Ovčiarske psy hľadajú, koho by na sídlisku mohli pásť. Lovecké psy chcú ľudia zvyčajne pre ich krásu a potom ich obťažuje, keď lovia. Psí spoločníci sú výnimoční. Žiadne iné zviera sa vás nesnaží rozveseliť, keď máte zlú náladu. Existujú desiatky rôznych spôsobov, ako psa niečo naučiť a odpustí vám aj neohrabané metódy tréningu. Život so psom je však život v rozhovore. Niekedy mu hovoríme aj veci, ktoré nechceme - trestáme ho odmenou, demotivujeme hračkou a znervózňujeme vlastnou neistotou.
„Niekedy je problémom nervozita človeka, ktorú pes cíti a reaguje na ňu. Keď človeku povieme, že za to môže, jeho nervozita nezmizne. Naopak, bude ešte horšia, pes bude ešte nervóznejší a v podstate to môže skončiť zle,“ hovorí tréner psov František Šusta. V rozhovore sa dozviete: čím je pes výnimočné zviera; či je v poriadku, keď niekto chová saňového psa v byte; za akých okolností je akceptovateľný pes na reťazi; ako psa môže ovplyvniť jeho meno, naše očakávania od neho či tón hlasu; v čom sme si so zvieratami podobní.
Prečo sú psy výnimočné a ako menia naše prostredie
Pes má oproti iným zvieratám dve zásadné zvláštnosti. Prvá sa týka tréningu. Moderný tréning zvierat sa zameriava na pozitívne posilňovanie, na prácu s odmenou, je okolo toho celá veda. Väčšina majiteľov psov túto metódu neštudovala, ich psy však predsa pochopia, čo sa od nich očakáva. Druhou vecou je obrovská väzba na človeka. Keď človek pracuje so zvieratami napríklad v ZOO alebo v morskom svete, iba výnimočne sa mu stane, že sa mu uškatci snažia zlepšiť náladu. Zvieratá sa nesnažia spraviť niečo pre to, aby ste boli veselší. Jedinou výnimkou sú psy, pri ktorých platí opak.
Za posledné roky sa úloha psov zmenila. Rozšírili sa možnosti veterinárnej starostlivosti, existujú rôzne akupunktúry či aromaterapie pre psy aj moderné možnosti tréningu bez nátlaku. Dokážeme vytrénovať aj zvieratá, ktoré sa kedysi považovali za netrénovateľné a utrácali sa pre poruchu správania. Druhá vec je, že veľa plemien prichádza o svoje pôvodné využitie. Prichádzajú oň oveľa skôr, než sa dokážu prispôsobiť. Pracovné psy sa vôbec nemusia dostať k práci. Rôzne ovčiarske psy potom na sídlisku hľadajú, koho by pásli. Od strážnych psov sa chce, aby boli primárne roztomilé. Lovecké psy ľudia často chcú hlavne preto, že sú krásne, a potom ich obťažuje, keď pes loví.
Ako vplýva prostredie na výber psa a jeho správanie
Ako napríklad? Nerád vyberám konkrétne plemeno, ale napríklad búrsky buldog boerboel je stvorený na to, aby bránil osamelú farmu v juhoafrickej divočine. Sú jedinci, ktorí sa prispôsobia životu v paneláku a dokážu byť k ľuďom veľmi ústretoví, ale máte aj takých, ktorí by sa naozaj hodili na farmu. Žijú totiž podľa logiky - kto prišiel dovnútra, ten je nebezpečný a je dôležité brániť sa proti nemu. Potom môže dôjsť k situáciám, že človek ide so psom po zľadovatenom chodníku, pošmykne sa, a pes uhryzne muža idúceho oproti.
Hoci nemal s pádom majiteľa nič spoločné, pes vidí, že jeho človek padá, je zraniteľný a útočí na toho, kto prichádza. Takáto reakcia však do našej kultúry a kontextu nepatrí. Žijeme inak, nie uprostred divočiny. Dnes chováme aj v bytoch psy, ktoré sa na prvý pohľad nehodia do malého interiéru. Je v poriadku, keď má niekto v byte napríklad sibírskeho huskyho? Veľa vecí sa dá nacvičiť, ale zviera má určite predispozície. Ak je taký pes v byte, bolo by fajn, keby mohol aspoň občas dať priechod svojmu pôvodnému využitiu. Ak vám nič iné nezostáva, môžete mať saňového psa aj v byte, ale energiu, ktorá mu je vlastná, potrebuje určité spôsobom vydať. Znamená to nájsť si na neho čas.
Pes a sloboda: čo je vhodné pre bytové bývanie
Stále sa nájde veľa ľudí, ktorí hovoria, že pes nepatrí do bytu, ale na dvor. Je pes spokojnejší vo vnútri alebo vonku? Závisí od plemena aj od konkrétneho jedinca. Chovám stafordsirských bulteriérov, čo sú podľa mňa psy vytvorené do bytu - vznikli v bytoch baníkov a robotníkov. Mnohé psy nemajú srsť na to, aby mohli byť v zime vonku. Veľa psov potrebuje byť v kontakte s rodinou alebo o nej aspoň vedieť, čo je aj prípad spomínaného bulteriéra. Nemôžeme ho však porovnávať s pyrenejským horským psom. Už len jeho srsť, určená do nízkych tepôt, by mu robila pri izbových teplotách problémy.
Každý pes je stavaný na niečo iné. Človek by nemal dopredu hovoriť, ako je to správne. Súžitie s akýmkoľvek zvieraťom je o tom, že ho sledujete. Hoci máte aj informácie z kníh, musíte si na konkrétnom zvierati overiť, či to platí a čo presne mu vyhovuje. Sú ľudia, ktorí síce majú psa vonku, ale je na reťazi. Existujú podľa vás okolnosti, za ktorých je to v poriadku?
Ak máte psa, ktorý má extrémne silný lovecký pud, prekoná plot, permanentne vám uteká zo záhrady a bojíte sa, že vám ho zastrelia poľovníci, tak si viem predstaviť, že v rámci otázky prežitia ho dáte na 10-metrovú reťaz do času, kým čo najrýchlejšie nespravíte riadny plot. Videl som pár prípadov, keď museli majitelia do dokončenia stavby dať psa na 10-metrovú reťaz, aby prežil. Mohol na nej aspoň ako-tak behať cez záhradu. Nebol to ideálny život, ale stále to bol život. A ten by nemal, keby im utiekol a zastrelili by ho poľovníci. Keď však hovoríme o psovi na reťazi, zvyčajne tým myslíme dvojmetrovú reťaz niekde pri starej búde a špine, kam človek s veľkou palicou prisúva vodu a hádže žrádlo. To určite nie je v poriadku. Sú to extrémne situácie, keď sa ľudia aj boja priblížiť k psovi - to už je týranie.
Pes a majiteľ: ako pôsobí človek na psa
Aký pán, taký pes. Platí to? Nepovedal by som to tak. Je veľmi jednoduché povedať, že za problém psa môže jeho pán. Niekedy je problémom nervozita človeka, ktorú pes cíti a reaguje na ňu. Keď človeku povieme, že za to môže, jeho nervozita nezmizne. Naopak, bude ešte horšia, pes bude ešte nervóznejší a v podstate to môže skončiť zle. Nepovedal by som aký pán, taký pes, ale človek môže psa ovplyvniť oveľa viac, než si myslí.
Ako napríklad? Nie je správne, keď si človek vyberie plemeno len preto, že je v móde. Rovnako nesprávne je vybrať si ho preto, že človek v ňom vidí samého seba. Napríklad ten, kto sa vníma ako rozpoltený, skúšaný osudom, si vyberie podobne rozpolteného psa a očakáva, že budú spolu žiť ako dvaja rozorvanci. Aj keby ten pes taký nebol, zaobchádzate s ním podľa toho, ako ho vnímate, čo ho veľmi ovplyvní.
Aké zdanlivé detaily môžu psa ešte ovplyvniť? Teoreticky môže správanie psa ovplyvniť samotné meno. On mu síce nerozumie, ale v človeku vyvoláva určité emócie. Ak dáme psovi hneď od dvojmesačného šteňaťa meno „Darebák“, „Agers“, „Cézar“, prípadne dostane meno nejakého zločinca, trochu to hovorí o tom, čo od neho očakávame. Keď dáme psovi meno „Bublina“, budeme v ňom vidieť niečo iné. Pes vníma, že meno vyslovujeme s určitou emóciou a keď má na nás väzbu, bude nám prispôsobovať svoje správanie.
Ako prebieha tréning a odmena
Existujú hlúpe psy, ktoré sa jednoducho pokyny nevedia naučiť, alebo je vždy problém v technike, ktorú používajú ich majitelia? Niektoré psy sa učia úžasne rýchlo, iné sa učia pomalšie. Vždy ma fascinuje, ako rýchlo sa dokážu učiť napríklad border kólie, austrálske ovčiaky či kelpie. Niekedy žartujem, že najrýchlejšie by sme ich učili tak, že by sme im to napísali na papier, ony by si to prečítali a urobili to. Sú nielen veľmi inteligentné a chápu veci v súvislostiach niekoľkých sekúnd, no tiež dokážu robiť tú istú vec niekoľkokrát po sebe.
Jednou zo zásad behaviorizmu, ktorým sa riadi moderný tréning zvierat, je, že o tom, čo je odmena a čo trest, rozhoduje samotné zviera. Psa môžete potrestať, hoci ste to vôbec neplánovali. Napríklad mu dáte maškrtu, ale v kontexte, v ktorom ste ju psovi dali, môže byť trestom. Maškrta je však šikovná na tréning, pretože ju len dávate, nikdy ju neberiete späť a môže ich dať aj 20 za minútu.
A čo odmena v podobe hračky? Hračka môže byť skvelá odmena, avšak keď chcete pri hračke pokračovať v tréningu, niekedy ju zoberiete skôr, ako sa dohral, a tým ho môžete demotivovať. Poteší psa aj pochvala? Veľa psov je šťastných už len z toho, že človek má radosť a že ich pekne pochváli, ale nemôžete to brať ako povinnosť toho psa. Keď sa však z toho pes teší, nesmiete na to zabudnúť.
Paradoxy komunikácie a privolanie
Akú častú chybu vnímate u majiteľov psov? Sú paradoxy komunikácie so psom. Niektoré veci považujeme za veľmi automatické, vôbec sa ich neunúvame natrénovať a potom sa divíme, že pes nerobí to, čo by sme chceli. Je to napríklad privolanie. Je to jeden z mála cvikov, pri ktorých ľudia vôbec nemajú jasno, čo znamená. Každý iný cvik človek nacvičuje doma v pokoji a potom ho používa v ruchu. Často ľudia prvýkrát na psa kričia až pri probléme, čo znamená, že začínajú v ruchu. Okrem toho povel sadni či ľahni hovoríte psovi, ktorý sa na vás sústredí, kým „okamžite poď sem ku mne“ hovoríte psovi, ktorý „zdrhá“. Hovoríme ho absolútne nepripravenému a nesústredenému psovi. Musíte tomu venovať pozornosť tak ako iným veciam.
Predstavme si situáciu malého psa, ktorý pri venčení roky aktívne šteká po väčších psoch. Dá sa starší pes odučiť od vecí, ktoré ho sprevádzajú roky? Záleží na tom, či ide o vedomú alebo automatickú reakciu. Ak má pes reakciu už zautomatizovanú, prerába sa to ťažšie. U staršieho psa to pôjde pomalšie ako u dvojročného. Ak sa však podarí identifikovať dôvod, dá sa to prerobiť, len to ide pomalšie.
Psí spoločníci a ľudia: ako pes formuje mužskú identitu
Existuje jedno staré príslovie, že pes je najlepší priateľ človeka. Ale čo znamená byť „alfa“ v kontexte muža a psa? V praxi to nie je o kriku a sile, ale o pokojnej autorite a zodpovednosti. Byť alfa znamená nastavovať pravidlá a držať ich: venčenie v rovnakom čase, krmivo, ktoré mu sedí, tréningy, starostlivosť o zdravie a účet pripravený aj na veterinára. Rovnaké princípy platia vo vzťahoch a v práci. Keď Buddy vidí, že ho vediem s pokojom a dôslednosťou, prirodzene ma nasleduje. Neboj sa vyhrnúť si rukávy a spraviť čo treba. Pestuj každodennú zodpovednosť. Buď trpezlivý, obetavý a verný. Buduj vzťahy a keď treba požiadaj o pomoc, rovnako ju aj ponúkaj.
Pes môže byť často aj prostriedkom sociálnej interakcie a zoznamovania. Väčšina štúdií ukazuje, že chlapi so psami pôsobia romantickejšie a starostlivejšie. V izraelskej štúdii sa ukázalo, že prítomnosť psa zvyšuje atraktivitu „zlých chlapcov“ pri profile, najmä v kategórii „možný sobáš“. Pes teda môže pôsobiť ako katalyzátor pri sociálnych vzťahoch a zároveň upozorniť na zraniteľné stránky partnerstva.
Praktické rady pre mužov, ktorí uvažujú o živote so psom
- Vybrať psa s ohľadom na životný štýl: veľkosť, energia, plemeno a potreby starostlivosti.
- Aplikovať pozitívne posilňovanie a dôslednú, sústavnú komunikáciu pri tréningu.
- Regularita a rutina v venčení a starostlivosti, aby pes cítil istotu a bezpečie.
- Vytvoriť záložný plán pre dovolenky, pracovné cesty a zdravotné situácie.
- Vo vzťahoch smerovať komunikáciu k porozumeniu, nie k potláčaniu strachu alebo agresie.
Adopcia psa je záväzok na roky. Adopcia nie je zmluva s Netflixom. Nie je to predplatné, ktoré zrušíš po skúšobnom mesiaci. Je to záväzok na roky, v dobrom aj v zlom, v zdraví aj v chorobe. Ak si na to niekto netrúfa, je poctivé psa si vôbec nebrať. Psisko nie je hračka. Je to tvoj parťák. Budeš sa učiť milovať a starať o svojho nového najlepšieho kamoša, aj keď je občas magor.
Pes starnú rýchlejšie než my. Za pár rokov vidím Buddyho, ako z malého šteňaťa dospel, nabral skúsenosti, časom spomalí a raz príde aj koniec. Budú to ťažké chvíle, ale skúsenosť ukazuje, že aj v rámci straty sa dá nájsť nový zmysel života a nová perspektíva na zodpovednosť. Pes z teba dokáže spraviť lepšieho chlapa a často aj lepšieho človeka.
Naučte svoje šteniatko upokojiť sa pomocou tohto 7-minútového cvičenia
Ak sa rozhoduješ, ktorý pes by bol pre teba najvhodnejší, najprv si povedz, čo by mal spĺňať: vhodná veľkosť, minimálne pĺznutie, srsť s nízkou údržbou, zodpovedajúca osobnosť a zrelosť. Bez ohľadu na veľkosť a plemeno existuje aj adopcia z útulku, ktorá môže zmeniť život psa i tvoj samotný život. Top plemená vhodné pre aktívnych mužov zahŕňajú Labradorského retrievera, Nemeckého ovčiaka, Bígla, Jack Russell teriéra, Rottweilera, Francúzskeho buldočka a Anglického buldočka, no výber je širší a vždy treba brať do úvahy konkrétneho jedinca a jeho potreby.
V psychologickom pohľade môže mať pes aj bohatý sociálny dopad: muž so psom pôsobí viac ako dôveryhodný partner, ktorý vie prejaviť starostlivosť a stabilitu. V konečnom dôsledku pes nie je iba domáce zviera; môže byť katalyzátorom osobnostného rastu, zodpovednosti a vzťahovej citlivosti, ktoré sú cenné pre každého muža.