Hanoverský farbiar je špecialista na stopovanie poranenej zveri, ktorý dokáže sledovať pachovú stopu aj niekoľko dní po jej vzniku.
Hanoverský farbiar patrí medzi najstaršie lovecké plemená, ktoré sa využívali na sledovanie poranenej zveri. Jeho predkov môžeme hľadať už v období stredoveku, keď sa v Európe používali tzv. stredoveké leithundy. Leithund zo skupiny brakovitých zaujímal už v období kmeňových práv germánskych kmeňov (okolo r. 500 po Kr.) výnimočné postavenie. So zavedením strelných zbraní sa zmenil spôsob poľovačky na vysokú. Vyžadoval sa pes, ktorý by dohľadal postrelenú zver. Leithund mal pre túto prácu výborné predpoklady, a tak vznikol leithund-farbiar. Najmä hanoverský poľovnícky dvor v Hanoverskom kráľovstve ďalej rozvíjal toto plemeno. Od roku 1894 sa oň stará spolok Hirschmann, kde aj vytvorili názov plemena hanoverský farbiar.
Všetky stopovacie psy a farbiare pochádzajú z pôvodného duriča - braky. Všetky duriče majú citlivý nos na stope a farbe, istotu na farbe, sú veľmi spoľahlivé a na stope alebo farbe hlasité. Pôvodne vyberali zo svorky najspoľahlivejšie a najistejšie duriče a na remeni s nimi hľadali farbu postrelenej zvere. Z týchto najpokojnejších a ľahko ovládateľných jedincov sa neskôr vyšľachtili stopárske psy (pracujúce na prirodzenej studenej stope) a farbiare (sledujúce farbu, tzv. „pokazené stopovacie psy“). Prikrížením geneticky najbližšie stojacich plemien koncom 18. a začiatkom 19. storočia vznikol dnešný hanoverský farbiar.
Po revolúcii v roku 1848, teda po rozpade veľkých revírov a po zmene niekdajších loveckých metód na sliedenie (pirsch) a poľovačku s postriežkou (ansitzjagd) pri skvalitnení strelných zbraní, začali sa psy používať po streľbe.
Pri špecializácii na spoľahlivú prácu na vodidle bola dôležitá hlasitosť na stope, vytrvalosť a ostrosť, hlavne v horských revíroch. Tu sa ukázal hanoverský farbiar ako príliš ťažký. Aby sa dosiahla požadovaná výkonnosť aj v ťažkých horských podmienkach, choval barón Karg-Babenburg Reichenhall čistokrvne po roku 1870 zušľachteného, ľahšieho horského farbiara, ktorý vznikol krížením hanoverského farbiara s červeným horským duričom. Postupne vytláčalo toto plemeno iné psy z horských revírov, takže bavorský farbiar je dnes klasickým sprievodcom horárov a lesníkov. Roku 1912 bol založený „Klub pre bavorské farbiare“ so sídlom v Mníchove.
Vzhľad a charakteristika hanoverského farbiara
Výkonný hanoverský farbiar je stredne veľký, silný pes dobrých proporcií. Dobre postavené, silno osvalené predné i zadné končatiny mu umožňujú vytrvalo pracovať. Príliš vysoké končatiny, predovšetkým prestavaný predok bránia dobrej práci čuchom na stope a sú netypické. Hlboký široký hrudník vytvára dostatočný priestor pre pľúca a umožňuje tak dlhé, vytrvalé štvanie. Mierne vráskavé čelo a jasné, tmavé oči vytvárajú typický vážny výraz tváre. Typickou pre plemeno je i červená základná farba, ktorá môže prechádzať od svetlého plavočerveného až po tmavé pásikavé, takmer čierno pôsobiace sfarbenie.
Dôležité proporcie:
- Dĺžka tela k výške v kohútiku: 1,4:1
- Hĺbka hrudníka k výške v kohútiku: 0,5:1
- Dĺžka chrbta nosa k dĺžke hlavy: 0,5:1
Povaha a správanie
Pokojné a isté, pritom citlivé voči vodičovi a vyberavé - kritické voči cudzím. Vysoká schopnosť koncentrácie pri dohľadávaní zveri s vyvinutým svorkovým vzťahom voči vedúcemu poľovníkovi.
V domácom prostredí sa javí pokojný, vyrovnaný až mierne lenivý, no keď sa dostane do pracovného režimu, mení sa na neúnavného a vášnivého lovca. Hanoverský farbiar je pes, ktorý si nájde jedného hlavného pána, ktorému je verný a ochotný ho nasledovať kamkoľvek.
Nie je to plemeno vhodné na klasické rodinné bývanie - jeho lovecký inštinkt je príliš silný, preto sa nehodí do domácností s menšími zvieratami, ako sú mačky, králiky či hydina. Vyžaduje konzistentnú výchovu, dôslednosť a trpezlivosť, pretože jeho lovecké inštinkty môžu v určitých situáciách prevážiť nad poslušnosťou.
Dôležité upozornenie: Ak sa hanoverský farbiar nezaoberá dostatočným množstvom práce a fyzických aktivít, môže sa začať nudiť, byť frustrovaný a stať sa deštruktívnym.
Štandard plemena
Hlava
Čelo je trochu vráskavé. Lebka je široká, smerom dozadu sa rozširuje a je plocho zaoblená. Výbežok medzitemennej kosti nie je výrazný. Pri pohľade z profilu sú nadočnicové oblúky výrazné. Čelový sklon je pomerne výrazný, najmä pri samcoch.
Tvárová časť
Ňucháč: široký, väčšinou čierny, zriedka tmavohnedý, veľký a široký. Nosné dierky dobre otvorené. Chrbát nosa je mierne vyklenutý alebo skoro rovný, psy ho majú klenutejší. Smerom k čelu sa postupne zužuje.
Papuľa: mocná, hlboká a široká. Dobre vyvinutá pre výkon, tvorí asi polovicu dĺžky hlavy. Mocná sánka.
Pysky: široko prevísajúce, dobre zaoblené.
Čeľuste/chrup: čeľuste normálne vyvinuté, veľmi silné, rovné, vytvárajúce potrebný priestor pre všetkých 42 zubov. Nožnicový alebo kliešťový zhryz.
Líca: svalnaté, veľmi silné.
Oči: výrazné, viečka dobre chránia oko, tmavé dúhovky. Bez entropia či ektropia.
Uši: stredne dlhé, vysoko nasadené, v nasadení široké, hladké, visia tesne popri hlave a nestáčajú sa. Spodný okraj je tupo zaoblený.
Krk
Dlhý a silný, postupne sa rozširuje smerom k hrudníku. Koža na krku voľná, mierny lalok je prípustný.
Trup
Horná línia: dlhá, často mierne prestavaná.
Kohútik: normálne vystupuje, nasadenie krku je mocné.
Chrbát: silný.
Bedrá: klenuté, široké a ohybné.
Kríže: dlhé a široké, smerom k chvostu mierne klesajú.
Hrudník: hlboký a priestranný, skôr hlboký ako široký.
Brucho: mierne vtiahnuté v postupne stúpajúcej línii.
Chvost: vysoko nasadený, dlhý, mierne zahnutý, pri koreni hrubý, postupne sa zužuje smerom k špici.
Predné končatiny
Všeobecne: pri pohľade zboku zvislo postavené pod telo a rovné. Pri pohľade spredu rovné, často pri zemi naúzko. Dobré proporcie v pomere k trupu.
Plecia: lopatky plocho priliehajú k hrudníku a majú pevné svalstvo, sú šikmé.
Ramená: dlhé.
Lakte: pohyblivé, dobre dozadu umiestnené lakte priliehajú k hrudníku.
Predlaktia: rovné a svalnaté.
Kĺby nadprstí: široké a skoro rovné.
Nadprstia: nikdy nie úplne strmé.
Labky: sú silné, okrúhle a uzavreté, s veľkými hrubými vankúšikmi, prsty dobre klenuté, silné pazúriky.
Zadné končatiny
Všeobecne: pri pohľade zboku mierne podstavené alebo posunuté dozadu. Dobre zauhlené. Pri pohľade zozadu rovné. Pre stredne veľkého psa, ktorý je dlhší ako vysoký sú v pomere k trupu normálne.
Boky: široké a priestranné.
Stehná: so silným svalstvom.
Kolená: kĺby zauhlené viac ako 120°.
Predkolenia: rovné a suché.
Päty: široké a silné.
Podpätia: skoro kolmé na zem.
Labky: zaokrúhlené, pevne uzavreté.
Pohyb
Ovláda všetky typy pohybu, pohyb výdatný, pružný a najmä cval priestranný. Pri práci uprednostňuje krok a cval.
Koža
Hrubá, značne voľná, na hlave a niekedy na krku vráskavá. Typické je vráskavé čelo.
Osrstenie
Srsť: krátka, hustá, hrubá až drsná, iba na zadnej strane stehien má byť srsť dlhšia a hrubšia. Chvost: srsť je hustá a drsná, na spodnej strane trochu dlhšia a hrubšia.
Farba: svetlá až tmavá jelenia červená. Viac alebo menej pásikavá. Môže, ale nemusí mať tmavú masku.
Veľkosť
Psy 47-52 cm, sučky 44-48 cm.
Hanoverský farbiar v porovnaní s inými plemenami
Hanoverské farbiare sa vyvinuli takmer bez zmeny z tzv. stredovekých leithundov. Leithund zo skupiny brakovitých zaujímal už v období kmeňových práv germánskych kmeňov (okolo r. 500 po Kr.) výnimočné postavenie. So zavedením strelných zbraní sa zmenil spôsob poľovačky na vysokú. Vyžadoval sa pes, ktorý by dohľadal postrelenú zver. Leithund mal pre túto prácu výborné predpoklady, a tak vznikol leithund-farbiar.
V južnom Nemecku mali kmeň čiernej farby, ktorý však, a to solingenský, harzský a weisenbruchský. Psy solingenského typu sa podobali terajšiemu farbiarovi, vyznačovali sa vybočenými lopatkami, ťažkou hlavou, širokými a dlhými ušnicami a s pálením a maskou. Farbu srsti mali hnedočiernú. Weisenbruchský kmeň sa vyznačoval slabšou stavbou tela a prevažne červenou farbou srsti. Psy harzského typu boli vyššie, s kratšími ušnicami, väčšinou červenej farby s tmavšími pásikmi. V tom čase bol povestný aj jagerhofský kmeň, vyšľachtený v Hannoveri krížením domáceho duriča s weisenbruchským kmeňom.
Horské oblasti si však vyžadovali vypestovať ľahší typ farbiara. Preto v Bavorsku a iných alpských krajinách začali krížiť ľahší typ, ľahšie jedince hanoverského farbiara so švajčiarskym duričom typu Bruno alebo typu sv. Hubertus. Tak vyšľachtili ľahšieho psa, bavorského farbiara, ktorý sa v horských oblastiach používa pre svoju pohyblivosť a uvoľnený hlas. Obidva druhy farbiarov sú si veľmi podobné vzhľadom i farbou srsti. Rozdiel je len v typickej postave hanoverského farbiara, ktorý je mohutnejší a viac pripomína pôvodného, dnes už vyhynutého vodiča.
Predávam šteniatka. Kríženec s NKS a Bavorským farbiarom, 1× fenka a 3× pes. Odčervene,zaočkované, narodené 30.12.2025.
Ponúkam šteniatka po matke plemena Tibetská doga a otcovi - Bavorský farbiar. Nejde o čistokrvné šteniatka s preukazom pôvodu, sú ideálne do rodiny aj k domu so záhradou. Matka je mohutná, vyrovnaná, dobrý strážca a perfektný spoločník do rodiny s deťmi.
Predám ročnú fenu farbiara. Má všetky potrebné očkovania, odčervená.
Predám 4r. suku nemeckeho kratkosrsteho stavaca hnedej farby. Suka je polovne upotrebitelna so skuskami:jesenné skúšky stavacov,farbiarske skusky,vsestranne skusky,jarne skúšky vloh. Absolvovala Memorial Jozefa Kadleca v 2 cene a Memorial Otta Banasa v 1 cene víťazka memorialu.
Kúpim Tatranského duriča alebo Slovenského kopova alebo farbiara. Psa, fenu s PP s očkovacím preukazom, so skúškami SD,PF,(FD,FSMP,IHF...). Pes prípadne suka by mal/mala byť spoločenský, bezkonfliktný vzhľadom na malé deti. Zdravý s vynikajúcimi vlohami.
Kúpim bavorského farbiara fenku. Som ochotny vycestovať ihneď a kdekoľvek.
Kúpim slovenského kopova psa prípadne suku s PP (preukazom pôvodu), s očkovacím preukazom, so skúškami SD (Ďuričské skúšky), so skúškami PF ( predbežné farbiarské). Pes prípadne suka by mal/mala byť spoločenská, bezkonfliktná vzhľadom na malé deti. Vek psa max do 2-3 rokov.
Predám domácky vyrobenú prepravku pre psov, používaná bola na plemená farbiar, stavač a jagdterrier. Dĺžka 90, šírka 60 a výška vpredu 62 a vzadu 42cm. Dôvod predaja je kúpa dvojitej prepravky.
Našli ma aj s bratom Felixom vyhodených na dedine, ale našťastie nás dostali do bezpečia. Narodil som sa cca 30.11.2018. Som už veľký chalan, mix hanoverského farbiara. S bratom si rozumieme, ale iné zvery by som k nim asi nedával, lebo sa prebúdza lovecký pud. Som zvyknutý žiť vonku, ale nepohrdol by som isto ani gaučom, hlavne, aby som bol pri mojom človeku. Do adopcie pôjde po podpísaní adopčnej zmluvy, zaplatení adopčného poplatku, očkovaný, odčervený, čipovaný a s podmienkou kastrácie v prvom roku života.
Hanoverský farbiar patrí do FCI skupiny 6 - Duriče, farbiari a príbuzné plemená, sekcia 2 - Farbiari, pod číslom štandardu 213.
tags: #krizenec #hanoverskeho #farbiara