Pôvod a história plemena nemecký boxer

Boxer bol pôvodne šľachtený ako vojnový a bojový pes a jeho vývoj je nerozlučne spätý s chovom dog. Patrí medzi molossoidné plemená, ktoré sa vyvinuli z tzv. býkohryzov (Bullenbeisser). Veľký gdanský býkohryz a malý brabantský býkohryz boli poľovné psy a štváči, psy určené na boj s medveďom as býkom. Úlohou psa bolo uchopiť štvanú zver a pevne ju držať až do príchodu lovca, ktorý ju následne skolil. Na tento účel musel mať pes širokú papuľu a krátky nos otočený nahor, čo mu umožňovalo aj pri držaní koristi voľne dýchať.

Devätnáste storočie bolo pre boxera a jeho ďalších príbuzných úplne kľúčové. Až do prvej polovice storočia boli totiž plemená nemecký boxer, nemecká doga, mastif či anglický buldog veľmi prepojené, a všetky sa prakticky vyvinuli z pôvodného býkohryza. Následne sa jednotlivé plemená začali profilovať a až v druhej polovici storočia sa jednoznačne oddelili. Vojna ale nemala vplyv pochopiteľne len na Stockmannovi. Prišlo v nej o život mnoho psov, ktorí boli veľmi žiadaní pre vojenskú službu. Zároveň vojnový stav obmedzoval život mnohých chovateľov a menil ich priority. Preto bolo do plemennej knihy v tomto období zapísaných len veľmi málo psov a pomerne dlho po druhej svetovej vojne sa situácia nelepšila. Preto bolo rozhodnuté o zaradení niektorých psov bez preukazu do chovu, čo síce posilnilo chovnú základňu, ale posunulo vývoj plemena späť.

Prvé zmienky o boxeroch v Českej republike sa datujú na začiatok dvadsiateho storočia, ide však iba o ojedinelé výskyty a kusé informácie. Prvý chovateľský klub boxera bol založený v povojnovom Československu v roku 1926 a nasledujúci rok (1927) bola založená aj plemenná kniha. V rovnakom roku prebehla aj prvá výstava nemeckých boxerov na našom území. Najvýraznejšími osobnosťami počiatku chovu boxerov u nás boli dvaja predsedovia klubu páni Václav Walter a B. Svoboda a tiež akademický sochár Alfréd Justitz, ktorý sa zaslúžil predovšetkým o propagáciu plemena a jeho rozšírenie v rámci svojich spoločenských kontaktov.

Po vojne popularita plemena stále rástla a v období prelomu 60. a 70. rokov patril boxer medzi najpočetnejšie plemená zastúpené na výstavách. Aj naši boxeri boli v tom čase výstavne úspešní. Z víťazov tohto obdobia spomeňme aspoň dvoch významných psov. Na Svetovej výstavbe v Brne v roku 1968 Atilla z Aloe a v roku 1971 zvíťazil na Svetovej výstave v Budapešti Buky z Ringu, pes v majetku významného kynológa pána A.

Jednou z prvých významných chovateľských staníc na Slovensku, ktorá výrazne zvýšila kvalitu slovenského chovu, bola dnes už legendárna chovateľská stanica Im-Ka, chovateľa, poradca chovu a dlhoročného predsedu Slovenského boxer klubu Imricha Sopka z Košíc. Počas aktívnej činnosti sa pánovi Sopkovi podarilo odchovať mnoho interšampiónov, šampiónov a klubových víťazov mnohých krajín, niektorí z jeho odchovaných psov sa stali doslova legendami (ICh. Mony a ICh. Morgan Im-ka, ktorí podľa mnohých znalcov plemena predstihli svoju dobu).

Bolo to tiež obdobie, keď v chove začala byť aktívna chovateľka Dr. E. Špaldoňová, na ktorú si dnes spomenie už málokto. Ale bola to práve jej chovateľská stanica zo Suotempore, na základoch ktorej bol postavený chov dnes už legendárnej chovateľskej stanice Wings. Ďalším významným slovenským psom, ktorého nemôžeme nespomenúť, bol Armín Ed-Du-Ko, po rodičoch Cassi a Sybil Szemekerti Mirabelló. Maďarský šampión Flavius Claudius, ktorý mal po otcovi krv Hot Chestnut, kryl sučku Anet Cas-Tor. Z tohto spojenia sa v chovateľskej stanici J. Strečka z Lučenca narodil 6. 10. 1975 Brutus Slovakia. V roku 1978 sa narodil Nero Im-Ka, ktorého rodičmi boli Flavius Claudius a Kity Wikingblut. Odvtedy sa datuje začiatok úspešnej činnosti chovateľskej stanice Titan Box, patriacej manželom Křízovým z Brna. Na ňu potom nadviazali ďalšie chovateľské stanice, napr. Moravia Box manželov Žiarskych (výrazne sa presadili hlavne psy Amil, Amis, Effendi, Falco a suku Anke, Dominika a Hatschi), ďalej chovateľská stanica Azaret MVDr. J. Špicery (mimoriadne úspešný bol pes Citus) a chovateľská stanica Samiel Dr. V. Mikulky (najvyššie ocenenie získali Dinah, Happy, Idol a Jaxin, ale nesmieme zabúdať ani na neskoršie odchovy, ako bol napríklad Orson).

Veľký a rýchly, tvrdohlavý aj vyrovnaný, priateľský a zároveň ochranca - nemecký boxer je skrátka psom plný protikladov. Avšak práve jeho mnohostrannosť z neho robí multitalent a je naozajstným klenotom. Boxer je v súčastnosti obľúbeným predovšetkým ako rodinný pes, ale nájde uplatnenie aj ako strážny či záchranársky pes a ani ako doprovodné zviera alebo športovo aktívne si nemá s ostatnými plemenami čo vyčítať. Dokonca je vhodný aj ako dozor nad deťmi alebo ako partner pri hrách. Nech už dáte boxerovi akúkoľvek úlohu, zhostí sa jej s gráciou a bravúrne ju vykoná. Jeho mnohostranné využitie súvisí predovšetkým s tým, že je stále pripravený sa podriadiť a podobne ľahko sa učí.

Boxeri sa radia medzi nekomplikované plemená, naviac veľmi učenlivé, ktoré človeku stoja verne po boku bez postranných úmyslov a záludností. Vďaka svojej kľudnej a vyrovnanej povahe sú uprednostňovaní ako rodinné psy. Taktiež medzi malými deťmi sa boxer cíti veľmi dobre. Predovšetkým jeho obrovská trpezlivosť, ktorá nemá konca kraja ani u veľmi bezohľadných detí, je pozoruhodná a musíme na ňu poukázať. Deti totiž miluje a je schopný sa s nimi hrať či vyvádzať aj vo vyššom veku.

Tak ako je prítulný a verný svojej rodine, tak môže byť opatrný a v pozore pred vecami, ktoré môžu rodinnú idylku narušiť. K cudzím je boxer najskôr nedôverčivý a udržuje si odstup. Nemá strach svoju rodinu chrániť a obhajovať. Táto odvaha a neohrozenosť robia z boxera spoľahlivého dozorcu, ktorému sa na rozdiel od ostatných plemien z tejto skupiny nemusíte vyhýbať. Boxer totiž nereaguje nikdy bezdôvodne agresívne a ani bez dôvodu nezaútočí. Ak mu jeho majiteľ signalizuje, že je všetko v poriadku, tak sa ľahko presvedčí o dobrých úmysloch prichádzajúcej návštevy a rád získa nových priateľov.

Sú to predovšetkým jeho vrodené silné nervy a vysoké sebavedomie, ktoré boxerovi pomáhajú vedieť ovládať sa a jeho, na prvý pohľad rozporuplný, charakter doplnia pozitívami. Nemecký boxer získava svojich priaznivcov nielen vďaka všestrannosti, ktorá je pre neho typická, ale tiež vďaka nezameniteľnému vzhľadu. Charakteristická je predovšetkým jeho hlava so štíhlou, hranatou lebkou a čo možno najviac širokými, silnými čeľustnými kosťami. Typický je pre neho tzv. predkus, pričom spodná čeľusť smie presahovať hornú čeľusť len o toľko, aby pysky mierne zakrývali špičáky. Tmavá farba na ňufáku sa nápadne odlišuje od farby zvyšku tela. Boxery sú podľa FCI štandardov prípustné v zlatej alebo žíhanej variante. Zlatá základná farba zahŕňa škálu od svetlo až po tmavo zlatú, pričom za štandard je považované červenožlté stredné tónovanie. U žíhaných jedincov musia byť jasné zreteľné čierne alebo tmavé pruhy. Biele sfarbenie smie pokrývať maximálne 1/3 tela. Krátka, hladká a tesne priliehavá srsť zdôrazňuje silnú a svalnatú postavu boxera. Aj kvôli jeho mohutnosti pôsobí boxer hociako, len nie neohrabane alebo ťažkopádne. Živé pohyby, pri ktorých si prídu na svoje svalnaté nohy, nechávajú vyniknúť tohto psa v celej svojej kráse. Telesná skladba boxera je štvorcová, čo znamená, že výška kohútika odpovedá dĺžke tela. Silný okrúhly krk sa tiahne v elegantnom oblúku od tylu k ramenám. Chvost a uši sú prirodzené. Kupírovanie uší, pri ktorom sú šteňatám v 7. týždni odobraté ušnice, je od roku 1986 v Nemecku zakázané. Ani chvost nesmie byť skrátený - aj tento zákrok je už od roku 1998 zakázaný. Ale pretože tieto zákony nie sú platné vo všetkých krajinách, môžete aj v Nemecku stretnúť psa privezeného zo zahraničia s kupírovanými ušami alebo chvostom. Podľa stanov FCI nie je kupírovaný chvost alebo uši vnímané ako vada, hoci je kupírovanie z dôvodu skrášľovania zvieraťa odmietané. Ponechaný prirodzený chvost a uši sú vysoko posadené a priliehajú líca veľmi tesne. Tmavé oči s čiernymi okrajmi viečok prepožičiavajú boxerom ich charakteristický energický výraz.

Sila a energia boli charakteristické aj pre brabantského býkohryza, ktorý bol priamym predkom nemeckých boxerov. V stredoveku boli býkohryzy rozšírené vo viacerých európskych krajinách. Boli primárne používané na lov divokej zveri, ako boli medvede a divoké prasatá, a z tohto dôvodu boli chované. Od 16. do 18. storočia boli tieto psy v Anglicku používané ale aj pri bojoch v ringu, pričom bojovali medzi sebou a mali za úlohu jeden druhého skoliť, podobne ako pri love. Vďaka svojej širokej papuli sa často zahryzávali do obetí tak dlho, kým neležala na zemi. Pre chov, ktorému sa vtedy venovali hlavne poľovníci, boli vybraní takí jedinci, ktorí mali naozaj širokú tvár s výrazným ňufákom. Popis týchto býkohryzov pochádza od Georga Franze Dietricha z Winckellu a spomína toto plemeno vo svojej knižke „Príručka pre poľovníkov a milovníkov lovu“ z roku 1820, pričom vlastne popisuje súčasný vzhľad boxera: „Býkohryz nie je veľmi veľký, ale silný, odvážny pes, s pevnou, krátkou hlavou. Chytí všetko, na čo je vyslaný. Je ale ťažký. Uši im boli kupírované, rovnako ako chvost. Obe veci sa vykonávajú vo veku 6 týždňov. Ich zákernosť a agresia môžu byť pre človeka a iné zvieratá nebezpečné. Z tohto dôvodu je toto plemeno vo viacerých krajinách zakázané chovať.“

Zatiaľ čo popis vzhľadu a stavby tela je súčasným boxerom veľmi podobný, povaha sa diametrálne odlišuje od takého nemeckého boxera, ako ho poznáme teraz, teda ako rodinného psa, ktorý je prchký len výnimočne. Táto zmena charakteru súvisí s príchodom strelných zbraní, kvôli ktorým sa pes pri vlastnom love stal prebytočným a ich lov sa výrazne obmedzil. Prostredníctvom kríženia s anglickým buldogom sa ľudia v 19. storočí snažili vyšľachtiť nové plemeno, ktoré by síce pripomínalo svojho predchodcu, ale bol by charakterom diametrálne odlišný a schopný fungovať v domácom prostredí. V roku 1985 založili pôvodcovia tejto novej rasy v Mníchove prvý Klub pre boxerov. Označenie nemecký boxer pochádza z označenia „Bierboxer (pivný boxer)“, ktoré sa používalo v Mníchove. Mníchovskí chovatelia mali pred sebou už dlho obraz toho, aký by pes mal byť: „Pekný, elegantný rodinný pes bez permanentnej túžby po love a bez hrôzu budiacej nenávisti.“

V podstate je tento štandard vzniknutý v roku 1905 v klube boxerov platný dodnes. Klub boxerov so sídlom v Mníchove je za stanovenia plemenných štandardov stále zodpovedný. Okrem toho prijal aj normy z FCI. Zatiaľ čo boxer, ktorý bol od roku 1924 oficiálne uznávaný ako služobný pes, bol spočiatku vyšľachtený ako pracovný pes, k tomuto pôvodnému účelu je však v súčasnosti využívaný len zriedka. Stojí za zmienku, že členovia klubu boxerov - aj napriek počiatočnému zámeru vychovávať psa pre prácu - mali stále na mysli aj povahu psa a v dlhej histórii plemena nebol nikdy vyšľachtený len za účelom krásy alebo výkonu. Tak sa mohli u boxera vyvinúť mnohé pozitívne stránky jeho povahy.

Celosvetovo známym sa toto plemeno stalo v 30. rokoch, keď sa kynologička Friederun Stockmann zúčastnila so svojimi boxermi „vom Dom“ mnohých výstav aj udelení cien. So svojím boxerom Lustigom vom Dom postavila Stockmann základný kameň pre chov boxerov a učinila jedno z najznámejších a najobľúbenejších na svete. Okrem prvého klubu boxerov v Mníchove existuje dnes mnoho spolkov na celom svete, ktoré sa venujú chovu boxerov. Ako doplnok k národným majstrovstvám a majstrovstvám sveta zariaďujú zemské a miestne skupiny tohto klubu aj pravidelné náhľady do chovov a skúšky výkonnosti. Za základné kritériá chovu je stále zodpovedný chovateľský klub v Mníchove. Tak sú k chovu pripustení len takí jedinci, ktorí normy spĺňajú. Okrem vzhľadu a zdravia sú kontrolované aj fitness stav a povaha. Boxer, ktorý skúškami neprešiel, je bez výnimiek z chovu vylúčený. O jednotlivé vrhy chovných zvierat sa starajú od narodenia chovatelia a vystavujú tiež rodokmene VDS a FCI, ak pes spĺňa všetky stanovené predpisy. Prísne kontroly by mali zamedzovať predovšetkým šíreniu genetických chorôb. Boxeri majú totiž sklony k ochoreniam ako sú deformácie kĺbov, dysplázia bedrových kĺbov, artróza alebo spondylóza (teda artróza v oblasti stavcov). Takisto tumor alebo srdcové ochorenia sa vyskytujú pomerne často. Opatrný chov je pre pre toto plemeno nevyhnutný.

Pri naozaj obozretnom chove by mali byť kontrolovaní nielen rodičia, ale aj súrodenci, poloviční súrodenci, prarodičia, tety a ujovia. Je teda potrebné mať sa na pozore hlavne pred neserióznymi chovateľmi, ktorí zvieratá predávajú za obzvlášť výhodné ceny. Aby ste sa vyhli vysokým faktúram plateným u veterinára či dokonca predčasnému úmrtiu Vášho miláčika, mali by ste sa ako kupujúci o chovateľovi najskôr informovať. Členstvo v klube boxerov a disponovanie rodokmeňom s emblémom VDH a FCI sú základnými predpokladmi pre seriózny chov, pričom chovateľ vykazuje vysoké nasadenie a úsilie.

Väčšina z 12 000 členov klubu boxerov má svoje boxery v rámci svojej rodiny. Šteňatá sú trénované na cvičiskách, ktoré má k dispozícii 220 miestnych organizácií. Okrem telesných športových aktivít stojí v popredí aj starostlivosť o psa a jeho výchova do bežného prostredia, aby sa mohol zaradiť do spoločnosti. Aj keď sú boxery brané za nekomplikované a priateľské psy, ktoré sa človeku radi podriadia, je potrebné ich pozorne a dôsledne vychovávať, aby sme docielili práve tieto požadované pozitívne vlastnosti.

Prirodzene zvedavá povaha a snaha učiť sa, rovnako ako aj poslušnosť, z neho robia ideálneho žiaka, ktorého vzdelanie prinesie rýchlo ovocie. Pre boxera je dôležité, aby s ním jeho „učiteľ“ zachádzal kľudne, s humorom a voľne. Ak by ste používali nútenie, či násilie, boxer ukáže aj svoju tvrdohlú stránku, čo určite nie je Váš cieľ. Ak sa psy cítia dobre, sú svojej rodine verné a veľmi dôkladne dodržiavajú stanovené pravidlá. Boxer je veľmi akčný pes, ktorý sa rád pohybuje a vykonáva rôzne aktivity. Miluje dlhé prechádzky s rodinou, rovnako ako aj beh so športovým nadšencom alebo prechádzky v prírode. Ak pohyb na čerstvom vzduchu, tak určite spojený s nejakou hrou alebo veselou aktivitou, tým boxera nadchnete najviac.

Aby sa mladí boxeri naučili správne vychádzať s deťmi a dospelými, je potrebná práve už spomínaná dôsledná výchova, a to od začiatku - len tak psa naučíte, že musí v spolunažívaní s Vami dodržiavať určité pravidlá a že existujú hranice, za ktoré nemůže ísť. To ale neznamená, že starší pes, ktorý nedostal správny výcvik, je nenapraviteľný. Ak sa zaujímate o psa z útulku, oplatí sa určite absolvovať s ním niekoľko hodín v škole pre psy, kde Vám pomôžu s výchovou a vrátia psovi chuť do učenia. Kvôli svojej celoživotnej túžbe učiť sa a vrodenej vôli podriadiť sa, je boxer vhodný aj pre osoby, ktoré zvažujú kúpiť si svojho prvého psa.

Nemecký boxer je pes plný energie, sily a zároveň nehy, ktorý si získal srdcia mnohých chovateľov po celom svete. Toto plemeno, známe svojou inteligenciou, vernosťou a hravou povahou, má za sebou fascinujúcu históriu a jeho charakteristické črty z neho robia jedinečného spoločníka.

História a pôvod

Predkovia nemeckého boxera boli brabantskí býkohryzi, psy pôvodne využívané na lov veľkých zvierat. Ich úlohou bolo chytiť a držať zveri, kým nepríde lovec. V 19. storočí sa v Nemecku začalo s cieľavedomým šľachtením nového plemena, pričom sa do kríženia zapojil aj anglický buldog. Cieľom bolo vytvoriť psa, ktorý by si zachoval silu a odvahu svojich predkov, ale zároveň by mal vyrovnanejšiu a prispôsobivejšiu povahu pre život v domácnosti. Nemecký boxer bol prvýkrát predstavený na výstave v Mníchove v roku 1895 a v nasledujúcom roku bol založený prvý klub tohto plemena. Prvý štandard plemena bol vydaný v roku 1902, čím sa položil základ pre jeho ďalšie formovanie.

Boxer vznikol po tom, čo sa v roku 19. storočí usilovali chovatelia kombinovať vzhľad býkohryzov s vlastnosťami priateľskými k ľuďom. V podstate je tento štandard vzniknutý v roku 1905 v klube boxerov platný dodnes. Klub boxerov so sídlom v Mníchove je za stanovenia plemenných štandardov stále zodpovedný a prijal aj normy z FCI. Zatiaľ čo boxer, ktorý bol od roku 1924 oficiálne uznávaný ako služobný pes, bol spočiatku vyšľachtený ako pracovný pes, k tomuto pôvodnému účelu je však v súčasnosti využívaný len zriedkavo.

Celosvetovo známym sa toto plemeno stalo v 30. rokoch, keď sa kynologička Friederun Stockmann zúčastnila so svojimi boxermi „vom Dom“ mnohých výstav aj udelení cien. So svojím boxerom Lustigom vom Dom postavila Stockmann základný kameň pre chov boxerov a učinila jedno z najznámejších a najobľúbenejších na svete. Okrem prvého klubu boxerov v Mníchove existuje dnes mnoho spolkov na celom svete, ktoré sa venujú chovu boxerov. Ako doplnok k národným majstrovstvám a majstrovstvám sveta zariaďujú zemské a miestne skupiny tohto klubu aj pravidelné náhľady do chovov a skúšky výkonnosti.

Charakter a využitie

Boxer je dnes najmä ako rodinný pes, no nájde uplatnenie aj ako strážny či záchranársky pes a ako doprovodné zviera alebo športovo aktívny partner. Jeho všestrannosť súvisí s tým, že je stále pripravený sa podriadiť a ľahko sa učí. Boxeri sú považovaní za nekomplikované a veľmi učenlivé plemeno, ktoré človeku stojí verne po boku bez postranných úmyslov a záludností. Vďaka svojej kľudnej a vyrovnanej povahe sú uprednostňovaní ako rodinné psy a tiež medzi malými deťmi sa boxer cíti veľmi dobre, kvôli jeho veľkej trpezlivosti.

Typický vzhľad boxera zahŕňa hlavu so štíhlou, hranatou lebkou a širokými čeľustnými kosťami, predkus a tmavé oči s čiernymi okrajmi viečok. Srsť je krátka a priliehavá, farby zahŕňajú plavú a žíhanú variantu s možnými bielymi znakmi. Kupírovanie uší a chvosta je dnes zakázané vo Viacerých krajinách; chvost nesmie byť skrátený a odstupuje prirodzene. Boxeri majú tendenciu k ochoreniam ako sú dysplázia, srdcové ochorenia a rakovina; preto sú dôležité pravidelné vyšetrenia a zodpovedný chov.

V súčasnosti sa boxeri tešia popularite ako rodinní miláčikovia, ktorí milujú dlhé prechádzky, hry a spoločné aktivity. S ťažšou energiou vyžadujú dennú dávku pohybu a duševnej stimulácie. Ich výcvik vyžaduje trpezlivosť, pozitívnu motiváciu a včasnú socializáciu; hrubé metódy nie sú vhodné. Pri sledovaní zdravia a včasnom kontakte s veterinárom dokážu boxeri žiť dlhšie a šťastnejšie.

Starostlivosť a zdravie

Priemerná dĺžka života boxera je 10-11 rokov. Boxeri sú náchylnejší na niektoré ochorenia ako dysplázia bedrových kĺbov, srdcové choroby (subvalvulárna stenóza aorty SAS, dilatačná kardiomyopatia), pľúcna stenóza, arytmogénna kardiomyopatia pravej komory, a ďalšie alergie či spondylóza. Vysoké teploty im môžu spôsobovať prehriatie. Kľúčová je kvalitná strava rozdelená do 2-3 denných jedál, primeraná fyzická aktivita, pravidelné čistenie srsti, očí a uší a pravidelné veterinarne prehliadky. Životospráva by mala zohľadniť ich energiu a potrebný odpočinok.

Starostlivosť o srsť je nenáročná: stačí pravidelné česanie raz týždenne, častejšie počas obdobia línania, kúpanie podľa potreby a strihanie pazúrov. Často sa hovorí, že boxer je „štvornohý vysávač“, pretože potrebuje vyváženú diétu a pravidelný režim. Výživa by mala zodpovedať veku a aktivite psa a zabezpečovať dostatok energie na dennú aktivitu.

Farebné varianty a vzhľad

Boxeri sú oficiálne uznaní v zlatohnedej a žíhanej variante. Zlatá farba sa rozkladá od svetlého po tmavé zlaté odtiene a červenožlté stredné tónovanie je považované za štandard. Žíhané jedince majú jasné čierne alebo tmavé pruhy na žltom pozadí. Biele znaky môžu existovať, ale nesmú pokrývať viac ako tretinu tela. Srsť je krátka, hladká a priliehavá, čo zdôrazňuje svalnatú a štvorcovú postavu boxera.

Zdroje a plemenné organizácie

Boxer je zaradený do skupiny II - PInče, bradáče, molosoidné a švajčiarske salašné psy, sekcia 2 - molosoidné psy, a má vzor číslo 144 v Medzinárodnej kynologickej federácii (FCI). Klub boxerov v Mníchove zohráva kľúčovú úlohu pri stanovení plemenných štandardov a dohliada na zdravotné a povahové kritériá chovu. Členstvo v klube boxerov a rodokmeň s emblémom VDH a FCI sú základnými predpokladmi seriózneho chovu.

Vplyv histórie býkohryzov a vývoj boxera zodpovedá zmenám v spoločnosti a technológiách lovu. V súčasnosti boxer predstavuje spoľahlivého rodinného psa, ktorý je zároveň ochranársky a spoločenský. Jeho schopnosť prispôsobiť sa rôznym rolám, ako sú opatrovateľský partner, strážny pes či dokonca terapeutický pes, z neho robí jedinečné multitalentované plemeno.

Tabuľka: Rysy boxera

Popri športovej aktivite a ochranných vlastnostiach je boxer výnimočne vhodný aj do rodiny s deťmi, pretože miluje spoločnosť ľudí a je známy svojou trpezlivosťou a jemnosťou. S primeraným vedením a pravidelnou socializáciou sa z boxera stáva spoľahlivý a vyrovnaný kamarát.

tags: #nemecky #boxer #vyslachtenie