Ak patríte medzi ľudí, ktorí majú prirodzený strach zo psov, môže byť stretnutie s útočiacim a hryzúcim psom mimoriadne traumatizujúce.
Takáto skúsenosť sa vie nepekne podpísať na psychike a poznačiť vás na celý život.
Možno však neviete, že prichádzajúci útok psa sa zvyčajne dá vopred rozpoznať.
Dôležité je vedieť, ktoré varovné signály sledovať a ako im porozumieť.
Prečo sa psí útok dá predvídať
Aby sme dokázali včas odhadnúť, že pes sa chystá zaútočiť, je nevyhnutné poznať základné prejavy jeho reči tela.
Tá je mimoriadne dôležitá, pretože pes nevie komunikovať inak než cez postoje, vrčanie, polohu chvosta či uší.
Pri pozorovaní reči tela sa dajú zachytiť výstražné signály, vďaka ktorým môžeme situáciu včas vyriešiť alebo sa jej úplne vyhnúť.
Varovné signály pred útokom psa
Hoci nemožno nijako paušalizovať, sú určité telesné signály, ktoré napovedajú, že sa pes môže rozhodnúť k bezprostrednému útoku.
1. Postavenie chvosta
Úplne prvá vec, ktorú môžete urobiť, je pozrieť sa psovi na chvost.
Ne Zabúdajte, že chvost slúži psovi ako dôležitý komunikačný nástroj - môže vyjadrovať radosť, strach, zlosť či nadšenie.
Ak si všimnete, že pes drží chvost vysoko a pevne ním „vrtí“, nemusí ísť iba o priateľský prejav.
Vysoko nastražený chvost, ktorý sa pohybuje rýchlym a napätým spôsobom, môže znamenať, že pes sa cíti ohrozený, nervózny a môže prejsť do agresívneho správania.
Zhrnutie: Chvost hore a napäté „vrtenie“: Pes môže byť nervózny a pripravený brániť sa.
2. Postoj tela
Druhým pomerne zreteľným signálom agresívneho naladenia je postoj psa, keď stojí s nohami ďaleko od seba a hrudníkom nakloneným dopredu.
V takom prípade môže pes demonštrovať dominanciu alebo pripravenosť okamžite zasiahnuť.
Takýto široký postoj často vidieť u sebavedomých a strážnych plemien, no môže sa objaviť aj u iných psov, ktorí sa cítia ohrození alebo sú pripravení na konflikt.
Zhrnutie: Široký postoj a napriamený hrudník: Znamenie dominancie alebo ochoty zaútočiť.
Pes bude vysoko zdvihnutý a napriamený.
3. Vrčanie
Zaposlúchajte sa, či pes nezačína vrčať, hoci aj potichu.
Vrčanie je jasná výstraha: pes signalizuje, že nechce, aby ste sa k nemu priblížili, alebo že sa mu niečo nepáči.
Ak vrčí dlhšie než len krátky okamih, berte to ako znamenie, že situácia môže byť vážna.
V takomto prípade sa odporúča zachovať pokoj a čo najrýchlejšie sa bezpečne vzdialiť.
Rozhodne nie je múdre pokúšať sa psa ukľudňovať dotykom alebo inou interakciou - ak už varuje vrčaním, môže byť pripravený aj zaútočiť.
Zhrnutie: Dlhotrvajúce vrčanie: Jasná výstraha, aby ste ustúpili a neriskovali konfrontáciu.
Podráždené vrčanie.
4. Poloha uší
Dôležitým indikátorom psích emócií sú aj uši.
Pes, ktorý má uši nastražené dopredu, môže byť v plnej pozornosti a starostlivo sleduje situáciu, pohyby a zvuky okolo seba.
Neznamená to automaticky, že pes zaútočí, ale je to jasný signál, že vníma potenciálne hrozby.
Ak ste v blízkosti takto napätého psa, zostaňte ostražití a vyhýbajte sa prudkým pohybom či hlučným zvukom, ktoré by mohli spustiť jeho agresívnu reakciu.
Zhrnutie: Nastražené uši: Pes je v strehu, sleduje každý pohyb okolia.
Napriamené uši.
5. Vycerené zuby
Keď si všimnete, že pes vyceril zuby a vidíte mu jasne ďasná a tesáky, treba spozornieť.
Toto už je silný prejav hnevu alebo obrany a znamená, že psovi v danej chvíli rozhodne nie ste sympatickí - skôr vás berie ako hrozbu.
Pokiaľ je pes na vodítku alebo za plotom, môže byť relatívne pod kontrolou, no určite to nepodceňujte.
Ak by sa uvoľnil či vyšmykol, môže okamžite zaútočiť.
Zhrnutie: Vycerené zuby a viditeľné tesáky: Pes dáva najavo, že ste pre neho hrozba.
Vycerené zuby a ohnutý pysk.
Ďalšie varovné signály
Medzi ďalšie signály, ktoré môžu predchádzať útoku, patria:
- Zježená srsť
- Sústredený, uprený pohľad
Ako reagovať a čoho sa vyvarovať
Stret s rozzúreným psom je situácia, ktorú rozhodne nechcete.
Viete, ako sa účinne chrániť, aké sú vaše práva v krajnej núdzi a prečo sa nemusíte obávať právneho postihu, keď na elimináciu útočníka nasadíte všetky dostupné prostriedky?
Voľný pohyb psov zvyčajne upravujú mestské vyhlášky.
V niektorých mestách sa môžete stretnúť s vyhláškou, kde sa voľný pohyb psov, teda psov bez vôdzky, zakazuje.
Avšak existujú mestské vyhlášky, kde voľný pohyb psov je skutočne možný a mestá často vyhradzujú príslušné územia, kde je voľný pohyb umožnený.
Majme na pamäti, že za svojho psa, nech sa chová akokoľvek, je vždy zodpovedný jeho majiteľ.
Z toho jasne vyplýva, že nie je prípustné, aby došlo k napadnutiu, ak sa pohybujete v blízkosti vyhradených zón alebo kdekoľvek inde.
Nejde len o vyhradené zóny.
Rovnaké podmienky platia v ostatných prípadoch.
Veľakrát samotné zviera za mizerný výcvik svojho pána ani nemôže, ale to už sme skutočne inde...
Pri napadnutí psom platia rovnaké pravidlá, ako pri nutnej obrane a krajnej núdzi.
Z toho vyplýva, že môžete užiť všetky primerané prostriedky na odvrátenie útoku.
Pri skutočnom ohrození života je úplne prípustná obrana, ktorá nie je primeraná a môže viesť až k smrti samotného psa.
Hoci je pes spoločníkom človeka už desiatky tisíc rokov a napospol ich máme všetci radi, stále platí, že právo na nutnú obranu máme všetci a zákon stojí na strane napadaného.
Znovu opakujeme, že posúdenie nutnej obrany je silne individuálne a nemožno ho rámcovo ani podľa akýchkoľvek tabuliek škatuľkovať.
Veríme, že našim čitateľom nemusíme vysvetľovať, že inak sa bude posudzovať napadnutie ratlíkom a inak napadnutie "veľkým" psom.
Veľkosť psa majiteľa nezbavuje žiadnej zodpovednosti.
Ak je známy majiteľ psa, potom je jeho povinnosťou uhradiť náklady na prípadné liečenie zranenia a samozrejme aj škody na odeve, ktoré bývajú veľmi časté.
Majiteľ psa má zákonnú povinnosť odovzdať psa k riadnemu vyšetreniu, aby sa vylúčila prípadná nebezpečná nákaza.
Napríklad besnota.
Aj napadnutému odporúčame návštevu lekárskeho zariadenia, ak dôjde k akémukoľvek zraneniu na tele.
Lekár má povinnosť vystaviť potvrdenie o ošetrení, ktoré bude okrem iného použité pri preukazovaní porušenia majiteľa psa.
Čo robiť pri útoku
Pri samotnom napadnutí mnohokrát postačí zadupatie smerom k útočiacemu psovi a rázny a hlasný výkrik.
Utekaj! Upaluj! Záleží!
Zadupať a vykríknuť vie každý, ale bohužiaľ.
Ani táto obrana nie je 100% a môže sa stať, že útočiaceho psa tento spôsob obrany naopak vyprovokuje k ráznejšej akcii.
Znovu opakujeme.
Bráňte sa vždy podľa konkrétnej situácie.
K odehnání psa môžete použiť predmety, ktoré máte bežne pri sebe.
Dáždnik, palicu, zväzok kľúčov, klacek alebo napríklad pracovný nástroj.
V tlači pred rokmi prebehla správa, že k zúfalej obrane vlastného života pred svorkou psov nezostalo poškodenému nič iné, než vziať do ruky lopatu.
Aj takéto prípady sa bohužiaľ stávajú...
Keď už pes bezprostredne útočí, potom podľa názorov odborníkov je najlepšie sa schúliť do klbka, pričom neurobíte chybu, ak si budete rukami chrániť hlavu a krk, čo sú v tejto pozícii najzraniteľnejšie miestá.
Zvlášť na krku, kde jedno uhryznutie môže mať fatálne následky.
Čoho sa vyvarovať
- Nevyhrocujte situáciu: Nekričte a nerobte prudké pohyby.
- Nepodceňujte vrčanie: Niektorí majitelia psov tvrdia, že ich pes vrčí „len tak“ bez príčiny, no vždy existuje dôvod, prečo pes vrčí.
- Nesnažte sa psa ukľudniť dotykom: Namiesto toho zvoľte pokojný hlas a mierne ustúpte.
- Vyhnite sa priamemu očnému kontaktu: Niektorí psi to vnímajú ako hrozbu a môže ich to vyprovokovať ešte viac.
- Nepoužívajte prudké pohyby.
- Nekričte.
- Nezdvíhajte ruky.
- Neutekajte.
Pomaly ustupujte (cúvajte).
Nestavajte sa v bok.
Ako prežiť útok psa
Včasná prevencia a edukácia
Je potrebné pripomenúť, že najlepšou obranou nie je útok.
Naopak.
Vyhýbajte sa situáciám, kde je možné útok predpokladať.
Keď viete o mieste, kde sa vyskytuje mnoho psov, u ktorých si nie ste istí, aké bude ich konanie, potom odporúčame sa podobným miestam vyhnúť oblúkom.
Ak viete, že sa pohybujete v prostredí, kde často stretávate cudzích psov, je múdre oboznámiť sa s hlavnými princípmi psieho správania.
Vďaka tomu budete schopní rýchlejšie rozpoznať varovné signály a adekvátne na ne reagovať.
Rovnako môže pomôcť, ak si osvojíte základné znalosti o rôznych plemenách a ich typických prejavoch, hoci to samozrejme neplatí univerzálne na každého psa.
V neposlednom rade, ak máte vlastného psa, venujte dostatok času správnej socializácii a výcviku.
Pes, ktorý je dobre vychovaný a zvyknutý na ľudí aj iné psy, bude menej pravdepodobne útočiť a skôr sa naučí rešpektovať hranice v každodenných interakciách.
Po napadnutí
Po napadnutí sa snažte zabezpečiť svedkov a neváhajte privolať mestskú, prípadne štátnu políciu.
Pri vážnejšom napadnutí vás alebo okoloidúceho je samozrejme naporúdzi privolanie lekárskej pomoci.
Na záver je potrebné povedať, že právo na ochranu vás, detí alebo ostatných stojí na vašej strane.
Pokiaľ dôjde k vopred nevyprovokovanému útoku psa, môžete použiť prostriedky, ktoré hrozbu eliminujú.
V krajnom prípade aj prostriedky, ktoré môžu mať za následok smrť útočiaceho zvieraťa všeobecne.
