Na túto často kladenú otázku neexistuje jednotná odpoveď. Záleží totiž na tom, o akú kosť ide a ako je spracovaná. Kostra je podporný a zjednocovací systém organizmu a spolu so svalovou sústavou tvorí pohybové ústrojenstvo psa.
Anatómia kostry psa - počet a rozdelenie kostí
Nosnou časťou kostry psa je chrbtica. Tá sa skladá zo stavcov, ktorých je v tele psa 50 až 53 a to 7 krčných, 13 hrudných, 7 bedrových, 3 krížové (sú zrastené a tvoria tzv. krížovú kosť) a 20 až 23 stavcov chvosta. Stavec sa skladá z tela, stavcového oblúka a výbežkov.
Na prednom konci kostry je lebka a po stranách rebrá a končatiny. Lebka psa sa skladá z lebečnej a tvárovej časti. Lebečnú časť tvorí lebečná dutina, v ktorej je uložený mozog psa. Tvárová časť je klinovitá a u každého plemena nesie rozličné znaky popísané v štandarde. Pomer medzi lebečnou a tvárovou časťou je tiež pre každé plemeno špecifický.
K hrudným stavcom sú kĺbmi pripojené klenuté rebrá tvoriace hrudný kôš uzatvorený hrudnou kosťou. Pes má 13 párov rebier, z toho 9 pravých a 4 nepravé. Pravé rebrá sú spojené chrupavkami s hrudnou kosťou a nepravé rebrá sú spojené navzájom tvoriac tak chrupavkovitý rebrový oblúk. Hrudný kôš chráni životne dôležité orgány akými sú srdce a pľúca.
Hrudné končatiny tvoria šikmo uložené, trojuholníkové lopatky, ktoré sú spojené s ramennou kosťou pomocou ramenného kĺbu. Na túto kosť naväzuje predlakťová kosť, ktorá sa skladá z dvoch k sebe priliehajúcich kostí a to vretennej a lakťovej kosti. Predlaktie spája so 7 zápästnými kosťami zápästný kĺb.
Panvové končatiny tvorí stehenná kosť s jabĺčkom, holenná kosť, lýtková kosť, podpriehlavkové a priehlavkové kosti, kosti prstov a sezamské kosti. Panvové končatiny spája s panvovou kosťou kĺb.
Stavce chvosta tvoria jeho os a sú veľmi pohyblivé. U niektorých plemien štandardy predpisujú skracovanie chvosta, čo je však u nás od januára 2004 legislatívne zakázané.
Lebka, zuby a chrup
V hornej a dolnej čeľusti psa sa nachádzajú zuby. Chrup dospelého psa sa skladá z 42 zubov, mliečny chrup obsahuje 28 zubov. Mliečny chrup je šedobiely a skladá sa z 6 rezákov, 2 špiciakov a 6 črenových zubov v každej čeľusti. K výmene mliečneho chrupu dochádza v polovici 4. mesiaca a nezriedka pes prezubuje až do začiatku 6. mesiaca života.
Chrup dospelého psa sa skladá zo 12 rezákov (z lat. intersticini - I), 4 špiciakov (z lat. Canini - C), 16 črenových (z lat. Premolares - P) a 10 stoličiek (z lat. Molares - M). Zuby sa v odbornej literatúre číslujú pre každú polovicu čeľuste zvlášť a označujú sa takto: Rezáky sa číslujú od stredu čeľuste k špiciaku ako I1, I2 a I3. Špiciak je len jeden a označuje sa písmenom C. Črenové zuby sa niekedy číslujú spredu dozadu, inokedy naopak a označujeme ich písmenom P (premoláry). Stoličky (moláry) sa označujú písmenom M a čísľujú sa smerom spredu dozadu.
Ak je v papuli psa menej ako 42 zubov, hovoríme o chudozubosti (oligodoncia), ak ich má pes viac, ide o nadpočetnosť zubov (polidoncia, hyperdoncia). Pes, ktorý má správny počet zubov je označovaný za plnochrupého. Jednotlivé plemená sa odlišujú tiež postavením rezákov v hornej a dolnej čeľusti, ide o tzv. skus. Správny skus určuje štandard daného plemena. Ak horné rezáky prekrývajú dolné rezáky tak, že sa dolné rezáky dotýkajú vnútorných plôch horných rezákov, hovoríme o nožnicovom skuse. Ak sa rezáky vzájomne dotýkajú kúsacími plochami, ide o kliešťový skus.
Svalová a nervová sústava v súvislosti s kosťami
Svalová sústava umožňuje psovi pohyb a dodáva mu charakteristický vzhľad pružnej šelmy, ktorá je schopná vytrvalo bežať. Kostrové svalstvo tvorí 30 až 50 % hmotnosti tela psa. Veľkosť a tvar jednotlivých svalov je podmienená ich funkciou. Pohyb psa umožňujú najmä svaly končatín, chrbta a bedier.
Nervová sústava je základným regulačným systémom organizmu psa. Základ nervovej sústavy tvoria navzájom prepojené nervové bunky. Celý nervový systém je zložený z centrálneho nervového systému, periférnych nervov a vegetatívnej nervovej sústavy. Centrálny nervový systém tvorí mozog a miecha. Tie sa skladajú zo šedej a bielej hmoty. Sivá hmota obsahuje veľkú koncentráciu nervových buniek, biela zasa nervových vlákien.
Kosti a strava: môžu psy jesť kosti?
Môžu psy jesť kosti? Áno, psy môžu jesť kosti, ale len určité druhy a iba ak sú správne upravené. Zatiaľ čo surové kosti môžu byť bezpečné a zdravé, varené alebo inak tepelne upravené sú veľmi nebezpečné a môžu spôsobiť vážne zdravotné komplikácie. Kosti môžu byť skvelým doplnkom stravy, ak sú správne vybrané a podávané bezpečným spôsobom. Nevhodné kosti naopak môžu spôsobiť tráviace ťažkosti, poranenie tráviaceho traktu alebo zlomenie zubov.
Pri stravovaní B.A.R.F. kosti musia byť vždy surové a mali by obsahovať aj kúsky mäsa. Surové mäkké kosti môžu dopĺňať vápnik, fosfor a kolagén, zatiaľ čo varené kosti patria medzi najčastejšie chyby pri kŕmení. Kosti musia byť vždy surové, nikdy nie varené alebo pečené.
Prečo sú niektoré kosti prospešné?
- Sú bohatým zdrojom vápnika a fosforu. Vápnik je kľúčový minerál pre pevné kosti, zuby a zdravé svaly.
- Slúžia ako prirodzená dentálna hygiena. Hryzenie kostí čistí psie zuby od povlaku, znižuje tvorbu zubného kameňa a posilňuje žuvacie svaly.
- Kosti uspokojujú prirodzený inštinkt. Žuvanie kostí napodobňuje prirodzené správanie a znižuje stres.
- Sú zdrojom kolagénu, ktorý podporuje zdravie kĺbov, kostí a chrupaviek.
Ktoré kosti sú bezpečné a ktoré nie
Vhodné kosti sú také, ktoré zodpovedajú veľkosti psa, sile čeľustí a skúsenosti so žuvaním. V BARF výžive sa kostná zložka zvyčajne pohybuje okolo 10 % celkovej dávky.
Bezpečné kosti (surové a mäsité):
- Kuracie krky a kuracie krídla - mäkké a ľahko rozhrýzateľné, vhodné aj pre menšie plemená.
- Králičie kosti - vhodné pre malé psy, ľahko stráviteľné (ich kosti sú pomerne tvrdé, preto zvážte plemeno a silu čeľustí).
- Hovädzie chrupavky - mäkšie ako tvrdé kosti, vhodné pre starších psov.
- Kosti z lososa (pred podaním zmrazené) - bohaté na omega-3 mastné kyseliny, vhodné pre psy na BARF strave.
Nebezpečné kosti:
- Varené kosti (akýkoľvek druh) - lámu sa na ostré kúsky a môžu prepichnúť hrdlo, pažerák alebo črevá.
- Bravčové a diviačie kosti - surové môžu prenášať choroby, varené sú zase krehké a nebezpečné.
- Drobné kosti (napr. rybie kostičky) - môžu uviaznuť v krku alebo poškodiť tráviaci trakt.
- Hovädzie špikové kosti - veľmi tvrdé, môžu spôsobiť zlomenie zuba alebo zakliesnenie čeľuste.
Tip: Pre veľa psov sú najpraktickejšou voľbou mleté kosti. Najmä ak ide o malé plemeno, šteňa, seniora, psa s citlivejším trávením alebo psa, ktorý krmivo hltá.
Riziká pri podávaní kostí a čo robiť v prípade komplikácií
Čo sa môže stať, ak pes dostane nevhodnú kosť? Uviaznutie kosti. Kosť môže uviaznuť v žalúdku aj v črevách. Táto nepríjemná situácia sa dá vyriešiť iba operáciou na veterinárnej klinike. Zápal. Úlomky kosti sa zapichnú do stien žalúdka a čriev. Poranenie ústnej dutiny. Nie je výnimkou, že sa kosť na podnebí vzprieči. Keď sa kúsky kosti zaseknú v pažeráku, vytvoria akúsi „zátku“, ktorá bráni prechodu potravy. Bez rýchleho zásahu to môže byť pre psíka fatálne.
Príznaky, pri ktorých treba okamžite vyhľadať veterinára: pes začne vracať, kašľať alebo má bolestivé brucho; čierna, dechtovitá stolica (melená) značí prítomnosť natrávenej krvi; jasne červená krv v stolici naznačuje krvácanie v dolnej časti tráviaceho traktu. V oboch prípadoch treba rýchle veterinárne vyšetrenie.
Liečba zápchy spôsobenej kosťami môže byť náročná. Zápcha postihuje malých aj veľkých psíkov. Liečba je drahá, komplikovaná a zahŕňa dlhé obdobie rekonvalescencie. Veterinári často riešia zápchu klystírom - do konečníka sa zavádza hadička s teplou vodou a parafínovým olejom, aby sa odstránili uviaznuté kúsky kosti. V horších prípadoch môže dôjsť k upchatiu čriev, čo si vyžaduje okamžitú operáciu.
Koľko kostí môže pes dostať - orientačné množstvo
Množstvo kostí, ktoré pes môže bezpečne zjesť, závisí od jeho veľkosti, typu stravy a celkového zdravotného stavu. Kosti by mali byť doplnkom stravy, nie jej hlavnou zložkou. Nasledujúca tabuľka poskytuje orientačné množstvá surových kostí týždenne:
| Hmotnosť psa | Maximálne množstvo surových kostí týždenne |
|---|---|
| Malý pes (do 5 kg) | 1 malá kosť 1-2× týždenne |
| Stredný pes (5-15 kg) | 2-3 kosti týždenne |
| Veľký pes (15-30 kg) | 3-4 kosti týždenne |
| Obrovský pes (nad 30 kg) | 4-5 kostí týždenne |
Tip: V BARF výžive kostná zložka tvorí približne 10 % celkovej dávky. V praxi to neznamená, že pes musí jesť kosti každý deň. Príliš veľa kostí môže viesť k tvrdej, suchej stolici alebo zápche. Príliš málo kostí môže znamenať nedostatok vápnika pri domácom skladaní BARF dávky.
Šteniatka, seniori a špecifické plemená
Áno, ale opatrne. Šteniatka potrebujú správny pomer vápnika a fosforu pre vývoj kostry, no zároveň nemajú rovnakú skúsenosť so žuvaním ako dospelý pes. Pri šteniatkach veľkých plemien buďte presní. Chyby v pomere minerálov môžu mať väčší dopad ako pri dospelom psovi. Ak chcete začať bezpečnejšie, vyberte mletú kostnú zložku.
Obzvlášť opatrní buďte s brachycefalickými plemenami (boxeri, buldoci, mopsíci, shih-tzu a ďalšie). Tieto plemená sú špecifické krátkou a širokou lebkou. Anatómia týchto plemien im neumožňuje efektívne a bezpečné rozžuvať kosti. Nepreháňajte to s množstvom a brachycefalickým plemenám kosti najprv nameľte.
Bezpečnostné pravidlá pri kŕmení kostí
- Dohliadnite na psa, aby ste mohli v prípade potreby ihneď zakročiť. Pes musí žuť, nie lámať a prehĺtať veľké kusy.
- Psa smie jesť iba surové kosti, a to také, na ktorých je ešte mäso a šľachy. Mäso chráni črevá a žalúdok a pomáha, aby stolica nebola príliš tvrdá.
- Vyberajte kosti primerané veľkosti psa, sile čeľustí a jeho skúsenosti.
- Vyhnite sa vareniu a pečeniu kostí - tepelná úprava mení ich štruktúru, robí ich krehkými a náchylnými na štiepenie.
- Ak zoberiete bravčové alebo diviačie kosti, dbajte na ich pôvod a bezpečnosť - odborníci neodporúčajú podávať psíkom surové mäso ani kosti z diviny kvôli riziku parazitov a chorôb.
Kosti pre deti | Získajte informácie o kostrovom systéme pre deti
Alternatívy k prirodzeným kostiam
Ak sa kostí obávate, vyskúšajte umelé kosti alebo prírodné žuvacie maškrty. Medzi čistením zubov pomôžu prírodné žuvacie maškrty, ktoré sú nielen chutné, ale aj plné živín. Maškrty z islandskej tresky, žuvacie maškrty zo sumca atlantického a islandskej tresky sú dokonalou voľbou. Ich každodenným používaním sa dá zredukovať hnedý zubný povlak a zubný kameň, zlepšiť sa vďaka tomu môže aj dych psa.
Zhrnutie k otázke v nadpise
Koľko kostí má pes? Ak otázku chápeme ako „koľko kostí má kostra psa“, odpoveď je, že kostra psa pozostáva z veľkého počtu kostí rozdelených do viacerých častí: lebka, stavce (50-53), 13 párov rebier, končatiny so svojimi kostnými segmentmi a ďalšie drobné kosti ako sezamské alebo kosti prstov. Ak však otázku chápeme ako „koľko kostí môže pes dostať do jedla“, odpoveď znie: kosti môžu byť súčasťou stravy pri dodržaní pravidiel - zásadné je množstvo zodpovedajúce veľkosti psa (orientačné hodnoty uvedené v tabuľke), vždy surové a vhodného typu.
Otázka, či môžu psy žuť kosti, sa objavuje tak často, ako psík vrtí chvostom, keď zacíti maškrtu. Mnohí si myslia, že keď vlky, líšky či iné šelmy v prírode hrýzli kosti svojej koristi a prežili, bude to v poriadku aj pre nášho chlpáča. Bohužiaľ, nie je to také jednoduché! Veterinári sa zhodujú, že kosti nie sú pre psov vždy tou najlepšou voľbou. Najväčší problém spôsobujú kosti, ktoré sa lámu na ostré kúsky.