V ostatných rokoch sa v celosvetovom meradle značne rozširuje chov psov. Stále viac pribúda štvornohých spoluobyvateľov na sídliskách. Psy sa používajú na stráženie objektov, v rôznych športových disciplínach (ťahanie saní, agility, tanec so psom a pod.), aj na špeciálne účely ako je sprevádzanie ľudí s poruchami zraku, záchranárske psy… Na rôzne účely sa hodia rôzne plemená podľa ich vrodených schopností. Často sa však u psov stretávame s poruchami správania. Nežiaduce správanie sa psov môže byť podmienené aj plemenným príslušenstvom (zvýšená náchylnosť na stres, predráždenosť…) ale aj osobnostnými vlastnosťami jedinca a najmä prístupom chovateľa k svojmu psovi.
Pes myslí logicky, ale v porovnaní s človekom jednoduchšie. Pes je zviera žijúce vo svorke, ktoré rešpektuje svojho vodcu a podriďuje sa mu. Aby pes mohol rozvinúť všetky svoje schopnosti potrebuje spoločnosť, duševnú a fyzickú stimuláciu. Každý pes je osobnosť, každý je inak inteligentný, znášanlivý a prístupný výcviku. Selektívnou plemenitbou človek niektoré vlastnosti vlka v jednotlivých plemenách potlačil, iné zase zvýraznil, čím vznikla vysoká variabilita v povahe psa. Aj keď sa povahy psov líšia, podstata správania zostáva rovnaká u všetkých plemien. Povaha psa závisí od temperamentu a úžitkového zamerania psa.
Dominantný a sebaistý: Niektoré psy majú od prírody priebojnejšiu povahu. Najmä samci majú tendenciu byť dominantnejší ako suky. Submisívny a neistý: Submisívne psy môže výcvik k poslušnosti ľahko vystrašiť. Vyžadujú pomalšie tempo výcviku a jemnejší prístup. Nesústredený pes: Niektoré psy viac zaujímajú hry ako povely. Také psy sa zrejme už v mladosti zle integrovali do spoločnosti ľudí. Spolupracujúci a bystrý pes: Najľahšie sa cvičia zvedavé psy s vrodenou náklonnosťou k ľuďom. Dominancia: Niektoré psy sú mimoriadne dominantné a svoju dominanciu dávajú najavo zastrašovaním. Upretým pohľadom, vzpriameným chvostom, prípadne vycerenými zubami a výhražným štekotom. Podriadenosť: Opakom dominantných jedincov sú psy submisívne. Vyhýbajú sa vizuálnemu kontaktu, sťahujú chvost medzi nohy a boja sa kontaktu s cudzími ľuďmi. Takéto psy potrebujú citlivý a láskavý prístup. Ani pri submisívnych psoch majiteľ nesmie zabúdať na dôslednosť pri výcviku. Kompromis: Veľká skupina psov nie sú čisto dominantné alebo submisívne psy. Manipulácia: Niektoré psy šikovne ovládajú svojho pána predstieraním bezmocnosti a podriadenosti. Pes ako svorkové zviera má silne vyvinutý zmysel pre kolektívnu spoluprácu. Človek má z pohľadu psa vo svorke (rodine) vedúce postavenie. Je pre psa prirodzené podriadiť sa silnejšiemu jedincovi a vo svojej pozícii podriadeného bude spokojný v prípade, ak vedúci svorky svoje postavenie neohrozí.
Keď pes vycíti, že miesto vodcu svorky je voľné, zaujme ho a začne vyžadovať poslušnosť od nižšie postavených jedincov, čiže ľudí, resp. len niektorých členov rodiny napr. Poruchy správania vznikajú z viacerých príčin. Vo väčšine prípadov je za poruchu správania zodpovedný nesprávny prístup človeka ku svojmu štvornohému miláčikovi. Pes je veľmi inteligentný, ale nie je človek. Učí sa po celý život aj to dobré aj to zlé. Základným pravidlom, ako predísť poruchám v právaní je dôsledný výcvik a racionálny prístup majiteľa ku svojmu zverencovi. Každý výcvik poslušnosti podporuje vzájomný vzťah a uznanie človeka za vodcu svorky.
Problémy súčasných psov: Psy boli vyšľachtené na to, aby pracovali, využívali svoje mentálne a fyzické schopnosti a boli bdelými strážcami. Mnohé dnešné psy však vedú nudný život, hoci väčšinou dostávajú pravidelnú stravu a všestrannú opateru. Nežiaduce spôsoby správania a ich náprava: Dôležité je si uvedomiť, že psy nemajú morálne princípy dobra a zla, ale konajú na základe svojich pudov a predchádzajúcich skúseností. Vo všeobecnosti platí pravidlo, že je lepšie zlozvyku predchádzať ako ho neskôr riešiť. Každý majiteľ psa si musí vopred určiť hranice, ktoré pes nesmie v jeho prítomnosti prekročiť. Pes je učenlivý a rýchlo si zapamätá čo dovolené má a čo nesmie.
Poruchy správania vznikajú z viacerých príčin. Pes nepochopí, prečo už nie je v posteli vítaný a pokúsi sa o to znovu. Preto, keď pes prejavuje nežiaduce prvky správania, na príčine je často naše vlastné správanie. Náprava môže byť úspešná len vtedy keď odhalíme svoje vlastné chyby a odstránime ich. Najefektívnejšie je zamedziť nevhodné správanie už v jeho zárodku tak, že psa odradíme od jeho úmyslu.
Ťahanie na vodidle: Psovi treba hneď na začiatku objasniť, že sa smie pohybovať len v dosahu vodidla a zamedziť mu, aby sa sústavným ťahaním na vodidle dostal k cieľom, ktoré ho lákajú. Mladé psy je spravidla ťažké naučiť chodí na vodidle bez ťahu, ale keď si zvykne, že ťahaním nič nedosiahne prestane. Len čo sa pes na obojku vzoprie krátkym energickým trhnutím ho pritiahneme k sebe a ideme ďalej rovnakým tempom. Po pritiahnutí vodidlo uvoľníme čo pes bude pociťovať ako príjemné.
Nerešpektovanie povelu „ku mne„: Pes, ktorý nerešpektuje povel „ku mne“ často privádza seba aj iných do nepríjemných alebo nebezpečných situácií. Zlým riešením je nedovoliť psovi voľne behať bez vodidla. Problém sa vyskytuje najmä u psov v období puberty, kedy pes skúša svoje možnosti a vôľu majiteľa. Najlepšie je začínať s výcvikom na pokojných miestach, kde nie je veľa rušivých momentov.
Vyskakovanie na ľudí: Tento zlozvyk je prirodzeným výrazovým prostriedkom psa a chce nás ním radostne pozdraviť. Aj keď pre majiteľov psov vyskakovanie nie je nepríjemné pre ostatných ľudí najmä ak ide o malé deti môže byť obťažujúce. Najlepšie je začať z odvykaním už vo veku šteňaťa. Pes musí mať možnosť radostne nás pozdraviť. Hladkajte ho len keď stojí na zemi. Skloňte sa k nemu, pretože dôvod prečo pes na vás vyskakuje je, že sa chce dostať bližšie k vašej tvári a rukám.
Nepretržité štekanie: Štekanie patrí do repertoáru prirodzeneého správania psa. Jeho úlohou je ohlásiť prichádzajúcich alebo upozorniť na niečo nezvyčajné. Frekvencia štekania závisí u každého psa od jeho povahy a temperamentu. Psovi nemôžeme celkom zabrániť voalizácii, ale môžeme jeho hlasové prejavy utlmiť. Ak pes neprestajne šteká keď je sám, dôvodom je strach zo samoty. Naznačuje tým, že situácia je nad jeho psychické sily. Zmenu dosiahneme iba vtedy, keď pes prestane pociťovať samotu ako stres. Nátlakom a ostrými slovami dosiahneme skôr opak. Vhodným riešením je psa pred odchodom zamestnať hračkou alebo kosťou.
Nečistotnosť v byte: U psa, ktorý sa už dávno naučil čistotnosti, môže byť vyprázdňovanie v byte prejavom ochorenia. Pohnútky na vyprázdňovanie môžu byť rôzne. Najmä samce majú sklon značkovať cudzie územie. V takom prípade treba psa sledovať a zabrániť mu už nábeh na značkovanie. Znečistenie sa musí dôkladne očistiť, aby sa zabránilo preznačkovávaniu. Veľmi citlivé psy môžu na stresové situácie reagovať nečistotnosťou. Za takých okolností je trest nevhodný. Hypersexualita: Prejavuje sa najmä u dospievajúcich jedincov. Vyskytuje sa častejšie u samcov. U kastrovaných zvierat sa zvláda ľahšie, hoci niekedy zvýrazní spávanie nadradenej suky. Náprava hypersexuálneho správania je zložitá v tom, že sexuálne pudy sú pre psa prirodzené. Môžete uplatniť prevahu vodcu a psovi dôrazným povelom „nesmieš“ alebo „fuj“ zabrániť vybíjať svoju sexuálnu energiu na iných psoch a ľuďoch. Krátkodobá izolácia je účinná.
Prenasledovanie pohybujúcich sa objektov: Prenasledovanie pohybujúcich sa objektov vyplýva z prirodzeného spôsobu správania akým je „lov koristi“. Majiteľ psa musí prísne odmietnuť toto správanie, aby predišiel nebezpečným situáciám, ktoré môžu nastať pri prenasledovaní. Najväčšie nádeje na úspech sú vtedy, keď hneď od začiatku udržujete toto správanie pod kontrolou.
Agresivita ku psom: Príčiny agresívneho správania k iným psom sú často vyvolané nedostatkom spoločenského styku so psami vo veku šteňaťa a mladého psa. Samce majú väčší sklon k agresivite ako suky. Značnú úlohu hrá samčí pohlavný hormón testosterón. Pri agresívnych jedincoch môže pomôcť kastrácia. Kastrácia neurobí psa znášanlivejším. Správanie sa musí zmeniť sprievodným nápravným výcvikom. Zabránenie psovi vo voľnom pohybe nie je riešením. Dôležité pri náprave je, aby a psy stretli na neutrálnom území. Podľa možnosti vyberte k stretnutiu menej agresívneho jedinca, alebo jedinca opačného pohlavia. Psa sledujte, ale stojte bokom.
Agressivita k ľuďom: Napadnutie človeka psom je vážna situácia, ktorá si vyžaduje okamžité riešenie zo strany majiteľa. Často nie je jednoduché odhaliť príčiny agresivity a siahnuť po náprave. Pre vylúčenie ochorenia je vhodné konzultovať uhryznutie so zverolekárom. Ak sú príčiny čisto poruchou správania, odporúča sa vyhľadať pomoc odborného psychoterapeuta. Pes môže človeka uhryznúť z mnohých príčin. Najčastejšie zo strachu, pri presadzovaní dominancie, pri obrane majiteľa alebo majetku. Majiteľ agresívneho psa musí určiť príčiny agresie a nájsť vhodný spôsob nápravy. Inak treba pristupovať k dominantnému a inak k submisívnemu psovi. Všetky vyššie opísané poruchy správania sa dajú napraviť správnym prístupom v prípade, že pes je psychicky vyrovnaný.
Psychická labilita môže byť dedičného základu, ale môže byť vyvolaná aj zanedbaním rannej socializácie šteňaťa zo strany chovateľa. V takom prípade pes prejavuje abnormálne správanie často bez zjavnej príčiny a jeho náprava je veľmi ťažká. V takom prípade je najlepším riešením vyhľadať pomoc odborníka, ktorý posúdi psychický stav psa a navrhne majiteľovi spôsob riešenia. Podobne ako u ľudí aj u psov sa dajú rozlíšiť melancholické, cholerické, sangvinické a flegmatické povahy. Najohrozenejšou skupinou sú melancholický a cholerický jedinci, u ktorých z povahového založenia vyplývajú prehnané reakcie na podnety, vysoká vzrušivosť a nervozita. Takýto jedinci sú zväčša ťažšie ovládateľný. V stresových situáciách, ako je preprava autom, výstavy či návštevy u veterinára, môžu pomôcť prírodné homeopatické preparáty, ktoré zviera ukľudnia, ale neotupia jeho reakcie. Poruchy správania vyvolané psychickou labilitou sa dajú len ťažko odlíšiť od porúch vyvolaných nesprávnym prístupom majiteľa, pretože deviačné prejavy psa sú podobné. Psychicky labilné psy často preferujú deštruktčné správanie orientované na predmety, alebo sebadeštruktívne prejavy.
Autor článku: Ing. Spoločnosť VETWELL s.r.o. Spoločnosť VETWELL s.r.o. Bohužiaľ, aj keď sa o svojho psa staráme najlepšie, niekedy sa stane, že potrebuje návštevu veterinára. Môže ísť o pravidelnú kontrolu, očkovanie alebo riešenie zdravotného problému. Návšteva veterinára môže byť pre vášho psa stresujúca, ale aj pre vás ako majiteľa. Našťastie, s niekoľkými prípravami a tipmi môžete tento proces urobiť čo najhladší pre oboch.
1. Ak váš pes ešte nepozná prepravný box, je dôležité ho naň pripraviť. Začnite tým, že ho necháte spoznať box doma. Zvykne si na jeho vôňu a môže sa cítiť bezpečnejšie, keď v ňom bude musieť cestovať. Prepravný box by mal byť pohodlný, vystlaný uterákom alebo novinami, ktoré majú známy zápach. 2. Pred návštevou veterinára je dobré naučiť psa na bežné vyšetrovacie postupy. To mu pomôže cítiť sa v ordinácii uvoľnenejšie. 3. Ak sa chystáte na preventívnu prehliadku a nie na urgentnú návštevu, odporúčame pravidelné kontroly. Čím častejšie pes zažije návštevu veterinára, tým menej stresujúca sa pre neho stane. 1. Je dôležité, aby bol váš pes počas prepravy v bezpečí. Prepravný box z plastu je ideálny, pretože poskytuje bezpečie a pohodlie. 2. Ak cestujete do iných krajín, nezabudnite so sebou vziať pas EÚ pre domáce zviera. 1. Pre vášho psa je veľmi dôležité, aby sa cítil bezpečne. Pokojný postoj a relaxovaný prístup sa prenášajú na psa, čo mu pomôže zostať menej nervózny. 2. Snažte sa udržať psa čo najďalej od iných zvierat v čakárni, pretože riziko infekcie je vyššie. 3. Ak má váš pes tendenciu k nervozite, skúste si dohodnúť prvé stretnutie dňa. 4. Aj keď váš pes môže prejavovať nervozitu alebo protestovať, je dôležité nereagovať na tieto signály. Pokiaľ mu budete venovať pozornosť vtedy, keď protestuje, môže to byť vnímané ako posilnenie tohto správania. 5. Po každej návšteve veterinára nezabudnite odmeniť svojho psa. Návšteva veterinára je dôležitou súčasťou starostlivosti o zdravie vášho psa. S dobrými prípravami a správnym prístupom môžete tento zážitok urobiť menej stresujúcim pre vás aj vášho psa.
Na rozdiel od nás ľudí pes nevie povedať, že ho bolí zub, brucho alebo že sa necíti dobre. A predsa nám to dáva najavo - svojím správaním. Každý pozorný majiteľ vie rozpoznať, keď sa jeho pes správa inak než zvyčajne. Niekedy sú to len jemné náznaky, inokedy viditeľné zmeny, ktoré však majú jedno spoločné: signalizujú, že niečo nie je v poriadku. Vie pes povedať, že ho niečo bolí? Áno - ale inak, než by ste čakali. Pes s nami síce nekomunikuje slovami, no aj tak má svoj spôsob, ako nám dá najavo, že sa necíti dobre. Namiesto slov používa reč tela, mimiku, zmeny v správaní či výraze tváre. To, čo si môže nevšímavé oko pomýliť s „lenivosťou“ alebo „zlou náladou“, môže byť v skutočnosti prvým znakom bolesti, nepohodlia alebo začínajúceho ochorenia. Každý dobrý majiteľ si časom vytvorí cit pre svojho psa - vie, ako sa jeho pes správa, keď je šťastný a zdravý. A práve vďaka tomu si všimne, keď sa niečo zmení.
Psi sú stáročia vernými spoločníkmi človeka. Ich správanie je výsledkom tisícročí domestikácie, výcviku a prirodzených inštinktov. Psy komunikujú hlavne pomocou reči tela, zvukov a správania. Psy sú spoločenské zvieratá a potrebujú kontakt s ľuďmi alebo inými psami. Nedostatok socializácie môže viesť k úzkosti, agresii alebo deštruktívnemu správaniu. Mnohé psy si strážia svoj domov, dvore alebo svojich majiteľov. Prejavom môže byť štekanie na cudzích ľudí alebo značkovanie močom.
Hra je nielen zábava, ale aj spôsob učenia. Šteňatá sa cez hru učia sociálnym pravidlám a koordinácii. Ak pes vykazuje problémy ako ničenie nábytku, nadmerné štekanie, agresivitu alebo útek z domu, môže to byť znakom stresu, nudy alebo nedostatočného výcviku. Porozumenie správania psa je kľúčom k vytvoreniu pevného a dôverného vzťahu. Citlivosť na zmeny v správaní a vôni - pes má mimoriadne vyvinutý čuch, ktorý je až tisíckrát silnejší ako čuch človeka. Preto si dokáže všimnúť aj tie najmenšie zmeny v našom tele - napríklad hormóny spojené so stresom, chorobou alebo starobou.
Tipy na rozpoznávanie a zvládanie zmien v správaní
- Keď pes žije s iným psom alebo človekom dlhšie, vznikne medzi nimi pevné puto, ktoré umožňuje včasné odhalenie zmien v správaní a zdraví.
- Všímanie si aj tých najmenších náznakov a pochopenie pocitov psa môže zabrániť vážnym problémom a zlepšiť kvalitu života.
- Intuícia majiteľa býva často najdôležitejšou pomôckou pri odhalení problémov; dôverujte vnútornému hlasu a vedomostiam o vlastnom zvieratku.
- Náprava porúch správania býva úspešná najmä pri psychickej vyrovnanosti psa a konzistentnom prístupe majiteľa, vrátane dôsledného výcviku a pozitívnej motivácie.
Prirodzené spôsoby podporujúce miernejšie správanie
Socializácia a výchova od mladosti sú zásadné pre prevenciu agresivity u psov. Praktická rada pre majiteľov: Začnite so socializáciou a výchovou čo najskôr. Výchova a socializácia by mali byť procesom plným lásky a trpezlivosti. Každé šteňa je unikátne a môže vyžadovať prispôsobený prístup. Aby sme predišli agresivite u psov, je zásadné zamerať sa na pravidelný tréning a mentálnu stimuláciu. Nuda a nedostatok stimulácie môžu viesť k deštruktívnemu alebo agresívnemu správaniu. Preto je dôležité, aby majitelia psov našli ten správny mix aktivít, ktoré udržia ich psa fyzicky aj mentálne stimulovaného. Praktická rada: Začnite s jednoduchými hračkami a postupne prechádzajte k zložitejším úlohám, aby ste psa neprestimovali.
Prevencia a riešenie špecifických porúch správania
- Ťahanie na vodidle - jasné obmedzenie dosahu vodidla; krátke energické trhnutie, následné uvoľnenie a pokračovanie v rovnakom tempe.
- Nerešpektovanie povelu „ku mne“ - trénovať na tichých miestach s nízkym rušením; postupne zvyšovať rušivosť prostredia.
- Vyskakovanie na ľudí - odvykanie už v šteňaťom veku; hladkať len keď stojí na zemi; skláňať sa k psovi.
- Nečistotnosť v byte - sledovať správanie a zabrániť nábeh na čiernu značku; očistiť preznačkované miesta a identifikovať stresové spúšťače.
- Hypersexualita a pacifikácia agresie - využívať pevný povel, krátkodobú izoláciu a vhodné bezpečnostné opatrenia; v prípade potreby konzultovať s odborníkom.
Dobré praktiky pri zvládaní agresivity zahŕňajú rozpoznávanie upokojujúcich signálov, presmerovanie energie na pozitívne činnosti a pravidelné cvičenia mysle aj tela. Bachove kvapky a esencie ponúkajú šetrnú cestu na zmiernenie agresie a môžu byť doplnkom k primárnemu výcviku a socializácii.
Sprievodné situácie: návšteva veterinára a starostlivosť o zdravotný stav
Včasná rozpoznávacia váha má podobu signálov ako zmeny správania, nechutenstvo, apatia alebo zmeny v energii. Pes s nami nekomunikuje slovami, ale jeho správanie nám dáva jasné signály o tom, že niečo nie je v poriadku. Pri podozrení na ochorenie je dôležitá konzultácia s veterinárnym lekárom a schopnosť poskytnúť presnú anamnézu. Intuícia majiteľa spolu so skúsenosťami býva často kľúčom k skorému zistení problémov a včasnej liečbe.
Návšteva veterinára môže byť stresujúca; niekoľko krokov môže tento proces urobiť bezpečným a menej náročným: pripraviť prepravný box, naučiť psa bežné vyšetrovacie postupy, zabezpečiť pokojný prístup v čakárni a odmenu po návšteve. Majiteľ by mal vždy poskytnúť presnú informáciu o zmene správania a prípade potreby vyhľadať odbornú pomoc pre diagnostiku a liečbu.
Dog Basic Restraints
Praktické poznámky k reči tela a zdraví psa
Psy komunikujú hlavne rečou tela, výrazom tváre a zvukmi. Zmeny aktivity, nechutenstvo, zhoršená interakcia so pánom alebo inými psami, či nadmerné štekanie môžu signalizovať zdravotné problémy. Pri výskyte akéhokoľvek podozrenia je vhodné konzultovať situáciu s veterinárnym lekárom a zvážiť vedenie psieho denníka na sledovanie trendov. Rozpoznanie a pochopenie reči tela posilňujú vzťah medzi pánom a psom a umožňujú včasnejšie zásahy.
Naše poznámky o efektívnej starostlivosti zahŕňajú aj odporúčania na bezpečnosť a pokoj pre psa počas cestovania, ako aj potrebu zachovať konzistentný a láskavý prístup pri výcviku a socializácii. Pomoc odborníkov v prípade potreby môže zachrániť roky spoločného života a spokojnosti.