Bývalý farmársky pes z Bernskej vysočiny je známy pod mnohými menami, a dnes je populárny po celom svete ako rodinný pes. Mohutné telo, nie ťarbavé alebo obézne, ale silné a svalnaté - takto je opísaný už vzhľad predkov bernského salašníckeho psa. Boli pôvodne držaní vo švajčiarskej oblasti okolo Bernu ako farmárske psy slúžiace na ťahanie vozov a zaháňanie dobytka. Nie je jasné, z ktorých psov sa tieto trojfarebné farmárske psy presne vyvinuli. Predpokladá sa, že ich predkovia boli molossy a mastify, ktorých do alpského regiónu priviedli Rimania. Pred stal sa známym pod menom Dürrbächler, neskôr bol premenovaný na bernský salašnícky pes na základe návrhu prof. Dr. Alberta Heima, ktorého iniciatíva formovala aj prvý štandard plemena.
Bernský salašnícký pes je známy svojou dobrosrdečnou a priateľskou povahou. V rodine je oddaným a verným spoločníkom na celý život. Hoci je prirodzene ostražitý, nie je dôvod sa ho obávať - naopak, má sklony byť priateľský až natoľko, že by mohol zlodejovi pomôcť s „vynášaním cenností.“ Táto priateľská povaha z neho robí obľúbeného rodinného psa, ideálneho aj do domácností s deťmi. Je tiež pomerne inteligentný a sebavedomý, čo znamená, že môže spochybňovať niektoré príkazy, no s trpezlivosťou a odmenami sa dá temperament dobre zvládnuť. Pre vyrovnaných a vytrvalých bernských psov sú vhodné aktivity ako ťažný pes, záchranársky pes, stopársky alebo terapeutický pes.
Vzhľad a srsť
Bernský salašnícky pes má charakteristickú trojfarebnosť: dominantná čierna pokrýva trup, krk, hlavu a chvost. Symetrická biela lysinka začína na čele a rozširuje sa smerom k papuli, kde siaha až po kútiky papule. Biela farba sa objavuje aj na hrudi, labkách a na konci chvosta. Na lícach sú hnedočervené znaky a tento farebný vzor vytvára nádherné akcenty. Na rozdiel od ostatných švajčiarskych salašníckych psov má bernský pes dlhú srsť, ktorá je hustá, mäkká a lesklá, pričom môže byť mierne zvlnená. Srsť chráni psa pred chladom a snehom, no horúčavy mu nie sú priaznivé.
Výška v kohútiku sa pohybuje 64-70 cm u samcov a 58-66 cm u samíc; hmotnosť zvyčajne 45-65 kg. Plemeno je v FCI klasifikované ako švajčiarsky salašnícky pes bez pracovnej skúšky. Keďže má hustú srsť, potrebuje pravidelnú starostlivosť a česanie 2-3x týždenne, počas pĺznutia aj denne. Okolie očí, uší, pazúrov a zubov by sa malo kontrolovať a čistiť podľa potreby.
Povaha a temperament
Berniatsky salašnícky pes je lojálny, inteligentný a milujúci člen rodiny. Voči známym ľuďom je prítulný a dôveruhodný, vo všeobecnosti má rád deti a býva výborným rodinným spoločníkom. K cudzím ľuďom býva spočiatku nedôverčivý, no nie agresívny, a vo vzťahu k iným psom býva zvyčajne pokojný a priateľský. Dokáže byť aj trocha tvrdohlavý, najmä ak považuje niektoré príkazy za zbytočné, ale dá sa vycvičiť s správnym prístupom a odmenami. Pre vyrovnaných psov sú vhodné pracovné aj zmysluplné činnosti - ťažný pes, záchranársky pes, stopársky pes alebo terapeutický pes.
K riadeniu svojej obrany a teritória potrebuje pevný, ale láskavý prístup. So správnou socializáciou a výcvikom sa Bernský salašnícky pes stáva spoľahlivým a veľmi priateľským psom, ktorý dokáže byť užitočný aj ako asistenčný alebo terapeutický pes.
Starostlivosť, výživa a chov
Bernský salašnícky pes potrebuje veľa priestoru a pohybu. Ideálny je dom so záhradou alebo dvorom; byt s výťahom nie je vhodný pre mladé štenatá a veľa psov tento priestor vyžaduje. Pes milujúci slobodu si vyžaduje pravidelnú fyzickú aktivitu a duševné výzvy, najmä dlhé prechádzky, návštevy prírody a mentálne výzvy ako hlavolamy. Interaktívne hračky a výcvik ako ťažný, záchranársky alebo stopársky pes sú tiež vhodné.
Udržiavanie srsti si vyžaduje pravidelné česanie a kartáčovanie. V období pĺznutia by mali vlasy česať každý deň; mimo to stačí 2-3x týždenne. Kúpanie je potrebné iba 3-4 krát ročne, alebo podľa potreby, ak je pes znečistený. Pred výstavou je vhodné dôkladné upravenie srsti a výcvik v pohybe na vodítku.
Vytvoriť správnu výživu je kľúčové; odporúča sa kvalitné granule prispôsobené veku a výcviku psa, alebo BARF/živá strava po konzultácii s veterinárom. Objem porcií a kŕmna dávka sa riadi potrebami psa, jeho aktivitou a hmotnosťou. Dôležité je zároveň zabezpečenie dostatočného pitného režimu a kvalitného krmiva s vysokým obsahom mäsa bez obilnín, kukurice a sóje, podľa potreby doplnených o kĺbovú výživu.
Zdravie a dlhodobosť
Priemerná dĺžka života bernského salašníckeho psa je 8-12 rokov. Medzi najčastejšie ochorenia patria dysplázia bedrových a lakťových kĺbov, ochorenia obličiek, zhubné nádory a torzia žalúdka. Pre túto rasu sú genetické predispozície dôležité; preto je dôležité sledovať rodokmeň a zdravie rodičov pri výbere šteniatka. Na zníženie rizík sa používajú plemenné hodnoty, ktoré zohľadňujú aj súrodencov a širší príbuzný okruh. Pri chove je modernou praxou sledovanie zdravia a vývoja jednotlivcov, aby sa predišlo dedičným ochoreniam.
Pri šteniatku je dôležité zabezpečiť výživový plán a vybrať vhodného chovateľa. Pred kúpu šteniatka je vhodné navštíviť chovateľa, overiť si prostredie a očkovania. Dobré rady poskytuje registrácia v klube chovateľov a kontakt s veterinárom pri plánovaní krmiva a zdravotných vyšetrení. Celkovo je potrebné vyhodnotiť potrebu priestoru, pravidelnú starostlivosť a vhodný typ výcviku.
Výber a kúpna cena
Cena šteniatka sa pohybuje približne od 500€ a viac, zvyčajne s PP (potvrdeným rodokmeňom). Pri kúpe je dobré zistiť očkovania a odčervenie. Výber chovateľa je dôležitý; hľadajte renomované chovateľské kluby a navštívte chov, aby ste získali komplexný dojem o prostredí a samotných psoch. Treba mať na pamäti, že starostlivosť a kŕmenie sú dlhodobé náklady, ktoré môžu byť vyššie ako pri menších plemenách. BARF alebo varená strava sú bežnými trendmi; je vhodné sa poradiť s výživovým poradcom pre psov alebo veterinárom, ktorý pomôže prispôsobiť krmivo potrebám psa.
Významné poznámky a históriа plemena
História plemena siaha do 20. storočia; v roku 1902 boli Dürrbächler prvýkrát predstavený na výstave a v roku 1907 bol založený Švajčiarsky klub Dürrbach. Neskôr bolo plemeno premenované na bernský salašnícky pes (bernský salašnícky pes) podľa prof. Dr. Alberta Heima, ktorý sa podieľal na tvorbe prvého štandardu. Bernský salašnícky pes je dnes považovaný za jedného z najobľúbenejších pastierskych psov, plný histórie a tradičného využitia ako ťažný a strážny pes, dnes často ako rodinný a pracovný pes s bohatou povahou a spoľahlivou dobrosrdečnou povahou.
Bernský salašnícky pes - „kôň chudobných“ zo švajčiarskych Álp (úplná história)
Prierez na praktické tipy
- Začnite s výcvikom a socializáciou už ako šteniatko, minimálne 20 minút denne.
- Poskytnite pesťeľný priestor a pravidelný pohyb - veľká záhrada a dvor sú ideálne.
- Dbajte na starostlivosť o srsť a pravidelné prehliadky očí, uší, zubov a pazúrov.
- Vytvorte výživovo vyváženú stravu a zvažujte BARF alebo kvalitné granuly pod dohľadom veterinára.
- Pri výbere chovateľa overte zdravotné vyšetrenia rodičov a rodokmeň šteniatka.
Tabuľka: Príklad starostlivosti a zdravotných rizík
| Riziko a odporúčania | |
|---|---|
| Dysplázia bedrových kĺbov | Kontrolovať rodokmeň, doplniť výživu na kĺby, pravidelný pohyb bez nadmerného zaťaženia |
| Torzia žalúdka | Pravidelný režim kŕmenia, sledovanie náhleho zväčšenia brucha |
| Ochorenia obličiek | Návštevy u veterinára, sledovanie krvného obrazu a hydrácie |
| Ochorenia očí | Pravidelné očné vyšetrenia, včasné intervention |