Existuje mnoho vysoko nákazlivých ochorení, s ktorými môžu psy prísť do styku. Niektoré patogény spôsobujú vážne ochorenia alebo dokonca smrť. Psy sa môžu nakaziť od iných zvierat alebo z vonkajšieho prostredia. Prečo nechať psa očkovať a proti ktorým chorobám sú dostupné vakcíny vysvetlila MVDr. Michala Slavíková v článku pre kynologický magazín ecanis.cz. Všimli ste si, že slovo očkovania je rovnako ako úkon samotný v poslednej dobe veľmi často spomínané? Ako to teda s očkovaním je?
Odpoveď na úvodnú otázku je z môjho pohľadu jednoznačná. Aj napriek osobnému vnútornému odporu k direktívnym nariadeniam si dovolím proklamovať, že vakcinácia psov (aj ľudí) bola, je a pravdepodobne ešte veľmi dlho bude úplne nevyhnutnou nutnosťou. V humánnej medicíne sa stáva trendom pochybovať nad všetkými zavedenými konvenciami a vakcinácia (predovšetkým malých detí) sa stala, podľa môjho názoru neprávom, tŕňom v oku nejednej mamičky. Cieľom vakcinácie či už detí alebo šteniat nie je oslabiť ich nezrelý organizmus, ani spôsobiť retardáciu vo vývoji či dokonca deťom autizmus, ale len a iba ochrániť jedincov i celú populáciu pred závažnými a často aj smrteľnými chorobami.
Čo znamená správna vakcinačná stratégia pre psov?
Otázka by mala skôr znieť, proti ktorým chorobám je vakcinácia skutočne nutná, v akej frekvencii a pre aké cieľové skupiny psov. Aj do tuzemskej veterinárnej vakcinológie pomaly prenikajú trendy WSAVA, ktoré majú za cieľ znížiť frekvenciu očkovania a prispôsobiť spektrum vakcinovaných chorôb každému konkrétnemu psovi „na mieru“. Mení sa aj zažitá vakcinačná schéma, kedy sa prvá vakcinácia (primovakcinácia) posúva u šteniat až do veku ôsmich až deviatich týždňov. V prípade nepriaznivej nákazovej situácie v regióne je možné vakcinovať od šiesteho do siedmeho týždňa. Ďalšia revakcinácia sa vykonáva ešte dvakrát vždy po troch týždňoch tak, aby posledná vakcinácia šteňaťa prebehla v starobe štrnásť až šestnásť týždňov. Táto spočiatku zdanlivo frekventná revakcinácia je nevyhnutná z toho dôvodu, aby u všetkých šteniat v čase, keď už majú nízku hladinu materských protilátok, bol ich imunitný systém schopný vytvoriť si po vakcinácii protilátky vlastné. Ďalšia boosterová (posilovacia) vakcinácia sa vykonáva po roku a ďalej sa odporúča proti základným chorobám predĺžiť intervaly na každé tri roky. Proti chorobám, ktoré nespadajú do skupiny základných vakcinovaných ochorení, bude však aj naďalej vakcinácia potrebná každoročne.
Tieto odporúčania WSAVA sú však často v rozpore s údajmi uvedenými výrobcami vakcín v príbalovom letáku. Vakcinačná schéma by podľa nich mala byť zahájená aj ukončená skôr a predovšetkým je uvádzaná nutnosť každej ročnej revakcinácie. Z tohto pohľadu môže vzniknúť aj súdny spor. Riešením zo strany veterinára je informovať majiteľa o off-label použití vakcín a získať jeho súhlas s takým postupom.
Koľko stojí vakcinácia a čo zahŕňa preventívne vyšetrenie?
Majitelia psov by však aj naďalej mali svoje psy nechať každoročne vyšetriť veterinárnym lekárom. Dôkladné klinické vyšetrenie, ideálne aj vyšetrenie moču a krvi a predovšetkým informácie o aktuálnom zdravotnom stave psa pomôžu včas odhaliť časté neduhy. Čím skôr sa tieto patológie odhalia, tým väčšia je nádej na úspešnú liečbu. Cenová relácia klinického vyšetrenia sa pohybuje od cca 150 do 300 Sk. Kompletnú analýzu moču je možné vykonať za približne 100 - 200 Sk. Najnúžitočnejšie, ale finančne náročnejšie (čo je tu relatívne), je kompletné vyšetrenie krvi, ktoré stojí okolo 1000 Sk. Vakcinácia vyjde majiteľa ročne približne 350 - 500 Sk v závislosti od výrobcu a typu vakcíny, v cene sú zahrnuté aj klinické vyšetrenie psa. Samostatné klinické vyšetrenie stojí 150 - 300 Sk.
Vakcinácia má za cieľ zaistiť ochranu proti infekčným ochoreniam. V biológii nič nie je stopercentné, takže vakcinovaný pes môže ochorieť, ale priebeh môže byť miernejší a mortalita nižšia. Vakcináciou nielen chránime svojho psa, ale aj prispievame k tzv. kolektívnej imunite. Nevakcinovať psa je vzhľadom na okolie voči okoliu trochu sebecké.
Core a non-core vakcíny: čo treba vedieť
Vírus psinky (Morbillivirus) nemožno odstrániť; vakcinácia proti psinke je core a WSAVA ju jednoznačne odporúča. Parvoviróza je ďalším core ochorením. Vírus psinky je odolný a nachádza sa u divoko žijúcich zvierat, čo znamená, že neočkovaný pes sa ľahko môže nakaziť. Parvovírusu (psí parvovírus 1) je extrémne odolný v prostredí a môže infikovať psa aj cez kontaminované predmety. Parvoviróza sa prejavuje krvavými hnačkami, zvracaním a nechutenstvom a môže viesť k výraznej dehydratácii. Ochranu poskytuje očkovanie.
Infekčná hepatitída spôsobená adenovírusom-2 je tiež core. Psincový kašeľ (parainfluenza) je často súčasťou vakcín a je non-core. Intranasálna vakcína proti psincovému kašľu je vhodná pre psy, ktoré často navštevujú psie kolektíva. Besnota je zákonom povinná vakcinácia a plošné očkovanie líšok bolo v minulosti dôležité, dnes je postačujúce u väčšiny psov pravidelné očkovanie. Leptospiróza (Leptospira) je zoonóza a vplyv na riziko záplavových oblastí z nej robí dôležitú, ale non-core vakcínu, po ktorej by sa malo vakcinovať podľa rizika. Tetanus a borelióza sú častými doplnkovými vakcínami, pričom borelióza má charakter non-core a ochrana nie je 100%-ná. Kliešte však prenášajú aj iné choroby, preto je dôležitejšie venovať pozornosť antiparazitárnej ochrane ako samotnej vakcinácii proti borelióze.
Čo očkovať a kedy začať?
Šteniatka sa zvyčajne očkujú po 8.-9. týždni veku, s ďalšími revakcínami po 3-4 týždňoch až po ukončení primovakcínacieho kurzu, ktorý zvyčajne končí okolo 16 týždňa. Ak sú matky riadne očkované, startuje sa neskôr (8.-9. týždeň). V prípade šteniat bez kvalitného kolostra sa očkovanie môže začať skôr (6.-7. týždeň). Intranazálna vakcína proti kotercovému kašľu môže byť podaná už od 3. týždňa veku. Po vakcinácii sa očakáva dočasná únava a bolesť v mieste vpichu; väčšina reakcií je mierna a prejde do 2-3 dní. Pri zhoršení alebo dlhšom trvaní je potrebná konzultácia s veterinárom.
Očkovanie počas hnačky: je to problém?
Hnačka nie je samotná kontraindikácia očkovania. Avšak pri aktívnych ochoreniach alebo oslabených zvieratách je potrebné posúdiť riziká a prínosy s veterinárom. U psov s chronickými ochoreniami alebo v imunosupresívnej liečbe by sa mal zvážiť rizikový prínos očkovania. Vždy je potrebné zvažovať stav psa a možné vedľajšie účinky po očkovaní. Po očkovaní sa môže objaviť krátkodobá únava a opuch v mieste vpichu; v prípade hnačiek či zvracania po očkovaní je potrebné kontaktovať lekára a nahlásiť reakciu na očkovanie pri ďalšom očkovaní.
Pri hnačke, ktorá je definovaná ako neformovaná alebo riedka stolica, je dôležité minimalizovať lieky určené pre ľudí a zvážiť diétu a veterinárnu správnu liečbu. Hnačka môže viesť k dehydratácii, preto je potrebný prístup k vode a vhodná diéta. V prípade hnačky je vhodné ponechať psa na ľahšiu diétu a postupne prejsť na bežnú stravu až po odznení príznakov. Zvýšená starostlivosť o zuby a celkové vyšetrenie sa odporúča vždy pri preventívnych návštevách veterinárnej kliniky.
Možné vedľajšie účinky a čo robiť
Nežiaduce účinky vakcinácie môžu zahŕňať svrbenie, opuch tváre, žihľavku, hnačku, vracanie, horúčku, tras a v ojedinelých prípadoch anafylaktickú reakciu. Po očkovaní odporúčame zostať v čakárni približne 15 minút na kontrolu. U psov s alergickou anamnézou sa môže podávať antihistaminikum alebo zmeniť výrobcu vakcíny či rozložiť vakcináciu na viac etáp. Pri výskyte závažných reakcií je potrebná okamžitá veterinárna pomoc. Väčšina nežiaducich účinkov sa objaví do 24 hodín po aplikácii a bývajú prechodné.
Je dôležité uvedomiť si, že očkovanie nie je iba “jedno pichnutie”. Ide o komplexný proces, ktorý zahŕňa klinické vyšetrenie, samotné očkovanie a zápis do očkovacieho preukazu, pričom cieľom je dlhodobá imunitná pamäť a ochrana proti infekčným ochoreniam. Grafy a vizuálne pomôcky môžu lepšie ilustrovať okno imunity a vývoj protilátok u šteňaťa.
Hoci hnačka patrí medzi bežné ochorenia psov aj mačiek, je dôležité rozlišovať medzi liečebnými režimami a vakcináciou. U väčšiny psov býva hnačka riešená diétou a probiotikami, a ak pretrváva, vyžaduje veterinárnu diagnostiku a liečbu. Pri hnačke tiež môže pomôcť ľahká diéta a vhodná gastrointestinálna diéta, prípadne vloženie probiotík do stravy.
Najdôležitejšie je, aby očkovanie prebiehalo v súlade s odporúčaniami veterinára a aby majitelia boli informovaní o výhradách a rizikách spojených s očkovaním počas hnačky alebo iných ochorení. V prípade potreby môžu byť vakcíny podané off-label spôsobom na vyžiadanie majiteľa s podpísaným súhlasom. Vždy je potrebný individuálny posudok a dohoda medzi majiteľom a veterinárom.