Kedysi dávno, v malej dedinke pod kopcom Ľadonhora, žil psík menom Modroš. Viete, prečo mal také divné meno? Psík mal totižto modrú srsť. Aké iné meno by sa mu už len hodilo. Napriek tomu, alebo snáď aj práve preto, že bol svojim vzhľadom iný, ostatné psy v dedine sa mu vysmievali a stále ho od seba odstrkávali. Modroš bol smutný z toho, ako ho ostatné zvieratká v dedine odstrkovali. Napriek tomu bol plný lásky a priateľstva. Hneď na druhý deň stretol Modroš uplakanú sliepku. Nemohla nájsť svoje vajíčka, z ktorých sa už čoskoro mali vyliahnuť žlté kuriatka. Modroš ani chvíľu neváhal a začal vajíčka hľadať. Vďaka jeho výnimočnému čuchu netrvalo dlho a našiel stopu. Tá viedla do neďalekého lesa. Tam, pod veľkým smrekom, našiel kunu, ktorá si práve chcela na sliepkiných vajíčkach pochutnať. Modroš silno zabrechal a vystrašená kuna vzala nohy na plecia. Práve v tej chvíli prechádzal okolo snehobiely králik. Keď počul, ako Modroš pomohol sliepke, pribehol k nemu, a aj on ho žiadal o pomoc. Potreboval si urobiť zásoby mrkvy na zimu, ale pri jej vytrhávaní si vždy veľmi zašpiní svoj biely kožúšok. Preto poprosil Modroša, či by mu s tou mrkvou mohol pomôcť. Psík sa potešil, že môže tak rýchlo pomôcť ďalšiemu zvieratku a ani na chvíľu nezaváhal. Modroš mal silný chrup a tak mrkvu zo zeme vyťahoval veľmi rýchlo. Neprešla ani hodina a všetky mrkvičky boli von. Spolu s králikom odniesol psík všetky mrkvy do tajnej skrýše, o ktorej samozrejme nikdy nikomu nepovedal.
Keď sa ráno zobudil, pred jeho búdou stáli ďalšie zvieratká, ktoré prišli Modroša poprosiť o pomoc. Najskôr pomohol prasiatku, ktorému sa rozutekali mláďatká. Potom vyslobodil všetky ovečky, ktoré sa zatúlali a ostali zaseknuté v hustých krovinách. Poobede koníkom nanosil čerstvú vodu z neďalekého potoka. Neskôr postrážil malé neposlušné kozliatka, kým ich mamička nakupovala. Ked si už večer unavený šiel oddýchnuť, prišli za ním ostatné psy z dediny. Stratilo sa im jedno šteniatko, a aj keď majú dobrý čuch, nedokážu ho nájsť. Modroš len s ťažkosťou skrýval svoje nadšenie, že ho ostatné psy žiadajú o pomoc. Hneď sa však pustil do hľadania. Najskôr zistil, kde malé šteniatko videli naposledy. Potom poprosil o nejakú jeho hračku, ktorú dôkladne oňuchal. Netrvalo dlho a jeho čuch mu ukázal, kadiaľ sa má vydať. Rýchlo bežal k blízkej rieke. Tam zbadal malé šteniatko, ako sa v strede silného prúdu z posledných síl drží na klzkom kameni. Modroš bez váhania skočil do dravej rieky. Priplával k šteniatku, ktoré chytil do svojej tlamy a začal plávať k brehu. Rieka ale bola príliš silná. Začala ich oboch ťahať pod vodu. Všetko dobre dopadlo nielen pre šteniatko ale aj pre Modroša.
V jednom tichom mestečku žili dvaja veľmi rozdielni susedia - pes menom Max a mačka menom Mica. Max bol veľký a silný pes, ktorý miloval behať po záhrade a hrať sa s loptou. Mica, naopak, bola malá, rýchla mačka, ktorá sa rada vyhrievala na slnku a lovila motýle. V jednom meste sa túlaval malý psík. Patril k plemenu mops, takže bol taký malý, baculatý, mal krátke nožičky, silné telíčko, krátky žuďfáčik a veľké guľaté oči. Nemal žiadne meno, pretože nikomu nepatril. A nikto ho ani nechcel. Túlal sa mestom sám. V jednej dedine bol dvor, ktorý strážilo šesť psov. A tieto psy každý rok organizovali súťaž v preskakovaní prekážok, behaní a ďalších psích zručnostiach. Súťaž vždy vyhrával Trhač, veľký rotvajler. Jeho menší kamarát, bígl Billy, sníval o tom, že túto súťaž raz tiež vyhrá. A čo keby to bolo práve teraz? Len či je dosť vytrénovaný, napadlo ho. Zajtra má byť psia súťaž. Tak čo keby ešte šiel trénovať na záhradu?
Na statku v noci veľmi fúkalo. Rek, psík zo statku, ráno obchádzal všetky zvieratká a kontroloval, či im veľký vietor nepoškodil domčeky. Jeho prvá cesta viedla za prasiatkami. Existuje dom, v ktorom žijú len psíci. Ľudia sa tam o nich chodia starať. Dávajú im najesť, ošetrujú ich a hladkajú. Bývajú tam psíci, ktorí nemajú svojho pána. Sú opustení. Bola raz jedna veľká farma, kde žilo množstvo zvieratiek. Žila tam i malá ovečka menom Bibi. Najviac milovala nočnú oblohu a krásne hviezdičky. Rada ich v noci sledovala, keď už všetci spali, a mala pocit, že hviezdy svietia len pre ňu.
Bolo raz jedno veselé dievčatko, ktoré sa volalo Kristínka. Nemalo však žiadnych súrodencov, mamka s ockom boli často v práci a po škole sa nemala akosi s kým hrávať. Aj to poobedie, v ktorom sa náš príbeh odohráva, sa Kristínke skončila škola a ona sa vybrala na prechádzku s jej kamarátom Adamom. Bola raz jedna čarovná krajinka, kde žili zvieratká, ktoré nielenže vedeli rozprávať, ale i pracovať. Sloníky pracovali v obchodíkoch, sovičky učili zvieratká v školách a psíkovia pracovali ako zdatní policajti.
Pán Hrdlička žil v malom domčeku sám. A bolo mu samotnému smutno. Preto si povedal, že si zaobstará kamaráta. Niekoho, kto by s ním mohol chodiť aj von na prechádzku. Išiel sa teda pozrieť do obchodu, kde predávali domáce zvieratká. Bol krásny slnečný deň a rodičia si pre malú Kláru vybrali nevídané prekvapenie. Dnes mala totiž desiate narodeniny. Dievčatko vždy snívalo o tom, že jedného dňa bude mať psíka, malé šteniatko.
Kto je Pom Pom? Občas vyzerá ako brmbolec, občas ako parochňa a občas ako klbko vlny. Dievčatku Babuli stihne cestou do školy predstaviť Artúra Buchtu, Gumovacieho pavúka aj Hodinovú Skočpružinu, ktorá sa záhadne stratí z vežových hodín. POM POMOVE ROZPRÁVKY sú kultovým dielom maďarského autora Istvána Csukása. Sú známe originálnou fantáziou, láskavým humorom, podporou priateľstva a nezdolným optimizmom, že všetko v živote sa dá napraviť, len treba nájsť spôsob ako. Dramatizácia režiséra Petra Palika spája viaceré rozprávky do jedného pútavého dobrodružného príbehu. Niektoré z postáv spoznajú deti v okúzľujúcej bábkovej podobe a celý vizuál rozprávky je vďaka výtvarníčkam Nadi Salbotovej a Martine Fintorovej veľmi pôsobivý. Rozprávka je určená pre deti vo veku od 4 rokov, ktoré budú vtiahnuté do imaginatívneho sveta fantázie a zažijú autentický divadelný zážitok plný hravosti. Katarína Rozkošová a.h.
Vydavateľské novinky roka 2025 prinášajú pestrú paletu literárnych diel, ktoré oslovia široké spektrum čitateľov. Medzi nimi sa vynára kniha s názvom „Modrý pes“, ktorá sľubuje jedinečný čitateľský zážitok. Príbeh „Malý pes a múdry vlk“ je jednoduchý, no skrýva v sebe hlbokú silu. Rozpráva o osamelom šteniatku Amaye, ktoré sa stratené túla horami, až kým dramatické stretnutie s vlkom nezmení jeho osud. Nie je to príbeh o strachu, ale skôr o pozvaní k tichu a múdrosti. Ako sa píše v opise knihy: „Múdrosť vlka - nie, nie strach, ale ticho, ktoré učí, že odvážny nie je ten, kto nepozná strach, ale ten, kto sa ho nebojí priznať.“
Kniha pozýva čitateľa k vnútornému stíšeniu a načúvaniu. „Ticho noci, zábery zasneženého lesa, dĺžky dní i nocí - všetko to tvorí akoby priestor, v ktorom sa môžeš stíšiť, počúvať.“ Po dočítaní v čitateľovi ostáva „tichá vôňa snehu, šumenie vetra a obraz, že aj keď niekedy urobíš všetko, čo si mohol, nie si sám - vesmír stále šepká, stále čaká.“
Z iného súdka, Patrick Modiano, držiteľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 2014, prináša dielo „Katarínka Istotová“. Táto kniha je nostalgickým rozprávaním o detstve v Paríži, o vzťahu otca a dcéry a o tajomstvách. Jemný humor a sugestívne ilustrácie Jeana-Jacquesa Sempého robia z tejto knihy hlboký zážitok pre čitateľov od 9 rokov.
Ďalším z pestrej ponuky je zbierka haiku, ktorá prináša tichú meditáciu nad krásou prírody a intimitou ticha. V trojveršiach sa stretáva prchavosť okamihu s hlbokou kontempláciou. Kniha „Svedomie rieky“ je rekonštrukciou rukopisu Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej. Básnický subjekt poetky sa pripomína „uprostred diania“ ako hlboko ľudská identifikácia so skutočnosťou. Leitmotív rieky tu nie je len časovým fenoménom, ale aj nadčasovým zdôraznením ľudskej priezračnosti a čistej životodarnej energie.
Pre priaznivcov hudby je tu kniha venovaná estónskemu skladateľovi Arvo Pärtovi, ktorý v roku 2025 oslávil svoje deväťdesiate narodeniny. Kniha obsahuje rozsiahly rozhovor so skladateľom a jeho manželkou, v ktorom Pärt opisuje proces hľadania nového hudobného jazyka a vysvetľuje svoje odmietnutie „Novej hudby“ 60. rokov 20. storočia. Shakespearove Sonety v novom preklade predstavujú ďalší klenot.
Monografia „Sondy do slovenskej prózy“ ponúka interpretačný obraz diel novej slovenskej literatúry. Jon Fosse, laureát ceny Severskej rady za literatúru, je zastúpený trilógiou „Bdenie. Sny Olavove. Na sklonku dňa“. Baladický príbeh muzikanta Asleho a jeho družky Alidy je príbehom o láske, osude a smrti. Ivan Laučík je zastúpený dielom „Prelet medzerami jazyka“, ktoré obsahuje šestnásť súkromných a tajných tlačí jeho básní z rokov 1965 až 1975.
Táto zmes príbehov a postáv predstavuje, ako rozprávky môžu odrážať rôzne stránky ľudskej skúsenosti: odvahu, priateľstvo, súcit a múdrosť, pričom Modrý pes zostáva ich srdcom - symbolom ochoty pomáhať a nachádzať svetlo aj tam, kde ostatní vidia len odvrátenú stranu sveta.
