Nebát se, šokovat, zraňovat a otevřít všechna okna pro iracionálnno. Luis Buñuel (1900 Španělsko - 1983 Mexiko) je jednou z najvýznamnejších osobností dějin kinematografie. Jako téměř fanatický divák a fanúšek nového média natočil ve spolupráci s malířem Salvadorem Dalím v roku 1929 v Paříži svůj první krátky film Andaluský pes. Po filmech Zlatý vek (1930) a Země bez chleba (1933) se kvůli občianskej vojne ve Španielsku a kvůli druhej svetovej vojne následujúcich desať rokov takmer nedostal k samostatnej práci. Medzi rokmi 1946-1955 realizoval v Mexiku štrnásť vícemenej komerčných filmov. V roku 1960 sa vrátil natáčať do frankistického Španielska film Viridiana, ktorý získal Zlatú Palmu v Cannes. Do dejín svetovej kinematografie sa zapísal už prvými filmami Andalúzsky pes (1928) a Zlatý vek (1930), ktoré sa považujú za filmové surrealistické manifesty.
Korene a formovanie Buñuela
Calanda/Bratislava 22. februára (TASR) - Uznávaný avantgardnými umelcami, oceňovaný filmovými kritikmi a mnohými divákmi, ale pre svoj kritický pohľad na náboženstvo a buržoáznu či malomeštiacku morálku 20. storočia aj odmietaný. Vďaka originálnemu filmovému jazyku ovplyvnenému surrealizmom sa španielsky režisér a scenárista Luis Buñuel zaradil medzi najvýznamnejších filmových tvorcov. Od jeho narodenia uplynie v sobotu 22. Do dejín svetovej kinematografie sa zapísal už prvými filmami Andalúzsky pes (1928) a Zlatý vek (1930), ktoré sa považujú za filmové surrealistické manifesty.
Luis Buñuel sa narodil 22. februára 1900 v aragónskej dedine Calanda. Vyrastal v bohátej a prísnej katolíckej rodine, čo malo na neho ako na malého chlapca významný vplyv. Po maturite na jezuitskom kolégiu odišiel v roku 1917 do Madridu, kde začal študovať agronómiu. Pod vplyvom týchto kontaktov zanechal štúdium agronómie a na madridskej univerzite sa venoval filozofii a literatúre. V Paríži sa venoval literatúre, divadlu, ale najviac mu učaroval film. Veľký vplyv mali na neho filmy nemeckého režiséra Fritza Langa. Pre film sa rozhodol v čase, keď ho ešte mnohí nepovažovali za umenie, ale len za lacnú zábavu. Vo svojej autobiografickej knihe Do posledného dychu (1982) Luis Buñuel spomína na to, ako doslova šokoval matku svojim zámerom venovať sa filmu.
Prvé filmy a šokujúce scénky
V roku 1928 dokončil svoj prvý film Andalúzsky pes, na scenári ktorého sa podieľal aj Salvador Dalí. Film sa začína dnes už legendárnou scénou - záberom na ženské oko, ktoré prerezáva britva. Prvá Buñuelova snímka bola pre mnohých divákov šokom. Ešte väčší škandál vyvolal jeho druhý film Zlatý vek (1930), na ktorom tiež spolupracoval s Dalím. Filmové scény Zlatého veku rozvášnili divákov do takej miery, že film po krátkom čase zakázali v Paríži premietať. Po návrate do vlasti nakrútil Buñuel sociálno-kritický dokument Zem bez chleba (1932) o zaostalom kraji severného Španielska.
Po zmene politických pomerov v Španielsku, keď sa k moci dostal generál Franco, prinútila Buñuela opustiť rodnú krajinu. Prvým významnejším povojnovým filmom Buñuela bola snímka Zabudnutí (1950), za ktorú dostal Cenu za réžiu na festivale v Cannes. V roku 1960 nakrútil po rokoch strávených v emigrácii v rodnom Španielsku film Viridiana, v ktorom prostredníctvom surrealistických obrazov a montáži podrobil kritike viaceré náboženské tradície.
Surrealizmus, spolupráca a temná krása Andalúzskeho psa
Významnou kapitolou jeho tvorivého života bolo priateľstvo a spolupráca so scenáristom Jeanom-Claudom Carrierom. Surrealistické prvky a rozvíjanie motívu náhody s Carrierom rozvinuli do ešte väčšej tvorivej slobody vo filme Prízrak slobody (1974) a v poslednom režisérovom filme Ten tajomný predmet túžby (1977). Luis Buñuel, jeden z najslobodnejšie tvoriacich režisérov, autor provokujúcich, kritických a tradičné estetické postupy porušujúcich filmov, zomrel 29. novembra 1983.
Surrealizmus ako umelecký smer priniesol do kinematografie nové, nekonvenčné pohľady na realitu, sen a podvedomie. Jedným z najvýznamnejších diel, ktoré definovali surrealistické filmové umenie, je bezpochyby krátkometrážny film Andalúzsky pes (Un chien andalou) z roku 1929, ktorý vznikol v spolupráci režiséra Luisa Buñuela a ikonického španielskeho surrealistického maliara Salvadora Dalího. Tento 16-minútový čiernobiely a nemý film, ktorý bol v roku 1960 doplnený o zvukové pásmo pod dohľadom samotného Buñuela, sa stal majstrovským dielom surrealistickej drámy. Jeho tvorba trvala iba 15 dní, no jej vplyv na filmovú históriu je nesmierny.
Zrod z nočných mor a šokujúca symbolika
Podľa slov Buñuela sa koncept Andalúzskeho psa zrodil zo spojenia dvoch snov. Dalí opísal svoj sen o rukách plných mravcov, pričom Buñuel mal sen o britve prerežúvajúcej ženské oko. Práve táto desivá obraznosť sa stala jednou z najznámejších a najšokujúcejších scén úvodnej sekvencie filmu. Andalúzsky pes je považovaný za najvýznamnejšiu snímku surrealistického filmu. Prekračuje tradičné rozprávačské schémy a snaží sa u diváka vyvolať morálny šok prostredníctvom agresívnych obrazov. Film neustále odkazuje na témy šialenstva a sna, čo sa prejavuje v použitých scénach aj v nelineárnom zobrazení času.
Napriek tomu, že film bol v mnohých kinách cenzurovaný kvôli brutálnej scéne prerezávania ženského oka, v skutočnosti sa jedná o oko kozy. Osoba s britvou je sám Luis Buñuel. Salvador Dalí sa vo filme tiež objavil v úlohe jedného z kňazov ťahajúcich klavíre.
Záver a záblesk v kontexte filmovej histórie
Francúzsky režisér Quentin Dupieux v roku 2023 priniesol film Daaaaaalí!, ktorý v kontexte Buñuelových diel prispieva k diskusii o surrealizme a osobnosti Salvadora Dalího. Film nie je životopisný, ale predstavuje karikatúrovanú interpretáciu Dalího obrazu a jeho vzťahu k divákovi, s využitím absurdného a snového jazyka, ktorý pripomína Buñuelov štýl. Andalúzsky pes a Zlatý vek zostávajú piliermi surrealistického filmu, ktoré definujú spôsob, akým surrealizmus vstupuje do kina a mení konvenčné chápanie reality, času a podvedomia.
Film, ktorý ťa útočí
| Film | Rok | Spoluautor | Hlavný motív | Ohlasy |
|---|---|---|---|---|
| Andalúzsky pes | 1928 | Luis Buñuel, Salvador Dalí | Sny, náhoda, šok | Surrealistický manifest |
| Zlatý vek | 1930 | Luis Buñuel, Salvador Dalí | Sexualita, tabu, obrazotvornosť | Kontroverzný, zakázaný v Paríži |
| Zem bez chleba | 1932 | Buñuel | Spoločenská kritika | Dokumentárny charakter |
Vplyv Buñuela na svetovú kinematografiu je zásadný: jeho prístup k dostupnosti iracionálneho v hmotnom filme a jeho odvaha šokovať diváka otvorili cestu pre budúce avantgardné prúdy. Andalúzsky pes zostáva modelom surrealistickej filmovej drámy a zároveň výzvou pre diváka, ktorý je pripravený skúmať hranice predstavivosti a morálnych tabúľ.