Podstatné však je, že keď mu poviem, aby z postele odišiel, počúvne ma. Pes vás musí rešpektovať.

Ak chcete vedieť, ako sa správne správať k psovi, naštudujte si, ako to funguje vo svorke vlkov. Keď si niekto príde ku mne po radu, približne hodinu a pol trvá, kým mu vysvetlím základné pravidlá pri spolunažívaní so psom. A hoci aj pes ostáva na výchovný pobyt u mňa, dôležitá je spolupráca s majiteľom či majiteľkou. Mňa totiž pes počúvať bude, len neviem, či to tak bude aj doma. Preto učím aj ľudí.

Štyri zásady pre výchovu psa: Socializácia s inými psami a ľuďmi. Reagovanie na zákazový povel. Privolanie na povel. Dostatok pohybu a činnosti.

Výhody a nevýhody chovu nemeckého ovčiaka

Výber je na vás. Či už sa rozhodnete pre spanie so psom v posteli, alebo pre chov v byte, dôležité je, aby ste svojmu psovi poskytli lásku, starostlivosť a správnu výchovu.

tags: #obrazok #vlciak #v #posteli