Entlebušský salašnícky pes je najmenší zo štyroch plemien švajčiarskych salašníckych psov, a napriek tomu, že je vzhľadom na svoju výšku považovaný za stredne veľkého psa, v skutočnosti je to robustné a pomerne veľké plemeno na mierne krátkych nohách. Entlebušský salašnícky pes sa isto vyskytoval už dávno, možno ešte pred vznikom Rímskej ríše. Skutočný pôvod entlbuchera a ďalších troch plemien švajčiarskych salašníckych psov je nejasný. Vzhľadom na to, že všetky štyri plemená sú robustné, pomerne silno stavané psy s veľkou hlavou a silným hrudníkom, je pravdepodobné, že majú nejakých predkov mastifa.
Entlebušský salašnícky pes je prispôsobivé a všestranné pracovné plemeno, ktoré bolo vyšľachtené na vyháňanie dobytka z horských pastvín, na prácu na statku a na ťahanie vozíkov s mliekom. Prvýkrát boli vo Švajčiarsku uznané ako samostatné plemeno v roku 1913, napriek tomu boli obmedzené na Švajčiarsko a Nemecko. V 80. rokoch 20. storočia sa plemeno začalo rozširovať aj do ďalších krajín. Štandard bol oficiálne zostavený na konci 20. rokov.
Charakteristika a temperament
Entlebušský salašnícky pes je inteligentný, pracovitý a oddaný pes, ktorý si vyžaduje aktívneho majiteľa a dostatok pohybu. Je stredne veľký, kompaktne stavaný, s trojfarebnou srsťou a výraznými znakomtypmi. V kruhu svojej rodiny je dobromyseľný a srdečný, no ku cudzím ľuďom je neprístupný a nedôverčivý. Pri včasnej socializácii a dôslednej výchove je možné dostať jeho prirodzený inštinkt ochrany pod kontrolu a priučiť ho hostia do domu vítaní.
Entlebušský pes miluje svoju rodinu a deti, s ktorými rád dovádza. Pri hre s deťmi preukazuje výdrž a trpezlivosť, ale treba od začiatku zaistiť pravidlá hry, aby sa nestalo, že z dôrazu energiu prehabí a malé deti by ho mohli „zvaliť na zem“. Pes potrebuje veľa pohybu a zapojenie do športov alebo tréningu, inak môže vymýšľať lumpárny. Je preto ideálny pre aktívne rodiny alebo jednotlivcov, ktorí sú pripravení venovať sa mu pravidelne a dlhšie.
I. Vzhľad
Entlebušský salašnícky pes je stredne veľký pes s výškou kohútika približne 40-50 cm a hmotnosťou 20-30 kg. Srsť je krátka, tvrdá, hustá a lesklá; farba trojfarebná: čierna s žltými až hnedými tříslovými znakmi a s bielymi znakmi na hlave, hrudi, labách. Oči sú tmavé a mandľového tvaru, uši stredne dlhé, zavesené. Chvost býva často dlhý a nosí sa voľne, výnimočne sa narodí so zakrpateným chvostom, čo sa však dnes v mnohých krajinách už nepovoľuje.
II. Starostlivosť a životné podmienky
Starostlivosť o srsť nie je náročná: stačí pravidelné kefovanie, najmä v období pĺznutia, kedy sa vyplatí častejšie odstrániť uvoľnené chĺpky. Krátka srsť s hustou podsadou sa sama čistí. Uši sú polosklopené a vyžadujú pravidelnú kontrolu, najmä v lete, aby nedošlo k zapareniu a zápalu. Plemeno potrebuje veľa pohybu; preto je dôležitá pravidelná fyzická aktivita a zapojenie do psích športov alebo prác ako vodiaci, záchranársky, terapeutický, stopovací či lavínový pes. Bez dostatočného vybitia energie môže entlebušský pes zle reagovať a nachádzať si vlastné hry a činnosti v domácnosti.
Entlebušský pes potrebuje rodinu a spoločnosť. Ak je dlho sám, začne trpieť. Vhodný je do rodinného domčeka so záhradou, kde môže využiť pohyb a prácu, avšak nie ako útok na samotku. S kvalitnou socializáciou a dôslednou výchovou sa dá jeho prirodzený ochranný inštinkt zvládnuť tak, aby hostia boli vítaní. Pes je energický, inteligentný a lojálny spoločník, ktorý potrebuje pravidelný pohyb a zapojenie do aktivít - športy, tréning a hry s ľudskými aj psími členmi domácnosti sú ideálne.
III. Zdravie a starostlivosť o zdravie
Entlebušský pes je všeobecne zdravé plemeno, no môže trpieť na dedičné ochorenia, najmä dyspláziu bedrového a lakťového kĺbu a očné ochorenia ako PRA. Pri výbere chovateľskej stanice je dôležité zháňať doklady o zdravotných vyšetreniach a rodokmeň, aby sa zvýšila šanca na dlhý a zdravý život psa. Genetická diverzita v populácii plemena býva nízka, čo zvyšuje riziko dedičných chorôb; preto je dôležité vyberať serióznych chovateľov a vyhýbať sa „výhodným cenám“ bez overenia pôvodu.
Pri starostlivosti o zdravie by mala byť rutina pravidelná návšteva veterinára, očkovanie a preventívne vyšetrenia. Dôležité je monitorovať pohyblivosť kĺbov a prípadnú bolesť či stuhnutosť. Pravidelná starostlivosť o zuby a pazúriky taktiež prispieva k celkovému zdraviu psa.
IV. Výživa a kŕmenie
Entlebušský salašnícky pes potrebuje kvalitné a vyvážené krmivo prispôsobené jeho veľkosti, veku a úrovni aktivity. Denná dávka by mala byť rozdelená na dve menšie porcie. Odporúča sa doplniť stravu o výživové doplnky na kĺby (glukózamín a chondroitín) a pre zdravú pokožku a srsť esenciálne mastné kyseliny (omega-3 a omega-6). Mäsitá strava je dôležitá; v prípade granúl hľadaj hotové kompletné krmivá pre stredné plemená s vysokým podielom mäsa a obmedzením obilnín. BARF strava je možná, avšak vyžaduje dôkladné vzdelanie a plán, aby pes dostal vyváženú a dlhodobo udržateľnú stravu. Ak si nie ste istí najvhodnejšou voľbou, poraďte sa s chovateľom alebo veterinárom, ktorý môže pripraviť individuálny výživový plán.
Na trhu sú dostupné varianty bezobilných potravín a doplnky na kĺby, ktoré podporujú zdravie a pohodu psa. Pokiaľ ide o kŕmenie, dôležité je sledovať hmotnosť a aktívnosť psa, aby sa predišlo nadmernému prírastku hmotnosti, čo by mohlo zhoršiť jeho kĺbové zdravie.
V. Výchova a výcvik
Výcvik Entlebuchera by mal začať v šteňacom veku, keď pes ochotne prijíma nové vedomosti. Pes je pastierskeho typu s vysokou inteligenciou a rýchlou schopnosťou pochopiť povely; s primeraným vedením a pozitívnou motiváciou je vhodný aj pre začiatočníkov. Správna socializácia s ľuďmi aj zo stranou psov a ďalších zvierat pomáha predísť potenciálnym problémom s tlakom na územie alebo strach z neznámeho. Aktívny tréning a zapojenie do psích športov (agility, frisbee, stopovanie, lavínový pes, vodiaci a záchranársky pes) psychicky a fyzicky vyčerpajú psa a posilnia puto s majiteľom.
VI. Náročnosť starostlivosti pre majiteľa
Najnáročnejšia úloha na majiteľa tohto plemena spočíva v zabezpečení dostatočného pohybu a fyzickej aj psychickej stimulácie. Vzhľadom na energickú a rýchlu povahu je potrebné plánovať dlhšie prechádzky a pravidelné športové aktivity. Pes potrebuje veľa pozornosti, láskavú, dôslednú výchovu a motiváciu maškrtami. Všetky tieto faktory robia z Entlebuchera skvelého parťáka pre aktívnych majiteľov, ktorí hľadajú spoľahlivého rodinného psa s chuťou na šport.
VII. História plemena
Entlebušský salašnícky pes pochádza z Entlebuchu a súvisí so švajčiarskymi Alpami. Ako štvrté plemeno salašníckych psov bolo oficiálne uznané v Langenthale v roku 1913 a zapísané do SHSB. História plemena je úzko spätá s pôvodnými územiami Entlebuch, Emme a Entlen a s pastierskou prácou. V 20. storočí sa plemeno rozšírilo z domáceho prostredia do Nemecka, Rakúska, USA a ďalších európskych krajín. Hoci sú Entlebucheri vzácnejší než bernský alebo appenzelský pastiersky pes, stále si udržiavajú výraznú pracovnú povahu a vernosť rodine.
VIII. Záverne poznámky o výbere a zodpovednom chove
Keď sa chcete stať pánom entlebušského salašníckeho psa, vyberajte si serióznych chovateľov, u ktorých sú všetky zdravotné vyšetrenia a doklady v poriadku a rodičovské zvieratá sú v dobrom zdravotnom stave. Cena šteniatka by sa mala pohybovať okolo 700 až 1 200 EUR. Dôležité je vidieť rodokmeň, zdravotné vyšetrenia a kontaktovať chovateľa, aby ste si mohli spoločne overiť jeho prístup a skúsenosti. Aj keď plemeno často vyhľadávajú rodičia v rodinnom domčeku, Entlebuth musí mať dostatok pohybu a zapojenie do aktivít, aby bol šťastný a vyrovnaný. Ak hľadáte psa, ktorý kombinuje pastiersku pracovitosť, inteligenciu, hravú povahu a rodinnú vernosť, entlebušský salašnícky pes môže byť tou správnou voľbou.
tags: #mensi #svajciarsky #salasnicky #pes