Ako vnímajú psy a mačky ľudí vedecké poznatky

Mačky dokážu sledovať a vyhodnocovať pohľady ľudí podobne ako psy. Tvrdia to vedci z budapeštianskej univerzity po sérii pokusov s desiatkami mačiek. Ak ste mali niekedy pocit, že na vás mačka intenzívne zíra, akoby pátrala po odpovedi na svoju nevyslovenú otázku, váš pocit bol správny. Pokus, pomocou ktorého otestovali vyše štyridsať rôznych mačiek je veľmi jednoduchý. V jej domácom prostredí si človek pripravil dve misky, ktoré rozmiestnil naľavo a napravo od seba. Jedna bola prázdna, v druhej bolo jedlo. Človek sa následne opakovane zapozeral na misku s jedlom. Keď potom pustili mačku, aby si vybrala, ku ktorej miske pôjde, v 70 percentách prípadov skončila pri tej s jedlom.

„Mačky sa spontánne naučili, že keď sa človek zapozeral na jednu z misiek, bolo tam niečo dôležité. Toto je kľúčový moment, pretože si teraz môžeme klásť otázku - ak sa to dokážu naučiť mačky, dokážu to aj iné zvieratá?“ pokračuje Pongrgácz. Mačky sa vraj vďaka tomuto testu razom zaradili k psom, či malým deťom, ktoré reagujú na podnety podobne. Vedci sa z testov veľmi tešia. Vôbec vraj nečakali, že výsledok bude taký jednoznačný.

Zvieratá sú našimi spoločníkmi už odpradávna. Sprevádzajú nás ako priatelia, pomocníci, sprievodcovia aj bytosti, ktoré dokážu intuitívne vnímať naše emócie. A hoci dlho prevládal názor, že zvieratá konajú len inštinktívne, moderný výskum aj každodenná skúsenosť ukazujú, že ich vnútorný svet je omnoho bohatší. Zvieratá vnímajú energiu, tón hlasu, neverbálne prejavy, náladu človeka či prostredie, v ktorom žijú. Ak zviera zažilo traumu, jeho telo si ju zapamätá. Pes, ktorého kedysi bili, sa môže podvedome zľaknúť zdvihnutej ruky, aj keď sa ho teraz nikto nechystá udrieť. Mačka, ktorá bola adoptovaná z rušného alebo násilného prostredia, môže dlhodobo ignorovať nové hračky, jedlo alebo vodu, až kým sa úplne necíti bezpečne.

Hoci podvedomie je pojem najčastejšie používaný u ľudí, vedecké poznatky naznačujú, že mnohé zvieratá majú podobné neurobiologické mechanizmy, ktoré umožňujú spracovávať emócie, spomienky a automatické reakcie. Nezávislé štúdie potvrdili, že psy, mačky, potkany, vtáky a dokonca aj plazy prechádzajú REM fázou spánku, teda fázou, v ktorej mozog spracúva zážitky, rieši stres a integruje emócie. Zvieratá sa učia aj bez logického uvažovania. Potkany sa vyhýbajú miestam, kde zažili bolesť, aj keď tam už nehrozí žiadne riziko. Makaky reagujú na signály, ktoré boli prezentované podvedome. Ich mozog spracoval informáciu, hoci si ju neuvedomovali. Psy kývajú chvostom podľa emocionálneho naladenia, mačky reagujú na zmeny v domácnosti stiahnutím alebo útekom, kone zrkadlia stres človeka, ktorý ich vedie.

Zvieratá neklamú. Niektoré zvieratá dokážu vyhodnocovať aj svoje vnútorné stavy. Ide o tzv. metakogníciu. Delfíny, šimpanzy či niektoré vtáky dokážu priznať, že niečo nevedia alebo si nie sú isté. Rovnako ako u ľudí, aj u zvierat je možné s podvedomím pracovať. Samozrejme, iným spôsobom. Pomáha jemná, láskavá prítomnosť, pokojná energia a dôvera. Keď sme sami v strese, zvieratá to okamžite cítia. Niektorí ľudia pracujú so zvieratami pomocou energetických metód či špeciálnej komunikácie. Niekedy pomáha aj obyčajná prítomnosť. Byť pri nich, hovoriť jemným hlasom, dotýkať sa ich s rešpektom. Zviera vníma úprimnosť a čistotu zámeru.

Jedným z jemných, nenásilných prístupov pomoci zvieratám je transformačná metóda PSYCH-K®. Metóda je známa ako prístup na transformáciu podvedomých presvedčení u ľudí. Pomocou svalového testu zisťujeme, kde sa nachádza stres alebo podvedomý blok. Som v bezpečí. Môj domov je pokojné miesto. Dôverujem ľuďom, ktorí sa o mňa starajú. Cítim sa milovaný a vítaný. Okrem toho je dôležité pracovať aj sám/sama na sebe a uvoľňovať naše vlastné podvedomé bloky, ktoré môže zviera preberať alebo na ne reagovať. Zvieratá sú aj zrkadlá našich stavov. Chceš sa dozvedieť o tejto možnosti viac alebo máš otázky?

#Mnoho ľudí verí, že psy dokážu vnímať duše zosnulých či neviditeľné energie. Nie je nič zvláštne na tom, ak tvoj pes zrazu zastane uprostred miestnosti, zíza do prázdna a ticho vrčí. Zvieratá a duchovný svet patria k sebe v príbehoch rôznych kultúr. Na svete existujú mnohé povesti, ktoré hovoria o strašidelných psoch, ktorí sprevádzajú jazdcov pri zbere duší. Ani v modernej dobe sa táto viera v nadprirodzeno nestratila. Aj na sociálnych sieťach nájdeš desiatky až stovky videí, kde zvieratá znepokojene reagujú na prázdne miestnosti, akoby tam „niečo“ bolo. Veda na túto vec ponúka triezvy pohľad. Odborníci tvrdia, že psy majú mimoriadne vyvinutý čuch a sluch, vďaka čomu dokážu zachytiť pachy a zvuky, ktoré sú pre človeka úplne nepostrehnuteľné. Reagujú aj na jemné pohyby tieňov, prúdenie vzduchu či vibrácie. Keď teda tvoj pes zrazu spozornie, možno necíti ducha, ale nejaký vzdialený zvuk či vôňu niečoho neznámeho. Dokáže teda tvoj pes naozaj vidieť čosi nadpozemské? Na túto otázku asi nikdy nedostaneš jednoznačnú odpoveď, ale nie je to vylúčené. Táto ich výnimočnosť sa využíva napríklad pri terapii u psychiatrických pacientov. Špeciálne trénované zvieratá dokážu pomôcť rozlíšiť, čo je skutočné a čo nie. Ak človek vníma prítomnosť niekoho, kto tam nie je, pes na povel skontroluje miestnosť.

Táto štúdia, ktorá skúma počet kortikálnych neurónov v mozgu viacerých mäsožravcov, vrátane mačiek a psov, ukazuje, že psy ich majú podstatne viac ako mačky. Počet neurónov v mozgu mäsožravcov však nie je vždy vyšší ako u bylinožravcov. V tejto štúdii sa porovnával pomer neurónov k veľkosti mozgu u malých a stredne veľkých šeliem; zistili, že u najväčších mäsožravcov je pomer nižší. Konkrétne, mozog zlatého retrievera má viac neurónov ako hyena, lev či medveď hnedý, hoci veľké predátory majú mozog až 3x väčší.

„Táto štúdia nám pomáha pochopiť, že veľkosť mozgu sama o sebe nestačí na posúdenie inteligencie zvieraťa. Vedci zistili, že v praxi je zmyselnejší pomer neurónov k veľkosti mozgu a že domestikované zvieratá nemusia mať menšie mozgy len preto, že sú domestikované,“ uviedla profesorka Herculano-Houzel. Keď sa pýtame, koľko má človek neurónov, odpoveď znie približne 16 miliárd.

PS: A koľko má teda človek neurónov? 16 miliárd. Pekné číslo, nie? Starého psa novým kúskom nenaučíš. Pravda alebo mýtus? Vedia byť psy pesimistickí? Dokážu psy čítať naše emócie? Nezabudni sa zaregistrovať medzi nás, milovníkov, majiteľov, priateľov a obdivovateľov psov. Tvoja registrácia ti môže priniesť veľa výhod. Nielen že budeš vždy v obraze a informovaný čo sa deje v psom svete, prečítaš si v našom blogu veľa poučných článkov, ktoré ti pomôžu viac porozumieť svojmu psovi a navyše sa môžeš zapojiť do našich súťaží.

Infografika: Porovnanie počtu kortikálnych neurónov u vybraných druhov mäsožravcov

Roztomilé Mačky A Psy Milujú Deti. Kompilácie [Hd]

  • Mačky a psy reagujú na pohľady a intonáciu ľudí.
  • REM fáza u zvierat potvrdzuje spracovanie zážitkov a emócií.
  • Metakognícia u zvierat zahŕňa aj uznanie nevedomosti u niektorých druhov.
  • Domestikácia nemusí znamenať menší počet neurónov v mozgu.
DruhPribližný počet kortikálnych neurónov
Psy~530 miliónov
Mačky~250 miliónov
Mývalrovnaký počet ako pes vo veľkosti mozgu mačky
Medveď hnedýnižší pomer neurónov k veľkosti mozgu

Informáciou a poznatkami doplnené o prístup k transformácii podvedomých presvedčení a citlivú komunikáciu so zvieratami

tags: #macka #a #pes #pohlad #na #ludi