Žal, smútok, plač a zúfalstvo patrí k našim životom rovnako ako radosť a smiech. K najsmutnejšiemu obdobiu nášho života jednoznačne patrí strata našich milovaných ľudí, ale aj zvieracích parťákov. Zvlášť potom, ak to boli miláčikovia, ktorí s nami strávili niekoľko rokov života a obohacovali náš život, dávali nám lásku a boli nám celý svoj život verní.
Priemerná dĺžka života psa sa pohybuje okolo 12 rokov, je však ovplyvnená celým radom faktorov. Téma psej smrti a všetko, čo sa okolo tejto smutnej udalosti odohráva, je pomerne veľké tabu, a niet divu, avšak každý milujúci pán by mal byť svojím spôsobom na odchod svojho parťáka pripravený, zvlášť potom ak sa jeho parťák už dlhší čas necíti dobre. Existujú tzv. Rovnomerne ako my ľudia máme isté vedomie, tak psie vedomie má aj náš milovaný chlpáč.
Avšak odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá, ale vo všeobecnosti možno predpokladať, že áno - pes sám spozná, že sa blíži jeho koniec. Jeho inštinkty mu napovedajú zaliezť si do bezpečia, schovať sa do úkrytu, kde mu ako slabému nebude hroziť žiadne nebezpečenstvo. Pojem eutanázia označuje usmrtenie psa veterinárom na žiadosť jeho pána. V žiadnom prípade nie je eutanázia vražda zvieraťa, ale posledný prejav nekonečnej lásky k psovi, ktorý bol celý svoj život verný svojmu pánovi.
Posledná rozlúčka s naším milovaným parťákom nám do istej miery určite môže priniesť pokoj a isté zmierenie a vyrovnanie sa s nastala situáciou. Ale aj tu prichádza čas, kde sa treba postarať o uloženie pozostatkov. Pokiaľ chcete volať cestu poslednej rozlúčky aj s obradom, môžete požiadať o obrad priamo v krematórii zvierat, ktorá sa nachádza pomerne už v mnohých meste po našej republike. Zákon bohužiaľ neumožňuje pochovať si maznáčika na svojom záhrade, ale často využívané sú aj niektoré psie cintoríny, kde je toto možné. Odpoveď na túto otázku nie je určite jednoznačná.
Každý človek prežíva smútok inak, niekto ho dokáže dostatočne prepracovať a pripraviť na nového člena za týždeň, iný za mesiac a ďalší napríklad za rok. Je to naozaj veľmi individuálne. Nového psíka si preto kúpte jednoducho vo chvíli, keď to chce vaše srdce zo všetkého najviac a je jedno, za aký čas po odchode minulej psej lásky to bude. Strata domáceho zvieraťa je pre psa veľmi stresujúca a mnohí budú hľadať útechu a uistenie od svojich majiteľov.
Existuje však niekoľko vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste pomohli vášmu psovi lepšie sa vyrovnať so stratou iného psa, ktorého mali blízko. Psy majú tendenciu vytvárať si silné väzby s ostatnými psami v domácnosti, najmä keď boli vrhu, vyrastali spolu alebo dlho žili spolu. Keď pes v domácnosti zomrie, je celkom bežné, že prežívajúci pes zažije emócie, ktoré sa javia úplne podobné tým, ktoré ľudia zvyknú prežívať, keď smútia nad stratou psa. Ale cítia psy naozaj smútok? Aby mohli psy zažiť smútok, museli by pochopiť pojem smrti. Toto pravdepodobne vyžaduje vynikajúce kognitívne schopnosti, ktoré psom pravdepodobne chýbajú.
Šance, že psy môžu pochopiť smrť na vyššej úrovni ako u ľudí, je to niečo, čo nie je ľahké dokázať. Niektorí vedci poukazujú na to, že predpoklad, že pes je schopný truchliť, je formou antropomorfizmu. Takíto vedci naznačujú, že emócie, ktoré zažívajú „smútiaci“ psi, môžu byť viac spojené so zmenami v rutine ako skutočný smútok. To, čo vyzerá ako smútok, môže byť jednoducho pozostalý pes, ktorý reaguje na neprítomnosť jeho spoločníka. V dôsledku straty môžu psy odrážať zármutok majiteľa.
Rovnako ako ľudia, aj rôzne psy reagujú na stratu rôznymi spôsobmi. Je dôležité si uvedomiť, že toto správanie môže byť tiež príznakom choroby. Ak sa váš pes dlhodobo správa neobvykle, je najlepšie hrať na istotu a navštíviť svojho veterinárneho lekára, aby sa vylúčili prípadné zdravotné ťažkosti. Bežné správanie smútiacich psov zahŕňa prichytenie, pacing, zníženú chuť do jedla, zvýšenú vokalizáciu, viac spánku, aj známky depresie.
- Vyvarujte sa nadmernej emócie pred svojím psom
- Pripomeňte si, že sa o neho musíte postarať
- Udržujte rutinu svojho psa
- Udržujte ich zamestnaných
- Venujte viac času vonku
- Rozmaznávajte svojho psa
- Komfort podľa potreby
- Minimalizujte čas svojho psa sám
- Investujte do upokojujúcich pomôcok
- Dajte svojmu psovi čas na spracovanie zmeny
Rovnako ako my, aj psy potrebujú čas, aby sa prispôsobili veľkým zmenám. Ponáhľanie sa s adopciou ďalšieho psa, aby zaplnil medzeru a zmiernil bolesť vášho psa, môže len pridať viac stresu a zmätku v procese smútenia. Dajte si pozor, aby ste si okamžite neadoptovali iného psa, najmä ak vlastníte staršieho psa. Ak nakoniec dostanete iného psa, urobte si čas na výber dobrého spoločníka, ktorý bude vyhovovať osobnosti vášho súčasného psa. Niektorí psi v skutočnosti prosperujú ako „iba psy“, zatiaľ čo iní sa skutočne živia pridaním nového spoločníka.
Vedci a odborníci vnímajú stratu psa rôznymi spôsobmi. Barbara King verí, že vďaka tisíckam rokov spoločného spolunažívania psov a ľudí sú navzájom prepojení a psy inštinktívne chápu ľudské gestá a emócie. Nedávno tím výskumníkov uskutočnil štúdiu, ktorá poskytla dôkaz o tom, že väčšina psov a mačiek zostáva po strate svojho zvieracieho spoločníka zarmútených. Pozorované zmeny zahŕňali aj obmedzenie spánku či agresívne správanie, ale treba brať do úvahy aj sekundárne faktory a skutočnosť, že majiteľ môže projektovať na zviera ľudské vlastnosti.
Praktické kroky pomáhajúce deň čo deň zahŕňajú udržiavanie rutín, zapájanie do aktivít, spoločné trávenie času a podporu od rodiny. Nepodceňujte potrebu rozprávať sa o strate, zdieľať spomienky a pracovať so svojím psom na udržaní stability a dôvery. Čas zahojí rany, a hoci nový pes nikdy nenahradí prvého, môže priniesť novú radosť, ak to pre vás bude to správne rozhodnutie.
Keď príde na očakávanie posledných chvíľ života, dôležité je myslieť na to, že pes môže vnímať prítomnosť ľudí pri jeho smrti. Uspávanie môže byť dobrou voľbou, ak je zviera nevyliečiteľne choré alebo utrpelo vážne zranenia. Cintoríny domácich zvierat ponúkajú možnosti pohľbu a uložení tiel, pričom zákon často zakazuje pochovať maznáčika na dvore. Ak zvážite domácu rozlúčku, zvážte aj potreby pozostalých a ich súkromie pri poslednom rozlúčení.
Smútok zo straty domáceho maznáčika; vysvetlenie bolesti | Sarah Hoggan DVM | TEDxTemecula
Na Slovensku čoraz viac cintorínov zvierat ponúka miesto posledného odpočinku. Môžete kontaktovať prevádzkovateľa miesta pohrebu a dohodnúť sa na službách, ktoré zahŕňajú uloženie tiel alebo usporiadanie rozlúčky. Niektoré kliniky majú pece na spopolnenie, ale náklady sú vyššie. Dôležité je uvedomiť si, že strata psa je ťažká skúsenosť a vyžaduje čas, podporu blízkych a starostlivosť o seba.
Po smrti psa môže nastať obdobie, kedy je dôležité udržiavať kontakt s rodinou a priateľmi, zdieľať spomienky a fotografie, a pokračovať v starostlivosti o ďalšie zvieratá alebo dobrovoľnícke aktivity. Smútok zo straty maznáčika môže trvať dlho, a preto je dobré dopriať si priestor na spomínanie a výber vhodného spôsobu pokračovania života, či už adoptovaním nového psa alebo venovaním sa podpore útulkám a neziskovým organizáciám.
Praktické kroky a tipy
- Udržujte rutinu psa aj po strate spoločníka a vyvarujte sa narúšania zvyknutého režimu.
- Poskytnite psovi dostatok duševnej a fyzickej stimulácie prostredníctvom hier a trpezlivej výchovy.
- Dbajte na emocionálnu podporu, bez prehnanej emotionality pred zvieraťom.
- Uvedomte si potreby pozostalých a zvažujte spôsob poslednej rozlúčky s rešpektom k spoločnému rytmu života.
- Ak je to vhodné, zvážte upokojujúce pomôcky a odbornú pomoc pri zvládaní smútku.
Krátke zhrnutie myšlienok
Smútok a plač sú prirodzené reakcie na stratu psa; pes je často vnímaný ako plnohodnotný člen rodiny a jeho odchod je bolestivý moment. Príprava na rozlúčku, podpora zo strany rodiny a starostlivosť o ďalšie zvieratá môžu zmierniť ťažkosti. Niektorí ľudia volia rýchlu adopciu, iní si vyžadujú dlhší čas na obnovu a znovu nájdenie radosti. Dôležité je počúvať svoje srdce a hľadIEť rovnováhu medzi spomienkami a novou cestou.