Dogovité psy boli známe už od staroveku, a to od Mezopotámie až po Čínu. Súhrnne sa označovali ako tibetské dogy. Vďaka svojim telesným proporciám boli predurčené na ustráženie dobytka alebo na lov veľkých zvierat ako sú tur alebo jak. Postupne, ako sa dostávali ďalej do sveta, dochádzalo k ich kríženiu s miestnou populáciou psov, najmä chrtovitými, a tým aj k zmene využitia. V Európe v období 16. - 17. storočia u psov s výzorom dogy v tej dobe platilo “Iná ves, iný pes”.
História a vývoj plemena
Až okolo roku 1880, v Berlíne, zástupcovia aktívnych chovateľov definovali základné normy plemena a jednotný názov nemecká doga. Nemecké dogy boli veľkou láskou jedného z najvýznamnejších politikov 19. storočia, Otto von Bismarcka. Nemecká doga patrí vôbec k najväčším psím plemenám na svete. Svojou výškou v kohútiku prekonala aj írsky vlkodav a jej pohyby pôsobia ladne ako aristokrata. Nohy sú dlhé a silné, pripravené k rýchlemu úteku za korisťou. Srsť majú krátku a hladkú so svetlým až hodvábnym leskom. Kohútiková výška psov nesmie byť menšia ako 80 cm, ideál býva okolo 90 cm; feny zas nesmú presiahnuť 84 cm, ideálne je skôr pod 80 cm.
V štandarde FCI je doga opísaná ako „milujúca a láskyplná voči svojim majiteľom” a ako mierni obri medzi psími plemenami, ktorí radi trávia čas so svojimi majiteľmi. Napriek svojej veľkosti sú veľmi priateľské a nekonfliktné, no nie sú submisívne a často prekvapujú svojou vlastnou hlavou. Ich vyrovnaná povaha a ľahkosť z nich robí veľmi príjemného spoločníka, nielen ako rodinného psa, ale aj ako terapeutického.
Farebný variety a plemenné špecifiká
Nemecká doga sa vyskytuje v troch hlavnými farebnými rázy, ktoré sa nemajú miešať: žltá (a žíhaná), čierna a čierno-biela (harlekín, diamantové). Žltá doga má svetlo až sýto žltú farbu, u žíhaných sú charakteristické priečne tmavé pruhy a čierna maska. Čierna doga môže mať biele znaky na labkách a hrudi; špecifické formy zahŕňajú čierny plášť a čierne plátové sfarbenie. U harlekýn a diamantových dog sa vyskytujú nerovnomerne rozmiestnené čierne škvrny; približne 10 percent šteniat má požadované rozloženie škvŕn. Modrá doga je čisto sivomodrej farby a biele odznaky sú povolené iba na hrudi a labkách. Okrem týchto stupňov existujú aj sivý tiger a biely tiger, ktoré nie sú štandardne žiaduce. Chov bielych tigrov je v Nemecku zakázaný zo zreteľa na etické dôvody.
Ako u všetkých veľkých plemien, aj u dogy treba počítať s kratším dožitím. Očakávaná dĺžka života býva kratšia a v chove je potrebná zodpovedná etiketa a zdravotné prevedenie. Väčšia záťaž na kĺby a srdce si vyžaduje starostlivosť a preventívnu medicínu.
Gibson: príbeh najväčšieho psa sveta
Nemecká doga s menom Gibson, ktorá je podľa Guinnessovej knihy rekordov najväčším psom na svete, prišla o pravú prednú nohu kvôli rakovinovému ochoreniu. Strakatý obor s čierno-bielymi fľakmi sa po amputácii zotavuje „na svojej pohovke“, povedala dnes novinám The Union kalifornská majiteľka Sandy Hallová z obce Grass Valley. Lekári sa rozhodli pre operáciu po tom, čo objavili nádor v labke Gibsona. Takto má podstatne väčšie šance na prežitie. Kvôli tomuto zákroku vraj nepríde choré zviera o svoj titul najväčšieho psa sveta z roku 2004.
Povaha, socializácia a starostlivosť
Nemecká doga je jedným z najkľúčovejších rodinných psov vďaka svojej jemnej povahe a oddanosti. Dogy sú priateľské a pokojné psy, ktoré potrebujú náklonnosť a maznanie; ich veľká váha však vyžaduje opatrnosť pri hraní s deťmi a pri pohybe okolo malých domácich zvierat. Socializácia a minimálne základný výcvik poslušnosti je vhodná už od šteňacích rokov. Ako veľké plemeno vyžadujú dlhé každodenné prechádzky a primeranú výživu; srsť je krátka a vyžaduje len občasné prečesanie gumovou rukavicou. Odporúča sa prízemný a priestranný dom so záhradou; život v garsónke nie je pre ňu najvhodnejší. Je dôležité sledovať riziká ako torzia žalúdka, a treba dbať na správnu dávku krmiva, aby sa predišlo problémom s tráviacim systémom.
V chove plemena sa opiera o zdravie viac než o veľkosť. Aj keď nemecká doga vníma okolie s autoritou a rešpektom, voči cudzím zvyčajne neútočí a vyčkáva na správnu príležitosť reagovať priateľsky. Doga je obľúbená aj ako terapeutický pes a veľa chovateľov sa snaží zamerať na zdravie a dlhovekosť, nie iba na veľkosť a prestíž. So správnou výchovou, tréningom a výživou môže zostať zdravá čo najdlhšie a spokojná.
Tipy pre majiteľov a budúceho chovateľa
Pred rozhodnutím o plemene zvážte svoje finančné možnosti - veľký pes znamená aj veľké výdavky. Dogo treba dopriať pravidelné aktivity a primeraný priestor, aby bola šťastná a vyrovnaná. Taktiež treba rátať s potrebou vyhýbať sa dlhým výstupom po schodoch a s prísnou, ale láskavou výchovou. Dogo vyžaduje pevný, dôsledný a láskavý prístup a potrebuje vedľaj situácií sústredenú starostlivosť o trávenie a kardiovaskulárne zdravie.
- Porovnanie výšky kohútiku: psov a feny
- Farebné variety a ich označenie
- Kľúčové zdravotné riziká a preventívne opatrenia
Tabuľka: Hlavné fakty o nemeckej doge
| Aspekt | Informácie |
|---|---|
| Najvyššia známa výška | Gibson - 107 cm v kohútiku (podľa zadania) |
| Typ srsti | Krátka, hladká, hodvábny lesk |
| Obvyklá kohútiková výška (psi) | ≥ 80 cm (ideálne ~90 cm) |
| Obvyklá kohútiková výška (feny) | ≥ 72 cm (ideálne pod 80 cm) |
| Bežná váha dospelého psa | 90 kg a viac |
| Hlavné zdravotné riziká | HD, torzia žalúdka, DCM, rakovina kostí |