Kólia dlhosrstá je plemeno s bohatou históriou, ktoré si získalo srdcia mnohých ľudí po celom svete. Táto kniha, „Kólia dlhosrstá - praktická príručka pre majiteľov kólií“, sa snaží poskytnúť komplexný pohľad na toto nádherné plemeno. Je prvou pôvodnou slovenskou monografiou venovanou kólii dlhosrstej, napísanou dlhoročnou chovateľkou a zároveň veterinárnou lekárkou MVDr. Stanislavou Zubrickou.
Publikácia je určená nielen pre súčasných majiteľov a chovateľov, ale aj pre tých, ktorí o šteniatko kólie dlhosrstej len uvažujú. V bohato ilustrovanej príručke sa dozviete o špecifikách plemena, starostlivosti, výstavách, chove, zdravotných otázkach, ako aj o farbách a ich genetike. Nechýba ani kapitola venovaná histórii chovu na Slovensku a ilustrovaný štandard plemena.
Kniha obsahuje 86 strán, je formátu B5 s mäkkou väzbou a bola vydaná v roku 2012. Nájdete v nej čiernobiele aj farebné fotografie a ilustrácie štandardu.
História plemena
Dlhosrstá kólia má fascinujúcu históriu, ktorá siaha až do rímskych čias. Predpokladá sa, že jej predkovia prišli na Britské ostrovy spolu s rímskymi legionármi približne v 1. storočí n. l. Tieto psy sa postupne krížili s miestnymi britskými pastierskymi psami, čím sa prispôsobovali drsnému škótskemu podnebiu.
Od stredoveku až do 19. storočia bola kólia neoddeliteľnou súčasťou škótskych fariem. Škótski pastieri si ju cenili pre vynikajúcu pamäť, orientačný zmysel a tichý, efektívny štýl práce. Pastieri selektívne vyberali a šľachtili kólie s cieľom zlepšiť ich pracovné vlastnosti, inteligenciu a výdrž.
Zásadný zlom v histórii kólie nastal v 19. storočí, keď si plemeno získalo priazeň kráľovnej Viktórie. Jej záujem viedol k nárastu popularity kólie medzi aristokraciou, ktorá ju začala chovať nielen ako pracovného psa, ale aj ako elegantného spoločníka.
Prvá významná výstava, na ktorej bola predstavená kólia, sa konala v roku 1860 v Birminghame. V roku 1881 bol založený prvý chovateľský klub kólií a stanovený prvý oficiálny štandard plemena. Postupne sa vyčlenili dva typy kólií - dlhosrstá a krátkosrstá.
Obrovský nárast popularity zaznamenala dlhosrstá kólia v 20. storočí, najmä vďaka slávnej filmovej postave Lassie. V roku 1940 napísal spisovateľ Eric Knight román „Lassie sa vracia“, ktorý bol o pár rokov neskôr sfilmovaný. Tento film urobil z kólie jedno z najznámejších plemien na svete.
10 fascinujúcich faktov o border kólii
Povaha a charakteristika
Dlhosrstá kólia je známa svojou jemnosťou, inteligenciou a priateľskou povahou. Patrí medzi jedny z najinteligentnejších plemien na svete. Je to elegantná a harmonicky stavaná, mimoriadne krásna, mierna a dôstojná.
Kólia je veľmi vnímavá, empatická, s ušľachtilou krásou tela i duše. Nie je to pes len jedného pána, ale svoju lásku venuje celej rodine, vrátane jej najmenších členov. Je poslušná, ľahko ovládateľná a učenlivá. K jej charakterovým črtám patria poctivosť, zodpovednosť, inteligencia, vytrvalosť, skromnosť, nesebeckosť a oddanosť.
Ďalšou črtou kólie je prispôsobivosť. Keď treba, vie byť temperamentná, no celkovo patrí ku pokojnejším plemenám. Jej kľud vychádza z vnútornej vyrovnanosti a nadhľadu. Kólia zvyčajne najprv rozmýšľa, až potom koná. Skôr ako rýchlosťou sa vyznačuje veľkou vytrvalosťou - je to bežec na dlhé trate.
Telesná stavba sa vyznačuje silou a aktivitou, nesmie byť ťažkopádna ani hrubá. Najdôležitejší je výraz. Veľmi dôležitá je jedinečnosť hlavy, ktorá musí byť posudzovaná v pomere k veľkosti tela. Pri pohľade spredu a zboku je hlava tvarovaná ako dobre zatupený, čisto rezaný klin s plynulými vonkajšími líniami.
Oči sú stredne veľké, nikdy nie príliš malé, trocha šikmo umiestnené, mandľového tvaru a tmavej farby (s výnimkou blue-merle sfarbenia). Uši sú malé, nasadené nie príliš blízko, ani príliš ďaleko od seba. V pokoji sú položené dozadu, ale pri upútaní pozornosti sa dvíhajú dopredu a nesú sa napoly vztýčené.
Vzťah ku deťom a iným zvieratám
Nazvať kóliu vhodným rodinným psom je málo. Dlhosrstá kólia je totiž úplne ideálnym psom do rodín. Kvôli svojej rozvážnosti a jemnocitu sa hodí aj do prostredia s úplne malinkými deťmi. Nielenže je bez známok agresivity a deti miluje, ale pristupuje k nim aj s veľkou dávkou fyzického citu.
Žiarlivosť z príchodu ľudského bábätka, vyskytujúca sa pri mnohých plemenách, je u kólií úplne neznámym javom. Kólia je bez preháňania skutočne vynikajúci rodinný pes.
Jej vzťah ku ostatným zvieracím členom domácnosti býva veľmi priateľský. I keď nemajú vyvinuté lovecké pudy, pokiaľ nie sú vedené inak, môžu susedovie mačky zo zábavy na skrátenie voľnej chvíľky trošku ponaháňať. Pokiaľ však s mačkami (ale aj králikmi, okrasnými vtákmi, či inými psami atď.) žijú v jednej domácnosti, majú veľmi harmonické vzťahy.
Starostlivosť o srsť
Srsť kólie je niečo, čo najviac priťahuje pozornosť ľudí. Paradoxne, starostlivosť o srsť dlhosrstej kólie patrí k tým menej náročným spomedzi rôznych plemien psov.
Dlhosrstá kólia má na pohmat tvrdú srsť, tvorenú podsadou a krycou srsťou. Práve spomínaná tvrdosť a elasticita chlpov zabraňuje plstnateniu (mimo malinkého úseku tesne za ušami, kde je srsť jemná). Kólia síce pĺzne, ale nie celoročne, ale len v krátkom časovom úseku roka.
Psy zvyčajne pĺznu raz do roka, u sučiek to z hormonálnych dôvodov môže byť aj dvakrát ročne a aj pĺznutie môže byť intenzívnejšie. Srsť sa uvoľňuje tak, že sa dá v pomerne krátkom čase ľahko vyčesať a väčšina srsti zostane v kefe. Vyššiu náročnosť možno očakávať len v toto krátke obdobie roka.
Mimo obdobia pĺznutia stačí raz za čas kefou prečesať. Srsť nevypadáva, nestrihá sa, netrimuje. Kólie dlhosrsté ani zbytočne nekúpeme. Okrem odôvodnených prípadov, ako je sučka po pôrode, jedinec v čase pĺznutia (na urýchlenie výmeny srsti), či pri nadmernom náhodnom znečistení.
Výživa
Pri výžive dlhosrstej kólie je dôležité dbať na kvalitné suroviny.
- Odporúčania:
- Kvalitné granule s vysokým obsahom mäsa.
- Doplnky - lososový olej, glukozamín na podporu kĺbov.
Gravídnu a laktujúcu sučku je vhodné kŕmiť superprémiovým krmivom obohateným surovou stravou (predovšetkým mäsom a kosťami), rovnako ako šteniatka, čím sa zabezpečí ich kvalitný základ zdravia.
Výchova a výcvik
Kólia je úplne nenáročná na výchovu a starostlivosť, učí sa ľahko, rada a rýchlo. Jej výchovu zvládne aj začiatočník. Netreba ju nutne drilovať, ona sa učí aj z denno-denného spolužitia v rodine. Hygienické návyky si osvojuje chytro.
Pri výchove nie je potrebné na ňu tlačiť, skôr ísť metódou chválenia. Je to nesmierne múdry pes, ale prirodzene potrebuje mať impulzy, ktoré jej inteligenciu v plnej miere rozvinú. Preto je dôležité najmä v mladom veku poriadne socializovať a chodiť s ňou do rôzneho prostredia, navykať na rôzne podnety, zvuky, situácie, dopravné prostriedky.
Kólia sa veľmi ľahko a rýchle učí, preto je vhodná aj pre začiatočníka. Jednou z jej dôležitých povahových čŕt je prispôsobivosť, čiže vôbec nezáleží, či majiteľ vedie aktívny, či pokľudný spôsob života. S radosťou bude kopírovať životný štýl svojho majiteľa.
Rozhodne sa nehodí do agresívneho, či neharmonického prostredia plného hádok a kriku - tam by veľmi trpela. Tiež sa nehodí pre tých, čo neuznávajú filozofiu najprv myslieť, potom konať. Kólia totiž nikdy nekoná bezhlavo.
Aj keď kólia nie je primárne strážny pes, v prípade potreby dokáže prejsť veľmi rýchlo z kľudového stavu do výrazne podráždeného štekotu a takýmto spôsobom upozorniť na prípadného votrelca. Väčšinu ľudí odstraší už len svojou prítomnosťou.
Chov a štandard plemena
Klub chovateľov kólií a šeltií spravuje tieto plemená, stanovuje podmienky chovnosti jedincov tak, aby zodpovedali oficiálnemu štandardu plemena po stránke exteriéru a povahových vlastností. V klube sú poradcovia chovu, ktorí odporúčajú a schvaľujú vybraných psov na krytie.
Pes s preukazom pôvodu sa narodil rodičom, ktorí splnili podmienky chovnosti. Má väčší predpoklad, že z neho vyrastie typický predstaviteľ svojho plemena vo výzore a v povahe. V klube sú zodpovední chovatelia, ktorí poskytujú chovateľský servis - rady pri vývoji, raste, v starostlivosti o jedinca a samozrejme v chove a aj pri výstavách.
Šteniatko s preukazom pôvodu (PP) je odčervené, začipované a zaočkované, čo je potvrdené v Petpasse. Spolu so šteniatkom nový majiteľ dostáva rodokmeň, PETPASS, preberací protokol alebo kúpno-predajnú zmluvu.
Cena šteniatka s PP zohľadňuje pokrytie všetkých podmienok na zabezpečenie zdravého vývoja šteniatka.
Štandard plemena (FCI č. 156)
Celkový vzhľad: Je to mimoriadne krásny pes, mierny a dôstojný. Telesná stavba sa vyznačuje silou a aktivitou, nesmie byť ťažkopádna ani hrubá. Najdôležitejší je výraz.
Hlava: Veľmi dôležitá je jedinečnosť hlavy, musí sa posudzovať v pomere k veľkosti tela. Pri pohľade spredu a zboku je hlava tvarovaná ako dobre zatupený, čisto rezaný klin s plynulými vonkajšími líniami.
Oči: Veľmi dôležitý znak, ktorý dáva psovi nežný výraz. Stredne veľké, nikdy nie príliš malé, trocha šikmo umiestnené, mandľového tvaru a tmavej farby (s výnimkou blue-merle sfarbenia, pri ktorom sú oči čiastočne alebo celkom modré).
Uši: Malé, nasadené nie príliš blízko, ani príliš ďaleko od seba. V pokoji položené dozadu, avšak akonáhle niečo upúta pozornosť psa, sú zdvihnuté dopredu a nesené napoly vztýčené.
Zhryz: Zuby sú veľké, čeľuste silné s perfektným, pravidelným a úplným nožnicovým zhryzom.
Trup: V porovnaní s výškou v kohútiku trocha predĺžený, pevný chrbát, trocha klenutý v oblasti bedier. Rebrá sú klenuté.
Chvost: Dlhý, posledné stavce dosahujú aspoň po päty. V pokoji je spustený, s mierne zahnutou špičkou.
Končatiny: Predné končatiny sú rovné a svalnaté. Zadné končatiny sú svalnaté, kolená dobre zauhlené.
Chôdza a pohyb: Je nezameniteľným charakteristickým znakom plemena. Pri pohľade zboku je pohyb plynulý, zadné končatiny majú mocný záber.
Osrstenie: Prispôsobuje sa obrysovej línii tela, je veľmi husté. Krycia srsť je rovná, na dotyk tvrdá, podsada je mäkká, huňatá a veľmi hustá. Bohatá hriva a golier.
Farby:
- Sobolia: všetky odtiene od svetlej zlatej po sýtú mahagónovú.
- Trikolór: prevažne čierna so sýtymi trieslovými znakmi.
- Blue merle: prevažne jasná strieborno modrá, s čiernymi fľakmi alebo čierno mramorovanou kresbou.
Sýte trieslové znaky sú žiaduce, ale ak nie sú, nemá sa to penalizovať.
Biele znaky: Všetky vymenované farby by mali mať typické biele znaky vo väčšom alebo menšom rozsahu. Obvyklá je táto kresba: celkom alebo čiastočne biely golier, biela hruď, končatiny a labky, biely koniec chvosta. Na tvári a na čele môže byť lysinka.
Kólia ako spoločník
Mať psíka je snom mnohých ľudí, je to však vážne rozhodnutie. Kólia dlhosrstá patrí k najvhodnejším plemenám k rodinám s deťmi. Súčasťou jej povahy je aj to, že sa rada učí a rada je v kontakte s človekom.
Napriek tomu, že je kólia veľmi prispôsobivá, nevyhnutne potrebuje kontakt s človekom a citlivý prístup. Rozhodne sa nehodí do prostredia plného kriku a hádok.
Ak vás kólia zaujala, odporúčame si o nej naštudovať viac. Jednou z možností je aj spomínaná knižka „Kólia dlhosrstá - praktická príručka pre majiteľov kólií“.