Potomok leoparda a leva je neobyčajný tvor, ktorého vzhľad sa nepodobá ničomu inému. Hybridné zvieratá vznikajú krížením dvoch geneticky príbuzných druhov. Vo voľnej prírode sú mimoriadne zriedkavé, a preto ich väčšinu môžete spoznať len prostredníctvom internetu - na fotografiách alebo videách. Leopon, potomok samca leoparda a samice leva, je výnimočným príkladom hybridného tvora. Disponuje telom leva s charakteristickou leopardou škvrnitou srsťou - často menšou ako u leva, no väčšou než u bežného leoparda. Jeho kratšia a menej hustá hriva len umocňuje jeho jedinečný vzhľad a správanie. Vyskytujú sa len v zajatí. Prvý zdokumentovaný leopon bol odchovaný v Kolhapure v Indii v roku 1910. Hybridné zvieratá vznikajú buď prirodzene, keď dve druhy žijú v tesnej blízkosti, alebo ako výsledok ľudského zásahu. Vzhľadom na ich zriedkavosť sú hybridné živočíchy väčšinou dostupné len na internete. Leopon a ďalší hybridní potomkovia predstavujú úžasný príklad prírodnej diverzity a genetickej kreativity. Najmenší zástupca veľkých mačkovitých šeliem. Na rozdiel od ostatných veľkých mačiek nedokáže revať. Leopard obláčkový je najmenším zástupcom veľkých mačkovitých šeliem. Meno dostal podľa prekrásnej kresby srsti. Vytvárajú ju nepravidelné tmavé škvrny s čiernym ohraničením v tvare obláčikov. Hoci nejde o typického leoparda, vďaka viacerým jedinečným znakom patrí k najpozoruhodnejším mačkám. Na rozdiel od ostatných veľkých mačiek nedokáže revať, má pomerne krátke končatiny, predĺžené telo a výrazne dlhý chvost. V pomere k veľkosti lebky má zo všetkých mačiek najdlhšie očné zuby, ktoré pripomínajú vyhynuté šabľozubé šelmy. Môžu merať cez 4 cm. Jeho domovom sú predovšetkým tropické dažďové pralesy. V Nepále a Bhutáne obýva aj suché podhorské lesy do nadmorskej výšky až 2500 m. Menej často sa vyskytuje tiež v sekundárnych lesoch a mangrovových porastoch. Areál výskytu tohto druhu zasahuje od podhoria Himaláji v Nepále a niektorých časti severovýchodnej Indie až po južnú Čínu, Indočínsky región (Kambodža, Laos, Vietnam, Mjanmarsko, Thajsko) a Malajský polostrov. Pôvodne žil aj na ostrove Taiwan, kde vyhynul zrejme už pred 30 rokmi. Je to stromový predátor, aktívny najmä v noci. Medzi mačkami vyniká jednou z najdokonalejších lezeckých techník, čím sa dokonale prispôsobil životu medzi korunami stromov. O živote v prírode dlhé roky chýbali presnejšie údaje, a tak posledné štúdie naznačujú, že je nielen aktívny aj počas dňa, ale prevažne loví na zemi. Jeho korisťou sú rôzne cicavce, napr. dikobrazy, diviaky, menšie aj väčšie jeleňovité kopytníky a z primátov makaky a hulmany. Niekedy sa živí aj vtákmi a môže škodiť na domácich zvieratách. V období rozmnožovania sa samce správajú k samiciam pomerne agresívne. Platí to neskôr aj pri výchove mláďat, ktoré po dosiahnutí určitého veku samica vyháňa. Leopard obláčkový patrí vo voľnej prírode medzi vzácne druhy. Najväčšiu hrozbu pre tento druh predstavuje odlesňovanie pôvodných lokalít a ilegálny lov pre krásnu kožušinu a iné časti tela (najmä kosti a zuby) používané v tradičnej ázijskej medicíne. Vo svetových zoo žije menej ako 300 jedincov leoparda obláčkového. V európskych zoo je aktuálne zastúpený v 33 inštitúciách v počte asi 110 exemplárov. Do európskeho záchranného programu EEP sme vstúpili dovozom prvého samca 4.6.2015 z ústeckej zoo. Leopon sa nazýva kríženec leoparda a levice. Títo kríženci boli pokusne splodené v zoologických záhradách v Japonsku, Nemeckej spolkovej republike a Taliansku. Leopony tiež produkoval vo svojom Tierparku v Hamburgu Karl Hagenbeck. Bohužiaľ z jeho pokusov sa žiadny exemplár nedožil dospelosti. Z tohto zdroja zrejme pochádzajú kože z britského múzea. Pokus o chov v Japonsku je zaznamenaný na fotografiách. Tieto fotky vyvolali veľkú polemiku o možnosti logického vysvetlenia jednej z afrických záhad - malých škvrnitých levov domorodcami nazývaných ako „marozi“. Veľmi úspešným sa stal program Koshien Hanshin parku v Nishinomiya City v Japonsku. Tu došlo k spáreniu levice Sonoco s leopardom Kaneo. Z tohto spojenia sa narodili v roku 1959 dve mláďatá a v roku 1962 dokonca mláďatá tri. Tieto mladé boli vychovávané spoločne, hoci leopard býva klasicky, ako veľká osamelá šelma, chovaný osamote. Všetky mláďatá boli neplodné a posledný exemplár uhynul v roku 1985 vo veku 15 rokov. Základné rysy týchto krížencov sa dajú zhrnúť do tohto stručného popisu. Leopon je väčší ako leopard a spojuje oba druhy dohromady svojim vzhľadom. Majú tmavší odtieň srsti (damasia?) a leví chvost. Samcom rastie rozptýlená hriva. Opäť sa objavila u samíc rozporuplnosť povahy spôsobená samotárskou povahou leoparda a sociálnou aktivitou levice. Mláďatá liezli po stromoch ako leopard a milovali kúpanie vo vode. Chované exempláre mali sklon k priberaniu, čo ale odborníci prisudzujú ich životu v relatívne malých klietkach, ktorý namiesto svalov vytváral tuk. Všetky uhynuté kusy z chovu boli vypreparované a uložené v múzeu v Tokiu. Existujú neoverené správy o krížencovi samice leva s čiernym jaguárom, ktorý bol chovaný spoločne s krížencom tigra a samicou čierneho jaguára v Maui na Havajských ostrovoch. Podľa správy by mal jaglion šedú veľkú hlavu s čiernou hrivou okolo hrdla, uší a brady. Farba jeho kože mala tmavo žlto-hnedú farbu a jeho chvost bol zakončený čiernym trsom chlpov. Mal charakteristické rysy na tvárovej maske po oboch predkoch. Tmavá srsť jagliona je pripisovaná ako dominantná zvláštnosť jaguára. Fotografia iného hybrida je uchovaná v prírodopisnom múzeu v Tringu v Anglicku. Tento kríženec má leviu farbu srsti s prstencovými čiernymi škvrnami jaguára (rozetami) a stavbu tela viac ovplyvnenú jaguárom.
Leopon a jeho genetický a etologický kontext
Leopon kombinuje znaky leoparda aj leva. Majú tmavší odtieň srsti a leví chvost, pričom samcom rastie rozptýlená hriva. Mláďatá z tohto spojenia majú zložitú povahu, dokonca aj v prípade spoločného chovu, čo odráža nejednoznačný sociálny temperament medzi samotárskym leopardom a sociálnym levom. Leopony sa vyznačujú tým, že sú väčšie než bežný leopard, no ich vzhľad je stále výrazne leopardí.
Historické pokusy a dokumentácia
Pokus o chov leopona prebiehal v Japonsku, Nemeckej spolkovej republike a Taliansku; vo všetkých prípadoch žiadny exemplár nedosiahol dospelosť. Leopony tiež produkoval Tierpark v Hamburgu pod vedením Karla Hagenbecka. Z týchto pokusov pochádzajú kožušiny v niektorých múzeách. Do európskeho záchranného programu EEP sme vstúpili dovozom prvého samca 4.6.2015 z ústeckej zoo.。
Areál výskytu a hrozby zo sveta prírody
Leopon je väčšinou záležitosťou zajatia; vo voľnej prírode sa vyskytuje veľmi zriedkavo. Hlavnou hrozbou pre voľne žijúce leopony a ich hybridné potomstvo je odlesňovanie a lov pre kožušinu a časti tela používané v tradičnej medicíne. Leopony sú v európskych zoo zastúpené v niekoľkých desiatkach jedincov; najmä v 33 inštitúciách s približne 110 jedincami.
Doplňujúce poznámky a súvislosti s inými hybridmi
Existujú neoverené správy o krížencovi samice leva s čiernym jaguárom, ktorý bol chovaný spolu s krížencom tigra a samicou čierneho jaguára na Maui. Podľa správy by mal jaglion mať šedú veľkú hlavu, čiernu hrivu a ďalšie špecifické rysy. Fotografia iného hybrida je uložená v prírodopisnom múzeu v Tringu v Anglicku. Tento kríženec má leví typ srsti s rozetami po tele a stavbu tela viac ovplyvnenú jaguárom.
Zhrnutie k základným rysom a histórii
- Leopon je kríženec leoparda a levice, väčší ako leopard a s tmavšou srsťou a levím chvostom.
- Majú rozptýlenú hrivu u samcov; mláďatá sú často jedinečne správaním, pričom lezenia a kúpanie vo vode sú bežné.
- Produkcia a chov v zajatí, v minulosti s nízkou dĺžkou života jednotlivcov a definitívnym ukončením niektorých chovov.
- Najväčšou hrozbou sú odlesňovanie a pašovanie pre kozmetické a medicínske potreby.