Labradorský retriever klub chovateľov: Všetko, čo potrebujete vedieť

Labradorský retríver je jedno z najpopulárnejších plemien na svete, známe svojou láskavou povahou, inteligenciou a nevyčerpateľnou energiou.

Labradorský retríver má hlboké korene na kanadskom ostrove Newfoundland, kde miestni rybári využívali psov na pomoc pri love rýb. Tento predchodca labradora, nazývaný St. John's Dog, bol stredne veľký, silný a mal hustú nepremokavú srsť. Na začiatku 19. storočia si anglickí aristokrati všimli úžasné pracovné vlastnosti týchto psov. Vojvoda z Malmesbury, gróf z Home a vojvoda z Buccleuchu začali dovážať St. John's Dog do Veľkej Británie. Vojvoda z Buccleuchu (1830 - 1850) začal systematický chov a zachoval pracovné vlastnosti psa. Vojvoda z Malmesbury (1880 - 1890) bol prvý, ktorý použil názov „Labrador“, čím odlíšil plemeno od ostatných retrieverov. Sir Arthur Holland-Hibbert (začiatok 20. storočia) tiež prispel k rozvoju plemena.

Prvé labradory boli takmer výlučne čierne. Prvý čokoládový labrador bol zaznamenaný v roku 1864, ale táto farba sa stala populárnou až v 20. storočí, vďaka chovateľskej stanici Cookridge Tango. V priebehu 20. storočia sa žltá farba stala rovnako populárnou.

Charakteristika plemena

Labradorský retríver je dokonale vyvážená kombinácia priateľskosti, inteligencie a pracovného nadšenia. Je to pes, ktorý sa rýchlo učí, miluje ľudí a je vždy pripravený spolupracovať. Labrador je známy svojou bezhraničnou láskou k ľuďom. Nielenže sa skvele hodí do rodiny, ale je aj prirodzene priateľský k deťom, cudzincom a iným zvieratám. Labrador sa pravidelne umiestňuje v TOP 10 najinteligentnejších psích plemien. Jeho schopnosť pochopiť nové povely je výnimočná - často mu stačí 5 - 10 opakovaní, aby si osvojil nový trik či úlohu. Labrador je plný energie - hoci miluje oddych pri svojich ľuďoch, potrebuje pravidelnú fyzickú aj mentálnu stimuláciu. Obľubuje hry ako aportovanie, plávanie a hľadanie predmetov. Labrador je veľmi citovo naviazaný na svojich ľudí. Ak je dlhodobo sám alebo nemá dostatok pozornosti, môže trpieť separačnou úzkosťou. Ak hľadáte psa na ochranu majetku, labrador nebude tou správnou voľbou.

Labradorský retríver patrí medzi najjednoduchšie cvičiteľné plemená, vďaka čomu je skvelou voľbou aj pre začiatočníkov. Labradorský retríver je pes, ktorý sa rýchlo učí, miluje spoluprácu a s nadšením plní zadané úlohy. Ak však nemá jasné hranice, jeho energia a inteligencia sa môžu ľahko obrátiť proti majiteľovi. Výcvik by mal začať už od šteňaťa, pretože prvé mesiace sú kľúčové pre formovanie jeho povahy. Už vo veku 8 - 10 týždňov sa dokáže naučiť základné povely ako „sadni“, „ľahni“, „ku mne“. Najefektívnejšou metódou je pozitívne posilňovanie. Labradori sú motivovaní jedlom, takže pamlsky sú skvelým nástrojom pri učení. Je však dôležité, aby bol pes odmeňovaný aj pochvalou alebo hrou, aby si nevytvoril závislosť výhradne na maškrtách. Socializácia je rovnako dôležitá ako výcvik. Ak sa labrador od šteniatka nestretáva s rôznymi ľuďmi a situáciami, môže byť príliš impulzívny alebo neovládateľný pri kontakte s cudzími ľuďmi a psami.

Labradorský retríver je stredne veľký, svalnatý pes s kompaktnou stavbou tela a harmonickými proporciami. Jeho typickými znakmi sú široká hlava, silný krk, hlboký hrudník a pevné končatiny, ktoré mu dodávajú atletický vzhľad. Jedným z jeho poznávacích znakov je aj „vydrí chvost“, ktorý mu pomáha pri plávaní.

Čelisti/zuby: čelisti strednej dĺžky, čelisti aj zuby silné, s dokonalým, pravidelným a kompletným nòžkovým skusom.

Farba: Jednotná čierna, žltá alebo pečeňová//čokoládová. Žltá dosahuje od svetlej krémovej po červenú líšiu farbu.

Vyrovnaný, veľmi obratný. Vynikajúci nos, jemná tlama; vášnivý milovník vody. Prispôsobivý, oddaný spoločník.

Zdravie a výživa

Za predpokladu, že hovoríme o chovateľských staniciach, ktoré pristupujú k chovu zodpovedne, je labrador vo všeobecnosti zdravé a silné plemeno. Avšak, ako každé plemeno, aj labrador má svoje slabé miesta. Nie každý labrador sa síce stretne s niektorým z nižšie uvedených ochorení, no je dôležité byť si vedomý možných rizík. Pri kúpe šteniatka si nezabudnite overiť zdravie a testovanie rodičov.

Toto plemeno má výrazný sklon k nadváhe, preto je dôležité venovať pozornosť výberu správneho krmiva vzhľadom na aktivitu, ktorú pes vykonáva. Kŕmna dávka sa môže líšiť v závislosti od veku, hmotnosti a využitia psa. U dospelého labradora je vhodné rozložiť kŕmnu dávku na dve porcie - ráno a večer. Snažte sa kŕmenie podávať približne v rovnakom čase, aby si pes zvykol na pravidelný režim.

Kŕmenie šteniatka

Od prvého dňa, keď privediete psíka domov od chovateľa, je kŕmenie vo vašich rukách. V prvých dňoch sa môže stať, že psík nebude mať chuť do jedla alebo bude mať hnačku. To je bežná reakcia na zmenu prostredia, pachov a biologických faktorov. Tento jav zvyčajne ustúpi po 2-3 dňoch. Kŕmte ho granulami, ktoré vám chovateľ poskytol v štartovacom balíčku a na ktoré je šteniatko zvyknuté. Akákoľvek náhla zmena v strave môže mať zlý vplyv na jeho tráviaci systém a mikroflóru. Prechod na iné krmivo by mal byť postupný.

Som súčasťou tímu Panakei, kde sa dlhodobo venujem výskumu v oblasti výživy, zdravia a celkovej starostlivosti o psov. Špecializujem sa na témy spojené s výživou, zdravotnou prevenciou, správaním a každodennou starostlivosťou.

Chovateľské podmienky a kluby

Ak chcete uchovniť psa či fenu prostredníctvom Retriever klubu CZ, je vhodné byť členom tohto klubu, aleboť člen platí za uchovnenie čiastku 100,- Kč na účet klubu 2900706251/2010. Pri úhrade zloženkou typu A na pošte je adresa: Retriever klub CZ - Spolek, Nová 1268/10, 664 34 Kuřim.

Po splnení všetkých chovných podmienok zašlite všetky nižšie uvedené potrebné doklady doporučeným listom na adresu príslušného plemenného poradcu chovu, ktorý prevedie registráciu chovnosti a zaznamená ju do preukazu pôvodu. Všetky kópie dokladov sa zakladajú, ak ich posielate elektronicky, zakladá sa ich elektronická podoba, originály sa vracajú majiteľovi doporučenou poštou.

Výstavné podmienky

• Pre zaradenie do chovu sú platné výstavné posudky získané po roku veku psa.
• Najmenej dve výstavy, z toho jedna musí byť klubová či špeciálna so zadaním titulu CAC (nestačí oblastná klubová výstava), poriadaná RK CZ alebo KCHLS.
• Ocenenie musí byť min. 2x VD.
• Druhá výstava potrebná pre chovnosť môže byť akákoľvek medzinárodná, národná, klubová, špeciálna, oblastná klubová.

Skúšky

• Jednou z podmienok chovnosti je absolvovanie skúšok, a to buď OVVR alebo skúšok, na ktorých je preverené prinášanie, medzi ktoré patria: všetky klubové skúšky a súťaže na získanie poľovnej upotrebiteľnosti poriadané RK CZ alebo KCHLS so zadaním CACT a ďalej všetky skúšky poľovnej upotrebiteľnosti ČMMJ (OMS), posudzované podľa platného skúšobného poriadku pre sliediče a retrievery, na ktorých je preverené prinášanie (Jesenné skúšky, Lesné skúšky, Skúšky z vodnej práce a Všestranné skúšky).

RTG vyšetrenia

• RTG bedrových a lakťových kĺbov sa vykonáva najskôr vo veku jedného roka a musí byť vyhodnotený jedným z nižšie uvedených zmluvných posudzovateľov RK CZ.
• Najprv si na webových stránkach klubu vyplníte formuláre pre vyhodnotenie DKK a DLK (meno psa, identifikačné údaje, rodičia, chovateľ, majiteľ,…) a oba dvakrát vytlačíte.
• Nemáte-li prístup k internetu, požiadajte o zaslanie formulára sekretára klubu.
• Klubový certifikát je prílohou Potvrdenia o vyšetrení bedier a lakťov Komory veterinárnych lekárov ČR.
• Pořizovateľom snímku môže byť buď Váš veterinár, alebo sa môžete objednať priamo u jedného z posudzovateľov.
• Pořizovateľ snímku potvrdí kontrolu totožnosti psa a do originálu preukazu pôvodu zapíše vykonanie snímkovania.
• RTG snímky spolu so všetkými formulármi (2xKlubový certifikát DKK, 2x Klubový certifikát DLK, Formuláre komory veterinárnych lekárov) potom zašlete na adresu Vami zvoleného posudzovateľa.
• Výsledok obdržíte od posudzovateľa formou Certifikátu komory veterinárnych lekárov a Klubového certifikátu.

MVDr. [Meno posudzovateľa]

MVDr. [Meno posudzovateľa]

MVDr. [Meno posudzovateľa]

MVDr. [Meno posudzovateľa]

MVDr. [Meno posudzovateľa]

MVDr. [Meno posudzovateľa]

Genetické testy v chove

Je naprosto zásadné používať genetické testy správne! Predovšetkým je treba si uvedomiť, že prenášač (carrier) je predovšetkým zdravé zviera a vďaka genetickým testom je možné týchto prenášačov využívať v chove bez rizika narodenia postihnutého šteniatka. Vyraďovanie prenášačov úplne zbytočne drasticky zmenšuje genofond plemena.

Preto je dôležité testovať nielen chovné psy, ale aj suky a podľa výsledkov voliť partnera, ktorý bude čo najmenej príbuzný, bude zodpovedať typom a vhodne vyváži slabiny suky a nebude prenášačom toho istého defektu ako suka. Nie je žiadúce využívať iba psy čisté „na všetko“. Z chovu by naopak mala byť vyradená všetky zvieratá, ktoré nie sú zdravé, bez ohľadu na chovné podmienky. Zdravé zviera nie sú len nulové bedrá a dva negatívne genetické testy.

História Retriever klubu v Českej republike a na Slovensku

Anglický poľovník pán J. Bradley, ktorý chodil do Československa poľovať na bažanty sa jedného dňa rozprával s vtedajším riaditeľom lesného závodu Litovel - pánom Františkom Kučerom. Pochvaľoval si poľovačky v bažantnici, ale bol prekvapený, že na dohľadávku poľovnej zveri sa používajú stavače a nie retrievery. V tom čase bol u nás pojem retriever neznámy, tým menej samotné plemeno. A tak na základe tohto rozhovoru pán Bradley priviezol v nasledujúcom roku do Litoveli 3 páry labrador retrieverov a daroval ich pánovi Kučerovi. Ten ich ihneď daroval Štátnym lesom a boli pridelené na Lesné závody Židlochovice, Olomouc a Litovel.

V roku 1975 bol dovezený pár dvojročných labradorov, ktorý sa mal stať základom chovu u nás. Došlo však k omylu, pretože pochádzali z toho istého vrhu. V tom čase bola založená prvá chovateľská stanica labradorov pod názvom „z Pomoraví“ a 6. júla sa narodili prvé šteniatka v Československu. Matkou bola Julie of Palgrave a otcom Sandyland Marcus. Značná časť dnešnej populácie labradorov má vo svojom rodokmeni práve týchto dvoch predkov. Keďže bol spôsob práce labrador retrievera ako plemena neznámy, ale bol dostatočne vysoký a statný ako stavač, bolo zaradené toto plemeno medzi stavače. Absolvoval všetky skúšky pre stavače, no postupne sa zistilo, že retriever nevystavuje, nepostupuje, hľadá na kratšie vzdialenosti, ale dobre prináša a že jeho práca je veľmi podobná práci španielov. Avšak hlasy na vytvorenie samostatnej sekcie pri Klube chovateľov poľných sliedičov, alebo dokonca samostatného klubu chovateľov retrieverov, sa začali ozývať už po roku 1989. Hlavným argumentom pre zotrvanie v spoločnom KCHPS bol v tom čase nízky počet členov (do 100 členov) pre vytvorenie nového samostatného klubu retrieverov. Až v roku 1991 vďaka schváleniu Zákona o združovaní občanov sa opäť zrodila u zástancov samostatného klubu retrieverov myšlienka osamostatniť sa a vytvoriť si vlastný samostatný klub s celoštátnou pôsobnosťou so sídlom v Prahe pri ÚV ČMS, pretože na Slovensku v tom čase bolo oveľa menej majiteľov a chovateľov retrieverov.

A tak na základe výzvy člena výboru KCHPS MVDr. Josefa Noseka došlo v Brne k stretnutiu majiteľov retrieverov. Výsledkom stretnutia bolo prianie založiť vlastný samostatný retriever klub. Na 29.8.1992 sa písomne zvolali všetci majitelia, chovatelia a ďalší záujemcovia a organizácie z celej ČSFR na Ustanovujúcu konferenciu Retriever clubu do Olomouca, ktorej sa zúčastnili aj zástupcovia zo Slovenska. Nový klub bol teda založený a do výboru boli navrhnutí skúsení chovatelia a majitelia retrieverov zapálení pomôcť v ďalšom chove retrieverov. Do výboru pre Slovenskú republiku bola schválená p. Edita Schlumsová.

Rozdelením Československej federatívnej republiky na 2 samostatné štáty Čechov a Slovákov a vznikom samostatného Slovenska a Česka prinútil slovenských majiteľov retrieverov potreba založiť samostatný slovenský klub. Iniciatívy sa ujali p. Schlumsová, Zuzana Pařízková a Peter Kozinka, členovia spoločného klubu. A tak začiatkom decembra 1992 obdržali slovenskí majitelia retrieverov oznámenie o zakladaní slovenského retriever klubu spolu s členskou prihláškou do klubu a dotazníkom. Z cca 60 majiteľov retrieverov sa približne 40 majiteľov vyjadrilo kladne k založeniu klubu, a tak bola prípravným výborom pod vedením p. Schlumsovej, zvolaná Ustanovujúca konferencia na 28.2.1993 do Bratislavy. Prípravný výbor (Zuzana Pařízková, Peter Kozinka, Štefan Janega) vypracoval návrh stanov klubu, chovateľského a zápisného poriadku, chovných podmienok, návrh poplatkov do klubu, schválil program, dátum a miesto konania Ustanovujúcej konferencie. Ustanovujúca konferencia sa uskutočnila v budove Slovenského poľovníckeho zväzu. Z predloženého návrhu sa bez pripomienok schválilo pracovné predsedníctvo, návrhová a volebná komisia. Bez pripomienok boli schválené stanovy klubu, poplatky do klubu, názov klubu a pôsobnosť klubu pri Slovenskom poľovníckom zväze od 1.3.1993. S malými pripomienkami bol schválený chovateľský a zápisný poriadok. Najbohatšia diskusia sa rozprúdila okolo podmienok pre zaradenie retrievera do chovu. Nakoniec sa našiel kompromis, ktorý vyhovuje poľovníckej aj nepoľovníckej verejnosti. Po diskusii sa v tajnom hlasovaní zvolil 5-členný výbor a 3-členná kontrolná komisia. Prezidentom klubu a súčasne aj poradcom chovu sa stala p. Edita Schlumsová, sekretárom a matrikárom klubu p. Zuzana Pařízková, výcvikárom klubu bol schválený p. Štefan Janega, ekonómom sa stala p. Andrea Kasperkevičová a predsedodm revíznej komisie p. Štefan Mader. Slovakia Retriever Club je zaregistrovaný na Ministerstve vnútra v zmysle zákona o združovaní občanov a má založený vlastný účet v banke. V súčasnosti má SRC 230 platiacich členov.

Všetky druhy retrieverov - psy aj suky musia absolvovať Špeciálnu alebo Klubovú výstavu a národnú alebo medzinárodnú výstavu. Chovné jedince na týchto výstavách musia byť ohodnotené najmenej známkou „veľmi dobrý“, musia mať zapísaný maximálne 2. stupeň /C/ dysplázie bedrových kĺbov a musia byť plnochrupí. Keďže sa na Slovensku zatiaľ oficiálne nerobia vyšetrenia očí, táto podmienka zatiaľ na Slovensku neplatí. (Verím, že aj k tomu raz príde).

Pokiaľ bol retriever združený v Klube chovateľov poľných sliedičov, musel absolvovať povinne do chovu aj poľovnú skúšku (jesenné skúšky malých plemien). Nakoľko musel klub rozšíriť chovateľskú základňu a podporiť záujem o chov týchto plemien, pristúpil klub k zrušeniu povinných skúšok do chovu. Ale aby sa zachovali jeho vynikajúce vrodené vlastnosti ako je aport a láska k vode, klub schválil pre jedince, ktoré neabsolvujú žiadnu skúšku z poľovného výkonu, „Bonitáciu“, ktorá pozostáva z vodenia na remeni a odloženia na remeni - základné cviky ovládateľnosti a poslušnosti, vyhľadania a aportovania známeho predmetu, ktorý je schovaný cudziu osobou a prinesenie aportu z hlbokej vody, kde sa sleduje rýchlosť, kvalita nosa, láska k vode, nebojácnosť a ochota priniesť predmet z hlbokej vody.

Aby mohli majitelia splniť tieto podmienky do chovu, poriadal klub pre nich každoročne Klubovú výstavu, na ktorej sa udeľoval titul „Klubový víťaz“ a 2 Špeciálne klubové výstavy, kde sa udeľoval CAC a CAJC. Pri týchto klubových výstavách uskutočňoval aj bonitáciu.

V Slovakia Retriever Clube bol chov voľný, to znamená, že si majiteľ sučky vyberal psa na párenie, ktorý spĺňal chovné podmienky a pokiaľ poradca chovu uznal za vhodné, mohol chovateľ pristúpiť k vopred dohodnutému páreniu. Pokiaľ si majiteľ sučky nevedel rady s výberom chovného jedinca, požiadal poradcu chovu o doporučenie a vybratie troch najvhodnejších jedincov pre párenie. Poradca chovu pomáhal začínajúcim chovateľom s chovom, pomáhal zabezpečovať umiestnenie a kúpu šteniec a svojimi skúsenosťami usmerňoval ďalší vývoj chovu, vyhodnocoval úspešnosť na výstavách a uskutočnené párenia. Nikdy však nediktoval, vždy len poradil.

Z pracovných skúšok od roku 1996 klub organizoval medzinárodne Špeciálne poľné skúšky retrieverov „Medzinárodný Field Trial Retrieverov“, podľa podmienok FCI, to znamená, že sa skúšky organizujú v poľovnom revíri za skutočnej poľovačky na drobnú zver, kde sa poľuje bažant, zajac a divá kačica. Hoci už po založení samostatného slovenského klubu sa na poli dovozu šteniat retrieverov z Maďarska rozvíjali chovateľské kontakty, až od roku 1996 sa veľmi úspešne a aktívne rozvíjalo priateľstvo a spolupráca s maďarským Retriever Clubom, vďaka osobnému kontaktu prezidenta maďarského klubu p. ZnačkyBafpetBohemia Pet FoodcdVetCOLLARDaiwa PharmaceuticalDUVO+ecopetsEXPLORER DOGFish4Dogsflexi GmbH & Co.

Retriever - viac než len labrador

Laická verejnosť dosť často považuje za retrievera len zlatého retrievera. Nie raz sa mi stalo, že sa ma návštevníci našej doliny, vidiac naše psy, spýtali: - To je labrador alebo retriever? Medzinárodná kynologická federácia FCI, ktorej členom je aj Slovensko, uznáva 6 plemien retrieverov, 4 pochádzajú z Britských ostrovov a 2 zo Severnej Ameriky. V FCI sú retrievery zaradené do skupiny 8, sekcia 1. Na stránke FCI sú uvedené štandardy, normy popisujúce vzhľad a povahové vlastnosti, plemien v štyroch svetových jazykoch. Oficiálny slovenský preklad by malo byť možné nájsť na stránke Slovenského retriever klubu, ktorý o.i. U nás je najpočetnejší labradorský retriever, nazývaný labrador, po ňom zlatý retriever, golden. Čoraz väčšej obľube sa tešia flaty (flat coated retriever). V slovenskej poľovníckej kynológii tvoria retrievery samostatnú kategóriu psov od roku 2008. Predtým boli v spoločnej so sliedičmi.

Som jedným z tých, u ktorých láska k psom prerástla do lásky k chovu čistokrvných psov (u mňa zlatých retrieverov) a následne do záľuby k poľovníctvu. V našej súčasnosti, poznačenej úbytkom malej zveri v revíroch, sú retrievery poľovne využité najmä v bažantniciach. Dalo by sa povedať, že bažantnice sú ich tanečným parketom.

Názory na odvahu a ostrosť retrievera sú rôzne, poväčšinou negatívne, poznačené ich nepoľovným využívaním, ak sa vôbec dá hovoriť o pracovnom využívaní - česť záchranárom a vodiacim psom. Retrievery sú však stále (podľa FCI i britského a amerického KC) poľovné psy (gundogs) a poľovnému psovi nepristane tuposť a strach z malých šeliem. V zmysle poľovného využitia sú špecialistami na malé šelmy a ostrosť jazvečíky a teriéry. Ostrosť nie je primárnou poľovnou vlastnosťou retrievera, ani sliediča, či stavača, ale ... Mne nevadí, že patrím k menšine, ktorú väčšina "nechápe". Mne by vadilo, ak by sa náš pes malých šeliem bál, nezvládol by na ne upozorniť, ani ich dohľadať a odmietol ich priniesť, keď to má byť poľovný retriever.

Upozornenie: Tento obsah má čisto informačný charakter. Všetky naše články a informácie berte ako priateľského sprievodcu v psíčkarskom svete. Robíme maximum pre to, aby boli informácie presné a zrozumiteľné, no nie sme odborná kynologická encyklopédia. Môže sa teda stať, že niektoré detaily daného plemena vidia skúsení chovatelia trochu inak. Články na našom blogu a webe slúžia len ako všeobecný informatívny prehľad. Pre odborné poradenstvo sa, prosím, obráťte na oficiálny chovateľský klub konkrétneho plemena. Ak narazíte na nepresnosť alebo máte vlastné dlhoročné skúsenosti, ktoré by mohli článok obohatiť, budeme radi, ak sa nám ozvete. Článok s radosťou textovo aktualizujeme - pre dobro všetkých psíčkarov.

tags: #labradorsky #retriever #klub #chovatelov