Psy viacerých plemien sú jedným z najobľúbenejších psov na svete. Prečítajte si o tom, kedy sa oplatí adoptovať krížence a aké sú vlastnosti týchto psov.
Odkiaľ pochádzajú kríženci? Mutt - bežne známy ako pes, ktorý nepatrí k jednému plemenu - je zvyčajne zmesou niekoľkých plemien. Niekedy sú čistokrvní predkovia viditeľní voľným okom a takéto psy sa zvyčajne označujú ako "typ plemena", ale zvyčajne je zmes plemien taká veľká, že je ťažké identifikovať jedného predka. Vďaka tomu je každý mutt jedinečný, pretože takmer žiadne dva viacplemenné psy nie sú rovnaké. To má svoje pre a proti.
Výhody krížencov
Aké sú výhody krížencov? Po prvé, každý kríženec je jedinečný a jediný svojho druhu. Samozrejme, každý majiteľ psa môže povedať to isté - dokonca aj čistokrvný, ale u mutt je táto jedinečnosť často viditeľná voľným okom, dokonca aj pre cudzinca. Kríženci môžu vyzerať rôzne - malé, veľké, krátkosrsté, dlhosrsté a akejkoľvek farby. Ďalšou výhodou je, že títo psi sa zvyčajne tešia dobrému zdraviu a dlhovekosti. Ak príroda dovolila, aby na svet prišiel baran, nemohla sa mýliť. Kríženci zvyčajne netrpia žiadnymi typickými chorobami. Majú silný žalúdok a vysokú imunitu. Bývajú tiež veľmi bystré a inteligentné - dá sa povedať, že z genofondu mnohých plemien si vyberajú to najcennejšie.
Nevýhody krížencov
Ako sú na tom nevýhody krížencov? Adopcia krížence - najmä kríženec šteňa - je docela ruleta. V skutočnosti nikdy neviete, čo zo šteniatka vyrastie. Samozrejme, ak poznáte rodičov, môžete predvídať určité vlastnosti - najmä vzhľad - ale to nie je isté. Žiaľ, to isté platí aj o správaní či povahových vlastnostiach psa. Kým v prípade čistokrvných psov máme vzor, na ktorý sa môžeme spoľahnúť, v prípade baranov nikdy nevieme, či sa z neho stane gaučový povalec, športovec alebo strážny pes.
Nekupujte - adoptujte! Utulky a nadácie sú plné viacplemenných psov - v podstate aj tie nadácie, ktoré sa starajú o blaho konkrétneho plemena, majú pod krídlu často psy „plemenového typu“. Keďže je tu najviac mutrov na svete, je pre nich aj najťažšie nájsť si domov.
Kríženec - super plemeno?
V roku 2015 tím výskumníkov pod vedením prof. Wiesław Bogdanowicz z Múzea a Ústavu zoológie Poľskej akadémie vied vo Varšave zverejnil výsledky výskumu krížencov, z ktorých vzniká obraz kríženca ako samostatnej rasy - či skôr superplemena. Štúdia vzala do úvahy túlavé psy a zistila, že nejde o zmes rôznych psích plemien, ale o samostatné, nezávislé genetické plemeno, ktoré má najbližšie k svojmu divokému predkovi - vlkovi. Vzhľadom na to, že títo psi žijú voľne a môžu sa voľne krížiť, v prirodzenom výbere zostávajú len tie najlepšie gény. Títo psi sú výnimočne odolní voči chorobám, lepšie im funguje čuch a reprodukčný systém a navyše sú inteligentní a priateľskí k ľuďom - pretože im to umožňuje získať potravu a prežiť.
Kedy oslavujeme Deň krížencov?
Tento výnimočný sviatok oslavujeme 25. októbra. Snahou šľachtiteľov kultúrnych rastlín je dosiahnuť čo možno najväčšie výnosy s nízkymi vstupmi. Výsledkom je teda šľachtenie rastlín, ktoré majú nízke požiadavky na kvalitu životného prostredia, príp. sú schopné rásť v rozličných klimatických oblastiach bez straty na výnosoch. K tomu zaraďujeme aj schopnosť rastlín prirodzene sa brániť ochoreniam, ktoré ich postihujú, s čo možno najmenšou zásluhou človeka (pesticídy, herbicídy, fungicídy). Pojem heterózny efekt vyjadruje zvýšenie životaschopnosti (vitality) a zlepšenie vlastností krížencov (hybridov) oproti ich rodičom. Používa sa aj pojem hybridná sila. Dôsledkom heterózneho efektu u hybridov je v mnohých prípadoch kríženie dvoch rodičov, ktorí sú geneticky pomerne vzdialení. Faktom je, že u geneticky vzdialených rodičov je predpoklad prítomnosti odlišných genetických alel, čo vyústi u ich potomka v heterozygotnú konštitúciu na mnohých lokusoch. To je aj dôvodom pomenovania heterózneho efektu. Samostná podstata výhody heterozygotného stavu (heterózneho efektu) je však zatiaľ len hypotetická.
Jedna z hypotéz (hypotéza superdominancie) dôsledku heterózneho efektu vyzdvihuje práve výhodu heterozygotného stavu, ktorý je flexibilnejší voči meniacim sa podmienkam ako stav homozygotný. Typickým príkladom, ktorý sa v tomto zmysle uvádza, je existencia dvoch alel nejakého kľúčového enzýmu. Ak je enzým pochádzajúci z jednej alely funkčný pri 15−25 °C a druhý pri 5−15 °C, heterozygotná rastlina má širšiu teplotnú ekologickú varianciu (5−25 °C), pretože produkuje enzýmy obidvoch typov. Všeobecne možno povedať, že sa u hybridov vyskytuje širšie spektrum izoenzýmov, ktoré je základom lepšej metabolickej aktivity. Letálne alely sú príkladom pre vysvetlenie heterózneho efektu podľa hypotézy dominancie. Letálne alely (recesívne) sa prejavia len v homozygotne recesívnom stave, zatiaľčo v heterozygotnom stave ostávajú skryté v dôsledku prítomnej vitálnej dominantnej alely. Pravdepodobne sa čiastočne uplatňujú obidve hypotézy. Izozýmy sú enzýmy, ktoré katalyzujú rovnakú reakciu, ale majú odlišnú štruktúru. V genetickom ponímaní sú nimi produkty alel toho istého lokusu, pričom sú alely vo vzájomnom kodominantnom vzťahu, a preto sa neoznačujú malými a veľkými písmenami ale rovnako veľkým písmenom s číselným indexom; napr. I1, I2. Heterózny efekt je v protiklade s inbrednou depresiou (niekedy nazývaná inzuchtná depresia), ktorá vyjadruje zníženie vitality hybridov vzniknutých krížením rodičov s príbuznou genetickou výbavou. Hybrid je v tomto prípade pre mnoho alel homozygotný.
Pod pojmom samčia sterilita u rastlín sa rozumie neschopnosť tvorby alebo tvorba defektných samčích pohlavných orgánov (tyčiniek, peľníc) alebo neschopnosť produkcie funkčných gamét a peľu schopného úspešného oplodnenia. V prírode sa vyskytuje omnoho častejšie ako samičia sterilita, pretože samčí sporofyt a gametofyt nie je tak chránený voči vonkajšiemu prostrediu ako samičí. Okrem toho geneticky podmienená samčia sterilita nie je u obojpohlavných rastlín prekážkou pre tvorbu semien (obojpohlavná rastlina so sterilným peľom môže byť opelená inou rastlinou), kdežto pri samičej sterilite semená nevznikajú, takže voči nej pôsobí negatívna selekcia. Farmári využívajú geneticky podmienenú samčiu sterilitu na získavanie heterózneho efektu hybridov u samoopelivých druhov hospodársky významných plodín, vrátane kukurice, ryže, bavlny a mnohých obilnín. Dedičnosť tohto typu samčej sterility sa neriadi podľa mendelistických pravidiel dedičnosti, lebo je viazaná na mimojadrové gény. Znak samčej sterility sa dedí maternálne. Tento typ samčej sterility je podobný cytoplazmatickej samčej sterilite v tom zmysle, že aj tu sa vyskytuje cytoplazma typu N (normálna) a typu S (sterilná). Okrem toho tu však pôsobí aj produkt jadrového génu, ktorý má odlišnú úlohu ako produkty génov zahrnuté v génovom (jadrovom) type samčej sterility. Má označenie Rf (angl. restorer of fertility = navodzovateľ plodnosti) a jeho dominantná alela zabezpečuje obnovu samčej plodnosti (fertility) aj v prípade, že cytoplazma je typu S. To znamená, že len cytoplazma typu S s recesívnym stavom rfrf je sterilná (z pohľadu samčej sterility).
Neustále používanie chemikálií (pesticídov proti živočíšnym parazitom, herbicídov proti burinám, fungicídov proti hubovým ochoreniam) zaťažuje životné prostredie. Mnohé rastliny si však počas evolúcie vyvinuli prirodzené obranné mechanizmy voči ich prirodzeným patogénom. Úzke parazitické vzťahy hostiteľ-patogén vyústili do spoločnej evolúcie mnohých hostiteľov a ich patogénov, takže mohli vzniknúť špecifické R gény rezistencie rastliny a špecifické Avr gény avirulencie patogéna. Gény avirulencie sú zodpovedné za virulenciu patogénu. Ak sa v rastline nenachádza špecifický produkt génu rezistance, patogén zostane nerozpoznaný a infekcia prepukne. Ak rastlina obsahuje špecifický produkt génu rezistencie, dôjde k rozpoznaniu patogénu a spusteniu obrannej reakcie rastliny, ktorou je okamžitá smrť bunky. Tým pádom sa patogén nemôže šíriť ďalej a infekcia sa nerozvinie. V populácii patogénu však môže dôjsť u určitých spór k mutácii génu avirulencie. Takýto produkt potom rastlina nie je ďalej schopná detegovať a infekcia sa rozvinie. K prekonaniu infekcie je potrebný nový gén rezistencie.
Najnovšie experimenty dokázali, že počas infekcie hostiteľa patogénom nedochádza k priamej interakcii produktu génu rezistencie a avirulencie. Zistilo sa, že produkt R génu „stráži” určité proteíny v tom zmysle, že keď zaznamená interakciu produktu Avr génu s týmito proteínmi, aktivuje kaskádu biochemických reakcií vedúcich k navodeniu rezistencie rastliny. Tento nový model sa nazýva hypotéza „strážcu” a podstate hypotézy „gén proti génu” neodporuje.
V prírode existuje určitá rovnováha vo vzťahu hostiteľ-patogén, tzn. v oblastiach, kde sa pestuje plodina s určitým genotypom rezistencie, vyskytuje sa aj populácia patogénu s genotypom schopným napadnúť takúto plodinu. Pri nešpecifickej rezistencii je rastlina prirodzene odolná voči patogénom bez ohľadu na špecifickosť vzťahu. Tento typ rezistencie možno do veľkej miery ovplyvniť zmenou vonkajších podmienok (vlhkosť, teplota). Jedná sa pri nej napr. Tejto rezistencii sa venuje len menšia pozornosť, pretože je zjavne pod vplyvom polygénneho systému (často neznámeho), ktorého šľachtenie je veľmi náročné a prakticky nemožné. Nešpecifická rezistencia je z hľadiska fenotypového prejavu kvantitatívna, pričom jej stupeň (slabá až dobrá rezistencia) možno pre každú odrodu, resp. Baktéria Agrobacterium tumefaciens je prirodzeným patogénom mnohých dvojklíčnolistových rastlín, na ktorých indukuje tvorbu rastlinných nádorov. Unikátny infekčný cyklus tejto baktérie umožňuje pomocou cielených modifikácií bakteriálneho genómu vniesť do rastliny špecifickú cudzorodú DNA. Geneticky modifikované rastliny (GM rastliny) sú najčastejšími komerčne využívanými geneticky modifikovanými organizmami (skratka GMO).
Genetická modifikácia (zmena) predstavuje vedomý zásah človeka do genetickej výbavy živého organizmu. V užšom slova zmysle sa pod genetickou modifikáciou rozumie najčastejšie priama zmena genetickej informácie (DNA) buniek prostredníctvom techník genetického inžinierstva. Gén veľkého účinku, ktorý bol do organizmu vnesený a spôsobuje jeho zmenené vlastnosti (napr. produkciu protilátok), sa nazýva transgén. Rastliny s takto modifikovanou genetickou výbavou sa preto nazývajú aj transgénne rastliny. V širšom slova zmysle je genetická zmena spôsobená aj cieľavedomým výberom odrôd so želanými vlastnosťami, ktoré sa vzájomne krížia a ich vlastnosti sa kombinujú. Genetická modifikácia v užšom slova zmysle predstavuje v súčasnosti kontroverznú problematiku. Takto geneticky zmenené rastliny predstavujú chiméru génov viacerých organizmov, ktorých dopad na ekosystém v prípade nekontrolovateľného rozmnožovania môže znamenať nepredvídanú hrozbu. Do úvahy prichádza aj únik génov (únik v zmysle kríženia GM rastlín s ich divožijúcimi príbuznými) do burinných foriem, ktoré by oproti prirodzeným rastlinám boli zvýhodnené. Takýto proces úniku génov sa nazýva génový tok. Výsledkom dlhodobého kríženia takýchto rastlín môže byť zabudovanie transgénov do príbuzných druhov, proces nazývaný introgresia. Príkladom transgénnej rastliny s upravenou nutričnou kvalitou je tzv. zlatá ryža, ktorá obsahuje gény pre syntézy beta-karoténu. Iné plodiny, napr. bavlna alebo kukurica, obsahujú gény pre syntézu toxínu z baktérie Bacillus thuringiensis. Plodiny sa označujú ako Bt bavlna alebo Bt kukurica.
Tento bakteriálny toxín je pre ľudí úplne neškodný, pretože účinkuje pri vysoko zásaditom pH, aké sa v tráviacom trakte u nás nikde nevyskytuje. Naopak zásadité pH majú v tráviacom trakte larvy hmyzu, ktoré na týchto rastlinách parazitujú. Ďalšími kontroverznými GMO sú plodiny triedy RoundUP Ready (sója, kukurica, bavlna, pšenica, ďatelina). RoundUP je obchodný názov pre herbicíd glyfosát, ktorý účinne likviduje široké spektrum rastlín. Genetická modifikácia plodín spočíva v syntéze produktu rozkladajúceho glyfosát na neškodný metabolit. Dôsledkom je, že na poli s RoundUP Ready plodinou dôjde po postreku glyfosátom k vyhubeniu všetkých rastlín okrem geneticky modifikovanej plodiny. Zaujímavou oblasťou genetického výskumu je produkcia biofarmaceutík prostredníctvom GM rastlín. Jedná sa o proteíny a liečivá, ktoré nemožno alebo možno len veľmi obtiažne syntetizovať v prokaryotoch (napr. Escherichia coli). Výhodou produkcie v rastlinách je taktiež kontinuálna produkcia v neobmedzenom množstve na rozdiel od biotechnologických fermentačných tankov s obmedzenou kapacitou. Často aj purifikácia produktov je jednoduchšia oproti bunkovým kultúram. Okrem baktérií sa plazmidy, ako autonómne sa replikujúce extrachromozomálne DNA elementy, nachádzajú aj v mitochondriách niektorých vyšších rastlín (napr. Zea mays, Sorghum bicolor). Vyskytujú sa v dvoch formách: ako klasické cirkulárne molekuly, ale častejšie ako lineárne plazmidy. Tieto lineárne formy majú špecifickú štruktúru tzv. invertronu, charakteristickú terminálnymi obrátenými repetíciami a kovalentne viazaným proteínom na 5' konci, ktorý ich chráni pred degradáciou. Funkčne sú často spájané s fenoménom cytoplazmatickej samčej sterility (CMS), kde gény kódované na plazmidoch inhibujú vývoj peľu.
Génová modifikácia (zmena) predstavuje vedomý zásah človeka do genetickej výbavy živého organizmu. V užšom slova zmysle sa pod genetickou modifikáciou rozumie najčastejšie priama zmena genetickej informácie (DNA) buniek prostredníctvom techník genetického inžinierstva. Gén veľkého účinku, ktorý bol do organizmu vnesený a spôsobuje jeho zmenené vlastnosti (napr. produkciu protilátok), sa nazýva transgén. Rastliny s takto modifikovanou genetickou výbavou sa preto nazývajú aj transgénne rastliny. V širšom slova zmysle je genetická zmena spôsobená aj cieľavedomým výberom odrôd so želanými vlastnosťami, ktoré sa vzájomne krížia a ich vlastnosti sa kombinujú. Genetická modifikácia v užšom slova zmysle predstavuje v súčasnosti kontroverznú problematiku. Takto geneticky zmenené rastliny predstavujú chiméru génov viacerých organizmov, ktorých dopad na ekosystém v prípade nekontrolovateľného rozmnožovania môže znamenať nepredvídanú hrozbu. Do úvahy prichádza aj únik génov (únik v zmysle kríženia GM rastlín s ich divožijúcimi príbuznými) do burinných foriem, ktoré by oproti prirodzeným rastlinám boli zvýhodnené. Takýto proces úniku génov sa nazýva génový tok. Výsledkom dlhodobého kríženia takýchto rastlín môže byť zabudovanie transgénov do príbuzných druhov, proces nazývaný introgresia. Príkladom transgénnej rastliny s upravenou nutričnou kvalitou je tzv. zlatá ryža, ktorá obsahuje gény pre syntézy beta-karoténu. Iné plodiny, napr. bavlna alebo kukurica, obsahujú gény pre syntézu toxínu z baktérie Bacillus thuringiensis. Plodiny sa označujú ako Bt bavlna alebo Bt kukurica.