Ľudová strana Naše Slovensko (ĽS Naše Slovensko), známa aj ako ĽSNS, je krajne pravicová nacionalistická a neonacistická mimoparlamentná politická strana pôsobiaca na Slovensku. Ministerstvo vnútra ju zaregistrovalo 20. októbra 2000 pod názvom Strana priateľov vína.
Vo voľbách do Národnej rady (NR SR) v roku 2012 ĽSNS získala 1,58 % hlasov, v roku 2016 8,04 %, čo predstavovalo 209 779 platných hlasov a 5. miesto. V parlamente pôsobila v opozícii, v období po voľbách v roku 2019 bola často spájaná so stranou Smer-SD.
Historické zmeny názvov a vznik politickej kultúry
Strana priateľov vína bola v máji 2009 premenovaná na Ľudovú stranu sociálnej solidarity a neskôr, v roku 2010, prebrala názov ĽSNS. Stranu založili predstavitelia Slovenskej pospolitosti a ľudia okolo Mariana Kotlebu, ktorý sa stal výraznou politickou postavou strany a neskôr jej predsedom. Strana sama seba charakterizuje ako kresťanskú stranu so silnou národnou, kresťanskou a sociálnou implicitou, hoci jej rétorika a činy bývajú označované ako extrémistické a neonacistické.
V roku 2006 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozpustil inú Kotlebovu politickú iniciatívu - Slovenskú pospolitosť - Národnú stranu. Táto udalosť vytvorila kontext, v ktorom Kotleba a jeho spojenci premenovali a rekonštituovali politický subjekt, ktorý sa následne stal ĽSNS a neskôr Kotlebovcami. V priebehu rokov 2015-2019 boli predložené návrhy na rozpustenie ĽSNS kvôli extrémistickým postojom a fašistickým tendenciám; Najvyšší súd SR však rozpustenie nepotvrdil.
Charakter a rétorika ĽSNS
Kotlebovci - ĽSNS sa prezentujú ako stranícka sila prosadzujúca národné a kresťanské hodnoty, zároveň vnímaná ako extrémistická a často neonacistická. Argumenty používajú aj historické referencie a symboliku, pričom často spájajú históriu s súčasnou politickou agendou, čo vyvoláva rekonštrukcie minulosti na legitimizáciu súčasnej politiky.
Smer-SD a jeho vzťah k ĽSNS
Smer-SD (Sociálna demokracia) je tradičná ľavicovo-stredová strana, ktorá presadzuje princípy slobody, demokracie, rovnosti a sociálnej spravodlivosti v rámci parlamentného a priameho demokracieu. V diskusiách o vzťahoch s Kotlebovcami sa objavujú špekulácie o tajných dohodách a o spoločnom programe v niektorých oblastiach zahraničnej politiky či bezpečnosti. Predseda strany Smer-SD, Robert Fico, zverejnil opakovane postoje o antifašistickom a prointegračnom smerovaní svojej strany, avšak vzájomné vzťahy s ĽSNS zostávajú predmetom intenzívnych debát a politických analýz.
Upravený výrok: „Odmietam tieto špekulácie. Strana Smer stojí na troch zásadných hodnotových pilieroch: Sociálno-demokratickom, antifašistickom a prointegračnom.“
V súvislosti s Mazurkom a jeho verdiktmi za útoky na rómsku komunitu, ako aj s výrokmi lídrov ĽSNS, dochádzalo k napätiu medzi stranou a časťou opozície. Niektoré vyjadrenia a kroky politikov zo Smeru-SD sú vnímané ako snaha udržať jasnú protifašistickú líniu, avšak aj samotné politické vzťahy medzi týmito subjektmi sú vnímané ako zložité a prepojené rôznymi koaličnými alebo neoficiálnymi kontaktmi a dohodami.
Výsledky volieb a politické posuny
V roku 2019 ĽSNS dosiahla tretie miesto vo voľbách do Európskeho parlamentu so ziskom 12,07 % hlasov. Neskôr v parlamente došlo k obmieňaniu poslaneckých klubov a k odchodu niektorých členov z ĽSNS, pričom časť ich poslaneckého zboru prestala pôsobiť v NR SR. V roku 2020 ĽSNS rokovala o spolupráci s viacerými subdodávateľskými stranami, čo poukazuje na snahu o širší volebný vplyv a o spoločné kandidátne listiny, no formálne spolupráce s viacerými subjektmi sa neuskutočnili.
Kontroverzie a súdne postoje
Kotleba a niektorí jeho spolupracovníci čelili súdnym konaním za prejavy sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, ako aj za iné trestné činy. V roku 2019 Najvyšší súd potvrdil rozsudky v niektorých prípadoch; súdne verdikty a pokuty rezonujú v spoločenskej diskusii o tom, ako ďaleko môže ísť politická rétorika v štátnom právnom rámci a čo predstavuje hranicu slobody prejavu a nenávisti.
História a súčasnosť: prehľad kľúčových momentov
- 20. októbra 2000 - registrácia Strany priateľov vína, ktorá sa neskôr premenovala na ĽSNS.
- 2005-2006 - pôsobenie Slovenskej pospolitosti; rozpustenie tohto združenia Najvyšším súdom v roku 2006 a následné obnovenie v 2009.
- 2010 - ĽSNS získala prvé komunálne úspechy a vstúpila do parlamentných volieb.
- 2013 - Kotleba v Banskobystrickom kraji zvíťazil v druhom kole župných volieb, ale v roku 2017 stratil župu po prehratej voľbe a prehĺbení kontroverzií.
- 2017-2019 - správy o pokusoch o rozpustenie ĽSNS prevažne kvôli extrémistickej rétorike a pre pochybenia.
- 2019 - tretie miesto ĽSNS v EP voľbách; pokračujúce spory a nárast kritiky zo strany opozície.
Forma a štruktúra strany
ĽSNS a Kotlebovci majú definovanú štruktúru s ústredným snemom, predsedom, podpredsedami, Ústrednou revíznou komisiou (ÚRK), Rozhodcovskou komisiou (RoK) a regionálnymi organizačnými jednotkami na úrovniach krajov a okresov. Tieto jednotky vytvárajú základ operatívnej politiky a komunálnych klubov a sú ich súčasťou v rámci štandardného politického systému na Slovensku.
Potenciálne infografiky a vizualizácie
Diskusia o spolupráci a identite strán
Diskusia o spolupráci medzi Smer-SD a ĽSNS je pre slovenskú politiku významná a vyvoláva otázky o smerovaní krajiny v prípade vytvárania koalícií alebo vzťahov na politickom okraji. Kritici upozorňujú na problematiku legitimity, inakostí a ľudských práv, zatiaľ čo obhajcovia tvrdia, že hľadanie spoločných pozícií môže priniesť stabilitu. Tieto témy sú predmetom živých politických debat v médiách a akademickej literatúre.
Prípadové štúdie a reálny dopad na spoločnosť
Ocenenia a sankcie spojené s predstaviteľmi ĽSNS, ako aj verdikty súdov vo veciach extrémistickej rétoriky, majú dopad na verejnú mienku a na legislatívnu klímu. Spory o históriu a interpretáciu minulosti, ktoré ĽSNS často používajú v kampaniach, ovplyvňujú aj vziach s komunitami a ich vnímanie bezpečnosti a integrácie v spoločnosti.
tags: #kotlebovci #ficovi #hranaty #pes