Bernský salašnícky pes je psie plemeno uznané v FCI v skupine 2 pod číslom 45. Bernský salašnícky pes je veľké, dlhosrsté, trojfarebné, harmonické a vyrovnané plemeno. Meno má podľa názvu osady Dürrbach a pôvodne bol používaný ako strážny a ťažný pes na sedliackych dvoroch a v špeciálnom postroji ťahal malé dvojkolesové káry. Podobne ako Bernardýn vie vyhľadávať ľudí v lavínach a závejoch.
Ťažisko textu opisuje veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa ako plemeno, ktoré je vo FCI klasifikované medzi švajčiarske salašnícke psy bez pracovnej skúšky a s pomerom výšky v kohútiku k dĺžke tela približne 9:10. Telo má zavalité s výškou v kohútiku psa 65-70 cm a feny 58-66 cm, s hmotnosťou 45-65 kg. Typické trojfarebné sfarbenie (čierne, hnedočervené pálenie a biele) je výraznou črtou, pričom väčšina tela býva čierna a líca, nohy a okolie oka majú hnedočierne pálenie. Oči sú tmavohnedé, uši trojuholníkové, jemne zaoblené, vysoko posadené. Chvost je bohato osrstený, čierny s bielym koncom, v pokoji zvesený a v pohybe sa zdvíha na úrovni chrbta.
Vhodné prostredie a výcvik
Vhodným miestom pre chov tohto veľkého plemena je rodinný dom so záhradou. Proti chovu v byte hovorí aj jeho prirodzene vrodená potreba po voľnom pohybe, ktorá je typická pre bernského salašníckeho psa. S radosťou sa zúčastňuje na dlhých prechádzkach. Kto nechce tohto psa chovať ako strážneho psa, nájde v ňom aj príjemného rodinného psa, ktorý s potešením postráži bezpečnosť celej rodiny. Deti si môžu získať pevné miesto v jeho veľkom psiom srdci.
Veľký švajčiarsky salašnícky pes s krátkou srsťou a trojfarebným sfarbením je nielen pozorným strážcom a vytrvalým pracovným psom, ale aj maznavým rodinným psom priateľským k deťom. Jeho vyvážená povaha navodzuje dôveru voči majiteľom a návštevám, no môže udržať vyrovnanú myseľ aj voči cudzincom.
Historické súvislosti a význam plemena
História a pôvod plemena: Veľký švajčiarsky salašnícky pes patrí do FCI skupiny 2 - Pinče, bradáče, molosské a švajčiarske salašnícke psy, sekcia 3 - Švajčiarske salašnícke psy. Predkovia súvisia s pôvodnými psami chovanými na území Švajčiarska. V priebehu 18. a 19. storočia sa tento veľký mäsiarsky pes rozšíril po celej Európe a bol využívaný najmä na stráženie a ochranu majetku, stráženie dobytka aj ako ťažný pes. Na výstavách a v chovateľských kruhoch vznikli postupne štandardy a uznania, ktoré formovali plemeno do dnešnej podoby.
V porovnaní s bernským a appenzellským salašníckym psom je Veľký švajčiarsky salašnícky pes dodnes pomerne zriedkavým plemenom s ročným prírastkom okolo 120 šteniat. Aj keď je toto plemeno menej rozšírené, odporúča sa dôkladná oboznámenosť so špecifikami jednotlivých salašníckych psov pred adaptáciou nového psa do rodiny.
Vzhľad a charakteristika
Veľký švajčiarsky salašnícky pes je veľký a statný s mohutnou stavbou tela, ale harmonicky usporiadaný. Feny dorastajú do 60-68 cm v kohútiku, psi do 65-72 cm a hmotnosť býva medzi 50-70 kg. Srsť je krátka, rovná a tvrdá, s hustou podsadou, čo ho chráni pred zimou. Typické trojfarebné sfarbenie pozostáva z čiernej základnej farby s pálením a bielymi znakmi na hrudi, tvári a labkách. Očné očarovanie dodáva biele označenie na hlave, ktoré býva označované ako blaze. Uši sú sklopené po stranách hlavy, chvost je rovný a v pokojnom stave spustený.
Temperament a povaha: Plemeno je dobromyseľné, vyrovnané, ostražité, verné a inteligentné. Má silné ochranné a teritoriálne pudy a spoľahlivo ochráni majetok, domov aj členov rodiny. Je priateľské a verné, s prirodzeným inštinktom chrániť svojich blízkych. Zároveň je pokojný a vyrovnaný, čo ho robí vhodným pre rodiny s deťmi.
Starostlivosť, výživa a zdravie
Krátka srsť vyžaduje minimálnu starostlivosť; pravidelné česanie stačí na odstránenie odumretých chlpov. Zuby by sa mali čistiť aspoň 2-3krát týždenne, pazúry strihať 1-2krát mesačne a uši trieť pravidelne, aby sa predišlo infekciám. Psi by mali mať prístup k čerstvej vode a k miernemu a pravidelnému kŕmeniu. Dospelé psy potrebujú dostatok pohybu a priestor na beh a prácu, najmä v rodinnom dome s veľkým dvom, nie v malom byte.
Zdravie a výživa: Veľký švajčiarsky salašnícky pes je relatívne zdravé plemeno, ale náchylné na dyspláziu bedrových a lakťových kĺbov a na torziu žalúdka. Správna výživa a pravidelný pohyb môžu riziká znižovať. Krmivo by malo byť vysokokvalitné a prispôsobené veku, výške, aktívnemu režimu a zdravotnému stavu psa. U šteniat je dôležité obmedziť nadmernú záťaž, neradiť sa k nadmernému rastu, a to najmä v období od 3. do 6. mesiaca. Dôraz sa kladie na správny pomer minerálov, zložení bielkovín a celkovej výživy s ohľadom na veľkú hmotnosť psa.
Chov a výber šteňaťa
A pri výbere šteňaťa je dôležité nájsť seriózneho chovateľa, ktorý patrí do klubu chovateľov a dodržiava chovateľské predpisy. Dôležité je poznať zdravie chovných psov a výsledky vyšetrení na dedičné ochorenia, najmä na HD, ED a OCD. Cena šteniat sa v súčasnosti pohybuje okolo 1 200 až 1 500 eur. Dôležité je zabezpečiť socializáciu od šteňaťa a venovať pozornosť výcviku a pracovnej aktivite, ktorá psovi zabezpečí ucelený a šťastný život.
Veľký švajčiarsky salašnícky pes je ideálny pre aktívnych majiteľov so skúsenosťou s veľkými psami, ktorí vedia poskytnúť dostatok pohybu a výcviku. Pes potrebuje kontakt s ľuďmi a rád spolupracuje. Potrebuje aj zamestnanie a smerovanie - ťahanie bremien patrí medzi obľúbené aktivity.
Praktické poznámky pre majiteľov
Veľký švajčiarsky salašnícky pes je najväčší zo švajčiarskych salašníckych psov a má výrazné trojfarebné sfarbenie. Je to plemeno s korene vo Švajčiarsku, ktoré bolo pôvodne využívané na ťažné práce a ochranu majetku. Dnes je najčastejšie chovaný ako rodinný spoločník a spoľahlivý ochranca.
Ako pes s pracovnými koreňmi potrebuje každodenné cvičenie a dlhé prechádzky, rád ťahá aj snehové sane či nosí domov nákupy majiteľa. Vždy hľadá blízkosť svojho človeka a vyžaduje si lásku a pozornosť. Je vhodný do domáceho prostredia so záhradou, nie do mesta alebo malého bytu, a potrebuje dostatok priestoru na pohyb.