Nemecká doga: Nežný obor s ušľachtilou dušou

Nemecká doga je jedno z najväčších plemien psov na svete. Napriek svojmu impozantnému vzhľadu a výrazným perám sú dogy považované za veľmi priateľské, pokojné psy, ktorí potrebujú náklonnosť a pri maznaní s ľuďmi odľahčujú svoju váhu. V chovnom štandarde FCI je doga opísaná ako „milujúca a láskyplná voči svojim majiteľom”. Mierni obri medzi psími plemenami nemajú radi samotu a sú vždy blízko svojim ľuďom. Ich vyrovnaná povaha a ľahkosť z nich robí veľmi príjemného spoločníka takmer vo všetkých situáciách.

Napriek svojej preľudskej povahe však doga nie je submisívna a rada prekvapuje svojich majiteľov láskyplným spôsobom a svojou vlastnou „hlavou”. Vzhľadom k ich veľkosti sa však dogy opakovane stretávajú s odmietaním v spoločnosti. „Je to pes alebo poník?”. Majitelia tohto plemena často počujú „hlúpe reči” od ostatných okoloidúcich, keď chodia so svojím psom a majitelia psov menších plemien niekedy menia strany chodníka. Obávajú sa, že „kolos” urobí niečo ich malým. Ak sa dostanete do takejto situácie: zostaňte pokojní! Samozrejme, vzhľadom k ich veľkosti vyzerá hrozivo, ale akonáhle sa s ňou ľudia zoznámia, ich priateľská, dobrá a inteligentná povaha Vám rýchlo zabezpečí nového priateľa. Takže určite budete počuť veľa milých a nadšených reakcií na svoju dogu.

Napokon skutočnosť, že doga vyvoláva úctu svojou veľkosťou, je v niektorých situáciách veľmi pozitívne. Takže dogy sú tiež veľmi populárne ako strážne psy. Pozorný štvornohý priateľ spočiatku pozoruje cudzinca s určitou nedôverou, aj keď zriedka štekajú alebo dokonca vrčia. Zvyčajne to nie je nutné, pretože ktorý z nich by šiel dobrovoľne do konfliktu s veľkou dogou? V skutočnosti má doga veľmi vysokú prahovú hodnotu a nevykazuje žiadne agresívne alebo útočné správanie. Pri jednaní s ľuďmi alebo inými zvieratami sú považované za veľmi mierumilovné.

Vzhľad a stavba tela

Nápadne veľký, pritom elegantný a ušľachtilý pes. Hlava pretiahnutá a úzka, jemne modelovaná, tzv. "tehlového" tvaru. Dnes už iba nekupírované uši vysoko nasadené, priliehajú k tvári. Chrbát krátky a mocný, hrudník klenutý až po lakte. Srsť krátka, priliehajúca a hustá. Farba žltá, pruhovaná, škvrnitá, čierna, modrá. Výška psov v kohútiku najmenej 80 cm, súk 72 cm.

Tieto impozantné psy môžu byť, ba priam musia byť statné a veľké. Kohútiková výška viac ako 80 cm nie je vôbec zriedkavosťou. Nemecká doga má silný chrbát, silné nohy a skôr dlhú hlavu. Stavba tela je takmer kvadratická, to platí obzvlášť u psov. Priemerná výška dospelého samca je 76 - 80 cm s váhou 54 kg, samica je 71 - 72 cm s váhou 45 kg. Dĺžka trupu je väčšia ako výška. Hlava je úzka a pretiahnutá, s veľkými tmavými očami, čiernym ňufákom a prirodzene visiacimi ušami. Trup s hlavou spája svalnatý krk. Trup tvorí krátky a pevný chrbát s výrazným hrudníkom. Má dlhé končatiny so silným svalstvom. Jeho srsť je veľmi krátka, hustá a lesklá.

Nemecká doga spája vo svojom ušľachtilom zjave veľkosť, silu a harmonickú stavbu tela s hrdosťou, silou a eleganciou. Vďaka svojej hmotnosti, spojenej s ušľachtilosťou, harmóniou vzhľadu, dokonalým proporciám jednotlivých línií a predovšetkým vďaka mimoriadne výraznej hlave, pôsobí doga na pozorovateľa ako ušľachtilá socha. Postava nie je neohrabaná ani príliš elegantná. Jej pohlavný výraz je jasne definovaný.

Srsť a farby

Srsť nemeckej dogy je hustá a krátka. Je lesklá a tesne prilieha k telu. Vyskytujú sa rozličné sfarbenia nemeckej dogy. Podľa sfarbenia by sme mohli rozoznávať jednotlivé formy nemeckej dogy. Ak pri rozdeľovaní dôg vychádzame zo sfarbenia, potom rozlišujeme dogu harlekýna, ktorá má bielu základnú farbu, na ktorej sa nachádzajú nepravidelné čierne škvrny, ako aj jednofarebné a pruhované dogy.

Celkovo sa vyznačuje mohutnou a ušľachtilou stavbou tela. Srsť je veľmi krátka, hustá, priliehajúca a lesklá. Nikdy nie matná.

Farebné rázy

• Žltá a žíhaná: Žltá nemecká doga má svetlo zlatožltú až sýto žltú farbu. V prípade žíhaných nemeckých dog sú charakteristické priečne tmavé pruhy na základnej farbe. Čierna maska je štandardná vo variante žltej aj žíhanej. Biele znaky na srsti sú nežiaduce.
• Čierna a škvrnitá: Srsť čiernej dogy je sfarbená čierno. Biele znaky sú povolené na labkách a na hrudi. Zvláštne formy tohto farebného rázu sú „čierne plášťové sfarbenie” a „čierne plátové sfarbenie”. Pri čiernom plášťovom sfarbení čierna farba pokrýva telo ako kabát. Pri tomto „plášti” je krk, hrudník, brucho, nohy a špička chvosta biela. Na plátovom sfarbení sa vyskytujú na inak bielom tele veľké čierne škvrny. Škvrnité dogy majú na bielej farbe nerovnomerne rozložené čierne škvrny, ktoré sú dobre rozmiestnené po celom tele. Títo takzvaní harlekýni a diamantové dogy nie sú homozygotné, a preto ich chov nie je ľahký. Len asi 10 percent šteniat má požadované rozmiestnenie čiernych škvŕn.
• Modrá: Modrá doga je čisto sivo modro sfarbená. Biele odznaky sú povolené iba na hrudi a labkách.

Okrem týchto troch farebných rázov existujú tzv. „sivý tiger” a „biely tiger”, ktoré nie sú štandardne žiaduce. Sivé tigre majú základnú sivú farbu s čiernymi škvrnami. Hoci sivá je cenená farba u mnohých iných plemien psov, ako sú lovecké psy, sivé tigre na výstavách nedostávajú najvyššie možné hodnotenie pre dogy. Chov bielych tigrov je v Nemecku zakázaný, pretože jeho chov zvieratám prináša nežiaduce utrpenie.

Škvrnití psi môžu byť nositeľmi takzvaného merle faktora. Pri párení dvoch škvrnitých zvierat by sa mohli narodiť mláďatá pre merle faktor homozygotné. Postihnuté šteňatá trpia slepotou a čiastočnou hluchotou.

Povaha a temperament

Nemecká doga je psom, ktorý je svojmu majiteľovi verne oddaný. Voči cudzím osobám je však v podstate nedôverčivá. Príznačnou vlastnosťou je jej ostražitosť. Vo všeobecnosti je to veľmi pokojný pes a príjemný spoločník. Vďaka svojej mimoriadne priateľskej a nekonfliktnej povahe sú nemecké dogy veľmi populárne ako rodinné psy. Dokonca aj v rodinách s deťmi sa dá tento veľký pes dobre chovať. Rada sa s deťmi hrá a mazná sa s nimi, len jej váha jej niekedy stojí v ceste.

Ušľachtilý pes s pokojným a hrdým správaním. Dogy bývajú priateľské k ľuďom a ku zvieratám, povestný je ich výborný vzťah k deťom. Stelesňujú v sebe ideálne psie vlastnosti: fyzickú krásu s inteligenciou, vernosťou a s odvahou. Nemecká doga má priateľskú a milú povahu. Je vyrovnaná, dôstojná a je si vedomá svojej veľkosti a sily. Je spoločenská, ku svojmu pánovi a jeho rodine je veľmi prítulná, voči cudzím ľuďom je zdržanlivá. Má veľmi rada deti. Predtým sa ND radila medzi pracovné plemená, ale teraz žije s človekom iba ako spoločník. Žiaduce je sebavedomý, neohrozený, ľahko ovládateľný, učenlivý spoločenský, rodinný pes. Doga nesmie byť agresívny a neznášanlivá. Je to dobrácky pes so silným svorkovým pudom.

Mnohým ľuďom príde nevoľno, keď stoja tvárou v tvár nemeckej doge. Kvôli jej veľkosti je to úplne pochopiteľné, predovšetkým, keď sa človek vžije do dieťaťa. Ale žiadny strach: pri dobrej socializácii sú dogy nadmieru priateľské, dobromyseľné a láskavé. Len tak niečo ich nevyvedie z miery. Pravdepodobne sú si svojho mocného zjavu dobre vedomé, a preto na všetko reagujú veľmi vyrovnane, sebavedomo a neohrozene. To sa týka tak iných psov, ako aj hrajúcich sa detí alebo neznámych ľudí. Voči nim sa prejavujú skôr ľahostajne, zatiaľ čo v rámci rodiny sú veľmi oddané.

História plemena

Na konci 19. storočia kynológovia verili, že našli predkov nemeckej dogy u starovekých psov. Napríklad pred viac ako 4000 rokmi chovali Asýrčania veľké, tupé a krátkosrsté bojové psy, ktorých obrazy pripomínali vzhľad dnešných dog. Aj v dnešnom Dánsku boli nájdené kostry veľkých loveckých psov, ktoré pochádzajú z obdobia 5000 pr. n. l. až 1000 pr. n. l. Vzťah medzi nemeckou dogou a týmito starovekými predkami je teraz veľmi kontroverzný. Tiež predpokladaný vzťah s tibetským psom (Do Khyi), jedným z najstarších plemien Východu, bol vylúčený test DNA.

Až v 16. storočí nachádzame záznamy o dogách. Záznamy ukazujú, že obzvlášť veľkí a elegantní psi z Anglicka a Írska boli prevezení do Nemecka, psi pochádzali z kríženia mastifa s veľkým írskym vlkodavom. Zvieratá sa stále ešte veľmi líšili, ale všetky mali spoločné mimoriadne rozmery. V Nemecku začalo cielené správanie takzvaných „anglických dog” v 17. storočí. Elegantní veľkí psi, ktorí boli zvyknutí loviť medvede, diviaky alebo iné živočíchy, sa stali na dvoroch skoro obľúbení ako pôsobiví spoločníci. Takže plemeno sa rozdelilo na izbové psy, strážne psy a anglické dogy. Ako izbové psy boli najkrajšie a najsilnejšie exempláre poctené zlatým obojkom a mohli zostať v noci v spálni svojho pána, kde spali na medvedej kožušine. Strážne psy, ktoré boli aspoň z hľadiska krásy škaredí oproti izbovým psom, dostali iba postriebrený obojok a mali chrániť kniežací dvor pred votrelcami.

Vzhľadom k tomu, že obaja izbový aj strážny pes žili u kniežacích dvorov, bol veľký dôraz kladený na poslušnosť a vedenie chovu. Zvieratá tak dôležité pre chov neboli využívané pri lovoch. Ale aj všetky ostatné anglické dogy, ktoré sa nedostali do funkcie izbového psa alebo strážneho psa, bolo chované v stajni a stále boli považované za tak cenné, že neboli používané pre ľahkovážny lov. Počas lovov na medvede boli posielaní ako prvý „štváči” a „býkohryzovia” alebo „medveďohryzovia”, aby vystopovali korisť a vyhnali ju z lesa. Až po vizuálnom kontakte boli dogy poslané na diviaka alebo na medveďa a snažili sa korisť uchopiť a držať ju, kým ju lovec nezabil bodnou zbraňou. Aby sa títo cenní psi v tomto manévri nezranili, mali na sebe brnenie zo silného materiálu. Zvýšením využívania strelných zbraní boli dogy ako lovecké psy čím ďalej viac nadbytočné a postupne mizli zo scény.

Doga sa držala, predovšetkým v oblasti Württemberska, ako luxusný pes a ochranca majetku. V polovici 19. storočia sa plemeno, teraz známe ako ulmská doga, tešilo rastúcej popularite. Otto von Bismarck je jedným z najslávnejších majiteľov dog. Prvý kancelár nemeckej ríše choval veľké psy viac ako 60 rokov, čo im prinieslo prezývku „ ríšsky pes”. Pretože dogy žili prevažne v domácnostiach, bol dôraz pri chove kladený na dobrú povahu, vyrovnanosť a poslušnosť. V rôznych oblastiach sa chovali rôzne typy psov, ktoré možno ľahko rozlíšiť podľa farby alebo veľkosti, a od tej doby sa objavili napríklad ulmská doga, nemecká doga, anglická doga, dánska doga.

Keď sa na výstave psov v roku 1876 ukázali títo rôzni predstavitelia plemená, sudcovia navrhli chovateľom, aby sa dohodli na jednotnom názve „nemecká doga”. Meno bolo sporné, pretože iné krajiny tvrdili, že pôvod dogy bol u nich. Psie plemeno je v angličtine ešte dnes nazývané „Great Dane”. Avšak nemeckí chovatelia prevládali a založili v roku 1888 prvý klub tohto plemena „Deutschen Doggen Club”. „Deutsche Doggen Club 1888 e. V., ktorý sídli v Berlíne, stále určuje štandard pre chov nemeckej dogy, ktorý je prijatý a publikovaný kynologickou zastrešujúcou organizáciou FCI. Dnešný chov sa zameriava predovšetkým na pokojný temperament a priateľstva k človeku. Doga vďačí svojmu jemnému srdcu, že napriek jej veľkosti je stále hodnotená a milovaná ako rodinný pes.

Zdravie a starostlivosť

Napriek svojej popularite sa chovatelia dog musia znovu a znovu stretávať s chorobami špecifickými pre plemeno. Vzhľadom k ich veľkosti sú psi náchylní na dyspláziu bedra (HD), torziu žalúdka, rakovine kostí a ochorenia srdcových svalov (skrátene DCM). 28 percent dog umiera pred svojimi piatymi narodeninami a takmer žiadny jedinec nedosiahne vek desiatich rokov. Chyby v chove môžu zvýšiť náchylnosť zvierat k ochoreniu. Napríklad chov, ktorý je zámerne nastavený na veľké pery, má za výsledok časté zápaly spojiviek. S pomocou obozretného chovu, ktorý sa zameriava ako na veľkosť, skôr na zdravie a dlhovekosť psov, môže byť riziko ochorenia našťastie znížené.

Tréning a výživa tiež hrajú dôležitú úlohu. Aby zostali dogy zdravé čo najdlhšie, šľachy a svaly musia byť dobre precvičované. Dlhá prechádzka denne, počas ktorej môže doga „vypustiť paru” aj bez vodítka, je súčasťou povinného programu psa, ktorý miluje pohyb. Veľké psy by sa však mali vyhnúť stúpaniu po schodoch. A dokonca aj mladí psi by sa najprv mali zo začiatku vyhnúť dlhým prechádzkam, divokým hrám alebo schodom. Preto sa odporúča pre chov tohto plemena prízemný a priestranný dom so záhradou. Vaše otázky o vhodnej potrave pre dogu najlepšie zodpovie chovateľ alebo veterinár. Malo by byť jasné, že takýto veľký pes potrebuje viac: viac priestoru, viac cvičenia a viac jedla.

Srsť nevyžaduje zvláštnu starostlivosť, uvoľnené chlpy postačí odstrániť gumovou rukavicou. K svojmu spojenému životu potrebuje doga dostatočné množstvo pohybu, miluje dlhé prechádzky. Vďaka svojej veľkosti musíme pred zaobstaraním ND naozaj rozmyslieť, či máme dostatok priestoru a financií. Nemecká doga vyžaduje kvalitnú výživu a to predovšetkým v období rastu. Musíme dbať aj na dôslednú výchovu, ku ktorej by sme mali pristupovať predovšetkým láskavo a trpezlivo. Nemecká doga je citlivý pes, ktorý neznáša hrubé zaobchádzanie. Vzhľadom k jej veľkosti by si mal každý nový majiteľ uvedomiť, že musí psa naučiť povely základnej ovládateľnosti.

Nemecká doga patrí medzi psie plemená s najkratšou dĺžkou života. V priemere sa dožívajú iba siedmich až ôsmich rokov. To súvisí s radom ochorení, vrátane dilatačnej kardiomyopatie (DCM). Ide o ochorenie srdcového svalu, pri ktorom sa srdce zväčšuje a slabo bije. Nemecké dogy sú veľmi náchylné na obávanú torziu žalúdka. K tomu dochádza predovšetkým u veľkých psov s hlbokým hrudníkom. Rozdelenie dennej dávky krmiva na niekoľko menších porcií je užitočné pri prevencii. Dôležitý je aj odpočinok pred a najmä po jedle. Napriek tomu torziu žalúdka nemožno úplne vylúčiť. Vzhľadom na svoju veľkosť a hmotnosť sú nemecké dogy relatívne náchylné na problémy s kĺbmi. Toto riziko možno znížiť opatrnosťou pri divokom šantení a chôdzi po schodoch počas šteňacieho veku.

Aby ste zaistili zdravú stravu pre svoju nemeckú dogu, mali by ste vybrať kvalitné krmivo pre psov. Kompletné krmivo plne pokrýva energetické a nutričné potreby psa - zaisťuje tak bezproblémovú stravu. Vzhľadom na obrovský vzrast a rýchly vývoj je správna výživa pre nemeckú dogu absolútne kľúčová. U tohto plemena je obzvlášť dôležité v období rastu strážiť prísun energie, aby sa predišlo príliš rýchlemu rastu kostí a následným problémom s pohybovým aparátom.

Výchova a výcvik

Vďaka ich jednoduchej manipulácii a vernosti voči ľuďom sú dogy všeobecne veľmi nekomplikované, dajú sa dobre chovať ako rodinné a spoločenské psy. Dokonca sú vhodné aj ako terapeutické psy. Rovnako ako u všetkých psov je samozrejme treba, aby sa doge potrebovalo milujúcej, ale dôslednej výchove, aby sa ich pozitívna povaha mohla optimálne vyvíjať. V neposlednom rade kvôli svojej veľkosti potrebuje ľudí, ktorí jej určia hranicu a ich rozhodnutiam môže veriť. Aby bola šťastná, potrebuje blízky kontakt so svojimi ľuďmi.

Veľký, silný pes ako nemecká doga vyžaduje dobrú výchovu. Obzvlášť u šteniat nemeckej dogy je dôležité včas začať s tréningom, aby sa vyvinuli v dobre vychované dospelé jedince. Inak si človek bude pripadať bezmocný, ako pri pubertálnom teenagerovi, ktorý si robí, čo chce. Je potrebná trpezlivosť, cit a schopnosť presadiť sa. Ako nováčik je človek rýchlo preťažený, preto možno dogu odporučiť iba ľuďom so skúsenosťami so psami. Musíte sa správať sebavedomo a asertívne bez toho, aby ste sa uchyľovali k hrubosti. Dogy sa síce nechajú rady viesť a vychovávať, ale človek musí vedieť ako. Pomocná je v každom prípade návšteva dobrej psej školy alebo školy pre šteniatka.

Nemecká doga je samostatné plemeno. Obrie plemená sa rovnako ako malé či stredne veľké vyznačujú typickými ochoreniami, ktoré dané zvieratá postihujú častejšie. Sklony k určitým zdravotným problémom sú u nemeckých dôg vysoko pravdepodobné. Budúci majiteľ by mal počítať s tým, že v prípade zlého zdravia jedinca ho môžu čakať aj vyššie finančné výdaje, ktoré súvisia s liečbou a následnou starostlivosťou o psíka.

Nemecká doga je veľmi spoločenská. Samota tiež pre ňu nie je problém. Mladé šteňatá v období rastu je potrebné socializovať a hoci sa rady bláznia a behajú, nie je vhodné ich preťažovať. Napriek svojim rozmerom je nemecká doga pomerne agilná a vôbec nie je ťažkopádna. Psie športy jej silnou stránkou nie sú. Pri hrách pozor na to, aby sa nemecká doga nerozbláznila až príliš. Nechtiac môže niečo zdemolovať alebo do niekoho naraziť a nevedome ublížiť. Majiteľ musí vedieť určiť hranicu a nezľaknúť sa majestátnosti tohto psieho plemena.

tags: #nemecka #doga #skvrnita