Bernský salašnícky pes je mohutné plemeno s dobromyseľnou a priateľskou povahou, ktoré si získalo srdcia mnohých majiteľov po celom svete. Aby sa však tento úžasný pes mohol správne vyvíjať a zostať zdravým po celý život, je nevyhnutné dbať na jeho správnu výživu. Množstvo krmiva, ktoré bernský salašnícky pes potrebuje, sa líši v závislosti od jeho veku, hmotnosti a úrovne aktivity. V tomto článku sa dozviete, koľko gramov krmiva by mal bernský salašnícky pes zjesť v rôznych fázach života.
História a pôvod bernského salašníckeho psa
Bývalý farmársky pes z Bernskej vysočiny je známy pod mnohými menami a dnes je populárny po celom svete ako rodinný pes. Mohutné telo, nie ťarbavé alebo obézne, ale silné a svalnaté - takto je opísaný už vzhľad predkov bernského salašníckeho psa. Boli pôvodne držaní vo švajčiarskej oblasti okolo Bernu ako farmárske psy slúžiace na ťahanie vozov a zaháňanie dobytka. Nie je jasné, z ktorých psov sa tieto trojfarebné farmárske psy presne vyvinuli. Predpokladá sa, že ich predkovia boli molossy a mastify, ktorých do alpského regiónu priviedli Rimania. Príbeh bernského salašníckeho psa možno presnejšie vyrozprávať až od začiatku 20. storočia. V meste Dürrbach bol hostinec, v ktorom sa stretávali dedinčania, cestovatelia a obchodníci. Na nádvorí tohto hostinca chovali veľké trojfarebné psy. Starší názov „Dürrbächler“ možno odvodiť od tejto oblasti v kantóne Bern, kde bolo toto plemeno v začiatkoch chovu rozšírené. Na odporúčanie jedného bernského krčmára boli v roku 1902 psy Dürrbächler po prvýkrát predstavené na výstave psov. Záujem o atraktívne psy, ktoré doteraz poznalo iba zopár ľudí zo švajčiarskeho regiónu, prudko stúpol. Nakoniec v roku 1907 bol založený „Švajčiarsky klub Dürrbach“, ktorý zahájil chov čistokrvného plemena. Návrh na premenovanie „Dürrbächler“ na „bernský salašnícky pes“ pochádza od švajčiarskeho geológa a kynológa prof. Dr. Alberta Heima. Heim sa podielal na vytvorení prvého štandardu plemena. Dôvodom zmeny názvu bolo pravdepodobne to, že nový názov bol nielen chytľavejší, ale podčiarkol aj príbuzenstvo so švajčiarskymi salašníckymi psami.
Bernský salašnícky pes pochádza zo Švajčiarska. Tamojším farmárom strážili a zaháňali dobytok vo vysokohorských oblastiach okolo Bernu. Je to starodávne plemeno, ktoré bolo históriou všestranne otestované a ovplyvnené k rozvoju viacerými smermi. Predpokladá sa, že sa vyvinulo krížením medzi psami typu molos alebo mastif, ktoré priniesli Rimania a švajčiarskymi farmárskymi psami z Álp.
V klasifikácii bol bernský salašnícky pes zaradený do skupiny II a sekcie III. Pochádza z okolia švajčiarskeho Bernu. Predpokladá sa, že je potomkom tibetských dôg, ktoré prišli spolu s rímskymi légiami. Bernský salašnícky pes sa používal ako ťažný, strážny a pastiersky pes.
Vzhľad a charakteristiky plemena
Nie len jeho povaha, ale aj atraktívny vzhľad robia bernského salašníckeho psa vítaným a atraktívnym hosťom. Charakteristická je pre neho jeho trikolóra (trojfarebnosť). Hlavnú časť tvorí čierna farba, ktorá pokrýva trup, krk, hlavu a chvost. Symetrická biela lysinka začína na čele, a rozširuje sa smerom k papuli, kde siaha maximálne po kútiky papule. Nápadné je aj biele sfarbenie na hrudi, biele labky a biela špička chvosta. Hnedočerven znaky na lícach, nohách a na okraji bieleho sfarbenia na hrudi vytvárajú nádherné akcenty. Pre bernského salašníckeho psa sú tiež typické hnedočervené škvrny nad očami.
Na rozdiel od ostatných troch zástupcov švajčiarskych salašníckych psov, ako appenzellského, veľkého švajčiarskeho a entlebušského salašníckeho psa, má len bernský salašnícky pes dlhú srsť. Srsť bernského psa je obvykle hladká a hustá, a môže byť mierne zvlnená. Hustá srsť je mäkká a lesklá, a spoľahlivo chráni psa pred chladom a snehom. Kvôli hustej srsti pes zle znáša horúčavy. Počas horúcich letných dní by sa mal bernský pes zdržiavať na tienistých miestach, a vyhnúť sa fyzickej námahe na poludňajšom slnku.
S kohútikovou výškou 64 až 70 cm u samcov a 58 až 66 cm u samíc patrí bernský salašnícky pes bezpochyby k veľkým plemenám psov. Bernský salašnícky pes je jedným z najväčších plemien. Dospelé sučky sú vysoké 58-66 cm a vážia 40-45 kg, zatiaľ čo psy majú 64-70 cm a 50-60 kg. Bernský salašnícky pes má silnú, tvarovanú, proporcionálnu a harmonickú postavu. Tieto štvornožce majú trojfarebnú srsť, ktorá sa skladá z: základnej čiernej farby, bielych znakov na hlave, krku, hrudníka, labách a chvoste, hnedočervených znakov nad očami, končatinách, lícach a hrudníku.
Bernský salašnícky pes je čulý, vnímavý, veselý a spoločenský. V mladom veku je živý, ale neskôr sa stáva vyrovnanejším a pokojnejším. Je pevne spojený s majiteľom, ale udržuje si odstup od cudzích ľudí. Je veľmi prítulný, chápavý a trpezlivý, preto je vhodný pre rodiny s deťmi ale vzhľadom na jeho veľkosť by s ním nemali zostať malé deti samé. Bernský salašnícky pes má veľmi priateľskú a pokojnú povahu. Najlepší priateľ pre vás, oddaný maznáčik celej rodiny a skvelý parťák aj pre ďalších domácich miláčikov. Ak má dostatok priestoru a času stráveného s vami, bude spokojný. Pre svoju bezproblémovú povahu je často využívaný aj na canisterapiu. Je inteligentný, takže práca s ním nie je náročná, len potrebuje trpezlivého majiteľa, ktorý na neho pôjde po dobrom. Treba počítať aj s tým, že bude veľmi veselý a stále dobre naladený. Veľké psie plemená mentálne dospievajú neskôr, preto si niekedy možno budete klásť otázku, koľko rokov vlastne má. Medzi nimi nenájdete agresívne jedince, skôr bojazlivé šteniatka, ktorým treba pomôcť. Správnou výchovou však dokážete vychovať vyrovnaného psa a najlepšieho parťáka pre život. Miluje pohyb a hoci v horúčavách je to pre neho náročnejšie, určite bude rád cestovať po vašom boku.
Vďaka svojej dobromyseľnej a priateľskej povahe sa bernský salašnícky pes stal jedným z najpopulárnejších salašníckych psov na svete. Ako rodinný pes je verný svojim blízkym po celý život, a je mimoriadne lojálny a oddaný. Vďaka vysokému prahu dráždivosti reaguje na podnety prostredia mimoriadne pokojne. Agresívne správanie je tomuto ľudomilovi absolútne cudzie. Napriek vrodenej ostražitosti sa útoku bernského salašníckeho psa netreba obávať. Môže sa dokonca stať, že niektorí predstavitelia tohto plemena privítajú zlodeja s vrtiacim chvostom. O to viac je obľúbený ako rodinný pes, ktorého chov je bezpečný aj v rodine s malými deťmi. Kričiace alebo blázniace sa malé deti tohto kľudného psa z miery nevyvedú. Psík si pozornosť detí a hranie sa s nimi užíva. Len u samcov sa môžu vyskytnúť problémy s ostatnými psami rovnakého pohlavia, ak sa cítia na svojom teritóriu obmedzovaní.
O bernskom salašníckom psovi sa hovorí, že je v určitých situáciách tvrdohlavý. Je to vidieť napríklad na odmietnutí príkazov, ktoré v jeho očiach nemajú veľký zmysel. Bernský salašnícky pes má koniec koncov veľké sebavedomie a poriadnu porciu inteligencie, ktorá mu umožňuje spochybňovať rôzne povely. S veľkou láskou a zopár odmenami sa dá temperamentné šteňa však ľahko vycvičiť, aby sa z neho stal dobre vychovaný rodinný pes, ktorý môže byť motivovaný a nadšený pre vykonávanie rôznych úloh. Pre vyrovnaných a vytrvalých bernských psov sú vhodné aktivity ako ťažný pes, záchranársky pes, stopársky alebo terapeutický pes. Po úspešnom základnom výcviku a socializácii majú bernské salašnícke psy vďaka svojmu pokojnému a priateľskému charakteru často viac privilégií než iné plemená psov.
Bernský salašnícky pes patrí k veľkým plemenám. Má rád nehu a maznanie. Má slabý lovecký inštinkt. Nie je vhodný na bývanie vo voliére. Mal by mať zabezpečenú voľnosť pohybu po záhrade.
Bernský salašnícky pes je ideálny pes k rodinnému domu so záhradou. Potrebuje totiž dostatok priestoru. Napriek tomu nedokáže dlhodobo fungovať bez prítomnosti svojich majiteľov, ktorých bezvýhradne miluje.
Keďže sú bernské salašnícke psy veľmi inteligentné, práca s nimi je jednoduchá. Strachu, nedôvere a tvrdohlavosti sa vyhnete len dôslednou socializáciou a dostatkom trpezlivosti.
Bernský salašnícky pes je neuveriteľne oddaný a bezhranične miluje svoju rodinu. Áno, hlavný pán bude pravdepodobne jeden, ale ťažko by ste hľadali iného psa, ktorý by si tak dobre rozumel s deťmi ako práve bernský salašnícky pes. Keďže je pokojný a prítulný, vytvorí si s deťmi vlastný vzťah, v ktorom bude tolerovať aj trochu drsnejšie zaobchádzanie zo strany malých detí.
Aj keď môže byť trochu nedôverčivý, pomocou správnej socializácie ho naučíte vychádzať s ostatnými zvieratami a určite to nebude problém. Ťažko by ste u neho hľadali agresívne správanie alebo vyvolávanie konfliktov - tieto psy sú kľudné a nemusia si naozaj nič dokazovať.
Výživa šteniatka
Pri výbere krmiva pre šteniatko bernského salašníckeho psa je dôležité zvoliť kvalitné granule určené pre veľké plemená. Na granuliach pre šteniatko a hlavne veľkého plemena by som nesetril. Bernský salašnícky pes je veľké plemeno, šteniatko rastie extrémne rýchlo, počas pár mesiacov znásobuje svoju hmotnosť aj veľkosť, je preto potrebné minimálne počas rastu dopriať psovi kvalitné granule a nezabúdať samozrejme aj na kĺbovú výživu, tieto počiatočné vyššie náklady sa časom určite vrátia. Ak máš toho psíka rada, vyhni sa hypermarketom. Veď si pozri to zloženie: 4% mäsa! popol! samé sr*čky.
Šteňa, ktoré v súčasnosti patrí do hmotnostnej kategórie 1 až 5 kg, by malo vo veku 6 týždňov začať s množstvom krmiva 42 gramov na kilogram telesnej hmotnosti, pričom toto množstvo sa počas 7 mesiacov pomaly znižuje na 31 gramov na kilogram telesnej hmotnosti. Množstvo krmiva, o ktoré sa počas 7 mesiacov pomaly zníži dávka, je 11 gramov (42 - 31). Priemerné znižovanie dávky za mesiac je 1,6 gramu (11 gramov / 7 mesiacov).
Dávkovanie krmiva by malo byť prispôsobené veku a hmotnosti šteniatka. Podobne ako ľudské bábätká, aj šteniatka potrebujú menšie dávky viackrát za deň. Psíky mladšie ako 3 mesiace by ste mali kŕmiť menšími dávkami 4x do dňa. V tomto veku by malo vaše šteniatko strácať svoju „šteniatkovosť” a naberať obrysy tela dospelého psa. V tomto veku môžete začať svojmu psíkovi podávať na 2 porcie denne.
Malé plemená rastú rýchlejšie a dosiahnu dospelosť ešte pred 1 rokom života. Veľkým plemenám to môže trvať 15 až 25 mesiacov. Malé plemená preto môžu prejsť na krmivo pre dospelé psy zhruba v 7 - 8 mesiacoch, väčšie plemená na konci 1 roka.
Na zadnej strane každého obalu od krmiva nájdete tzv. feeding guide, teda tabuľka s odporúčaným dávkovaním. Najdôležitejšie parametre v nej sú vek a váha vášho šteniatka. Neposedné šteniatko odvážite tak, že odvážite samého seba so šteniatkom na rukách a od tohto čísla odrátate vašu vlastnú váhu. Následne v tabuľke už len nájdete výslednú váhu šteniatka. Univerzálna odporúčaná gramáž krmiva pre šteniatka všetkých plemien neexistuje, nakoľko vaše šteniatko môže ako dvojmesačné vážiť 2 kg aj 12 kg.
Snažte sa kŕmiť šteniatko vždy v rovnakom čase. Pokiaľ vaše šteňa do 20 minút nezje celú porciu, vezmite ju z jeho dosahu. Váš pes by mal mať za každých okolností prístup k miske s pitnou vodou.
Mali by ste vedieť, čím bolo šteniatko kŕmené pred tým, než ste si ho zadovážili. Je to dôležité najmä pre to, aby si trávenie psíka zvyklo na prechod na inú stravu. Krmivo pre šteniatka by malo obsahovať viac živín ako krmivo pre dospelého psa, preto sa odporúča siahnuť po krmive špeciálne určenom šteňatám.
Výživa dospievajúceho a dospelého psa
Množstvo krmiva pre dospievajúceho psa v hmotnostnej kategórii 20 až 30 kilogramov sa začína pri 17 gramoch na kilogram telesnej hmotnosti a do veku 16 mesiacov sa zníži na 11 gramov na kilogram telesnej hmotnosti. Rozdiel v množstve krmiva je 6 gramov (17 - 11), o ktoré sa počas 8 mesiacov pomaly zníži dávka. Priemerné znižovanie dávky za mesiac je 0,75 gramu (6 gramov / 8 mesiacov). Za mesiac odoberiete zo 17 gramov krmiva 0,75 gramu.
Vo veku 12 mesiacov platí: 17 gramov - 3 gramy (0,75 gramu x 4 mesiace) = 14 gramov. Pri telesnej hmotnosti 22 kilogramov to znamená 308 gramov krmiva Farm Food HE na deň, rozdeleného do 3 porcií.
Dospelý pes v hmotnostnej kategórii 20 až 30 kilogramov dostane 11 gramov krmiva na kilogram telesnej hmotnosti. Pre dospelého psa s hmotnosťou 25 kilogramov to znamená 275 gramov krmiva Farm Food HE na deň, rozdeleného do 2 porcií.
Čím vyššiu priemernú váhu nadobúda plemeno v dospelosti, tým väčší dôraz treba klásť na vyvážené zastúpenie tukov, bielkovín a v neposlednom rade aj na pomer minerálov. Pokiaľ kupujete kvalitné granule priradené ku vekovej kategórii Vášho psa, zabezpečia mu potrebné hladiny všetkých dôležitých súčastí stravy.
Šteniatkam sa odporúča rozdelenie dennej dávky do viacerých porcií. Chovateľ Vás bude informovať, koľkokrát za deň zvyklo šteňa žrať, aby ste vedeli, koľko porcií mu máte nachystať aj Vy doma. Postupne mu však z dávok uberajte, až ho budete nakoniec kŕmiť 2x denne. Dospelí psi veľkých plemien sa zvyknú kŕmiť dvakrát do dňa z toho dôvodu, aby sme predišli nafúknutiu a pretočeniu (dilatácii a torzii) žalúdka.
Veľkosť porcie záleží od výrobcu granúl, no môžete ju prispôsobiť aj aktívnosti Vášho psa. Pozor na prekrmovanie, a to predovšetkým v prípade menšieho množstva pohybu. Obezitou sa poškodzujú nie len vnútorné orgány ale aj kostrový systém.
Okrem granúl je však viac než vhodné aj podávanie kĺbovej výživy, ktorá napomáha predísť alebo poprípade zmierniť vznik a dôsledky dysplázie kĺbov.
Priemerná dĺžka života bernského salašníckeho psa je 8 - 10 rokov. Šteňatá sa niekedy narodia so zajačou perou alebo rázštepom podnebia. Dospelí jedinci bojujú s takými chorobami, ako sú: dysplázia bedrového a lakťového kĺbu, degeneratívna myelopatia, torzia žalúdka, progresívna retinálna atrofia, von Willebrandova choroba, epilepsia, steroid-dependentná meningitída, renálna dysplázia, glomerulonefritída, entropium, ektropium.
Bernský salašnícky pes patrí medzi krátkoveké psie plemená, ako väčšina veľkých plemien. Bohužiaľ, ich priemerná dĺžka života je ešte kratšia ako pri iných, preto je dôležité vybrať si naozaj kvalitnú chovateľskú stanicu a psa s PP. Aj tak sa pravdepodobne nevyhnete niektorým ochoreniam. Medzi ne patria: Dysplázia bedrového kĺbu, artritída a poruchy skríženého väzu: problémy s pohybovým aparátom sú závažnejšie práve pri veľkých plemenách, preto je dôležité psa nepreťažovať počas rastovej fázy (dlhé prechádzky, skákanie do výšky, beh po tvrdom povrchu). Rovnako dôležitá je kvalita krmiva, aspoň počas prvých 12 mesiacov. Hoci je kvalitná strava finančne náročnejšia, investícia sa vám jednoznačne vráti. Rakovina: U bernských salašníckych psov sa vyskytuje oveľa častejšie ako u iných plemien. Preto je potrebné psa sledovať a v prípade zmien včas konzultovať s veterinárom.
Krmivo pre veľké plemená bude dobrou voľbou. Ak sa opatrovateľ rozhodne pripravovať jedlo sám, mal by zvážiť ich doplnenie vápnikovými a vitamínovými prípravkami, ktoré chránia kĺby.
Základom je kvalitné suché krmivo pre veľké plemená, aby sa správne vyvinul pohybový aparát - teda kĺby a kosti, ktoré rastú veľmi rýchlo. Ak nechcete barfovať, je čas poobzerať sa po granulách, ktoré sa barfu približujú - napríklad od firmy Rufruf.sk. Dávkujte podľa návodu na obale, s ohľadom na vek, aktivitu a zdravotný stav psa. Pri šteňatách dávku rozdeľte 4 - 5× denne, neskôr 2× denne. Nezabúdajte, že pri veľkých plemenách hrozí torzia žalúdka, preto je veľmi dôležité nechať psa po jedle oddýchnuť a nenútiť ho do aktivity.
Alternatívne spôsoby kŕmenia
Okrem granúl je viac než vhodné aj podávanie kĺbovej výživy, ktorá napomáha predísť alebo poprípade zmierniť vznik a dôsledky dysplázie kĺbov. Pokiaľ preferujete kŕmenie formou barfu, bernský salašnícky pes je vhodný pre tento typ stravy. BARF - krmenie surovou stravou. Je to v podstate navrat k povodnej strave psovitych seliem - maso, masove kosti, zelenina, ovocie,... Samozrejmosťou je zelenina a ovocie.
Zástancovia metódy BARF zdôrazňujú cenné zložky, ktoré sa nachádzajú v surovom mäse a zelenine, a ktoré by sa po uvarení stratili.
Najprirodzenejšia je druhovo vhodná strava, teda mäso, kosti a vnútornosti. Ak nechcete barfovať, treba sa aspoň čo najviac priblížiť kvalitou - jednou z možností sú za studena lisované granule Rufky.
Starajme sa | Psy: BARF
Zdravie a starostlivosť
Bernský salašnícky pes potrebuje veľa výbehu a aktivity. Ako majiteľ by ste mali mať chuť a hlavne čas na pohybové aktivity s Vaším psom. Tento pes miluje dlhé výlety so svojimi ľuďmi. Poteší sa aj mentálnym výzvam. Interaktívne hračky a výcvik ako ťažný, záchranársky alebo stopársky pes je pre tieto chytré psy tiež vhodný.
Adekvátna starostlivosť tiež prispieva k pohode Vášho bernského psa. Dlhú, hladkú srsť by ste mali najmenej 2 až 3 krát týždenne vykefovať, aby sa zabránilo jej plstnateniu a srsť zostala lesklá. Počas výmeny srsti by ste v ideálnom prípade mali kefu a hrebeň vziať do rúk každý deň. Okrem toho by ste mali denne kontrolovať oči, uši, pazúry, vankúšiky, pokožku a zuby Vášho štvornohého priateľa a v prípade potreby ich vyčistiť. Tieto krátke rutinné prehliadky Vám tiež môžu pomôcť včas identifikovať akékoľvek zmeny alebo vredy, ktoré by mohli byť príznakom rakoviny.
Bernský salašnícky pes je citlivý na vysoké teploty. Vtedy je dobre jeho pelech vybaviť podložkou, ktorá podporuje reguláciu telesnej teploty počas teplých dní. Tieto štvornožce si vyžadujú pravidelné česanie kefou (dvakrát týždenne). Častejšie je to v období pĺznutia. Srsť má tendenciu sa uzliť. Udržať ju v dobrom stave pomôže napr. FURMINATOR Undercoat deShedding hrablo pre dlhosrstých psov - Large a FURMINATOR kefa Dematting Tool pre psov a mačky. Problémy so srsťou si všimnete najmä v okolí uší. Je dobré ju trochu skracovať.
Bernské psy majú veľkú chuť do jedla, ale nesmú sa prekrmovať.
Keďže ide o veľké plemeno, je dôležité naučiť ho základnej poslušnosti, aby ste v budúcnosti nemali problémy. Niektoré psy sa učia ľahšie, iné ťažšie, no s trpezlivosťou sa to určite vyplatí. Je úplne neagresívny a závislý na vás, takže ho máte šancu „pritiahnuť“ na svoju stranu. Aby z neho vyrástol sebavedomý a bezproblémový parťák.
Určite neuškodí zoznamovať ho s inými zvieratami pomocou cielenej socializácie. Môžete využiť psie škôlky, kam môžete začať chodiť približne od pol roka veku psa. Socializáciu však podporíte aj na každej prechádzke, kde sa stretne s novými psami. Dôležité je ukazovať mu aj tých, ktorých ešte nepozná, aby si nezvykol len na pár psov, ale vychádzal naozaj s každým.
Nezabudnite trénovať aj cestovanie hromadnou dopravou, základnú manipuláciu, návyk na hlasné zvuky či pobyt v prepravke. Ukážte mu všetko, čo bude musieť zvládnuť. Vďaka tomu si neuveriteľne uľahčíte spoločnú budúcnosť.
Kvalitné krmivo netreba podceňovať, keďže ide o veľkého a aktívneho psa, ktorý potrebuje výživnú stravu. Najlepšia je prirodzená strava vo forme barfovania.
Vzhľadom na svoju veľkosť treba počítať s o niečo vyšším finančným rozpočtom. Starostlivosť o neho je pomerne jednoduchá, najväčšou položkou však bude pravdepodobne krmivo.
Jeho veľkosti treba prispôsobiť aj stravu. Základom je kvalitné suché krmivo pre veľké plemená, aby sa správne vyvinul pohybový aparát - teda kĺby a kosti, ktoré rastú veľmi rýchlo.
Bernské salašnícke psy nie sú náročné na starostlivosť. Ich srsť je dlhá, ale nevyžaduje špeciálnu údržbu. Komu vadí pĺznutie, môže ju častejšie vyčesávať na jar a jeseň. Kúpať treba len v prípade silného znečistenia. Občas je potrebné skontrolovať pazúriky, či netreba strihať. Sledujte aj uši, oči a zuby, aby sa predišlo zápalom alebo iným problémom. V prípade potreby neváhajte navštíviť veterinára.
