Lovecký pud je prirodzenou súčasťou správania sa psov. U niektorých psov sa však môže stať obrovským problémom, ak začne bez kontroly prenasledovať sliepky od nášho suseda alebo naháňať mačky na ulici. Pohybujúci objekt vyvoláva v psovi túžbu, chytiť daný objekt. Samozrejme, treba brať na vedomie, že u každého psa sa lovecký pud môže prejaviť v rôznej miere. Aj keď máme dočinenia s vrodeným správaním, neznamená to, že sa s tým nedá nič robiť.
Pochopenie a kontrola loveckého inštinktu
Psy majú vrodený lovecký inštinkt, ktorý je u niektorých plemien, napríklad teriérov alebo duričov, výrazne silnejší. Prvým krokom pri riešení problému je posúdiť úroveň sebaovládania vášho psa. Skúste si všimnúť, ako pes reaguje na rôzne podnety - napríklad na hru s loptičkou, pullerom alebo na behanie za inou hračkou.
Keď pes začína loviť mačky, sliepky či iné zvieratá, je dôležité konať ihneď a dôsledne. Nie je žiadna „zázračná skratka“. Úspech v práci s poľovníckym pudom vyžaduje veľa práce, dôslednosť a trpezlivosť.
Tréning a výchova
V prostredí, kde je pravdepodobné, že sa bude vyskytovať zver (mačky, sliepky či iné drobné zvieratá), je dôležité mať psa pod kontrolou. Nebojte sa používať dlhé vodítko alebo stopovačku, ktoré vám umožnia bezpečne psa zastaviť, ak sa rozhodne vybehnúť za zverou. Pes tak nebude mať príležitosť sa voľne rozbehnúť a loviť.
Najskôr je potrebné, aby pes perfektne ovládal základné povely ako „ku mne“, „sadni“ alebo „ľahni“. Tieto povely sú dôležité pri vašom tréningu. Precvičujte ich v pokojnom prostredí a potom ich postupne zaraďujte do situácií, kde sa vyskytuje iný rušivý prvok. Pracujte na privolaní vo všetkých možných situáciách. Opäť je dôležité postupovať pomaly a začnite v prostredí, kde nie je príliš veľa rušivých elementov.
K úspešnému tréningu je potrebná správna motivácia. Používajte silné odmeny formou pamlskov, ktoré majú pre psa vysokú hodnotu, spolu v kombinácii slovnej pochvaly. Možno využiť aj píšťalku ako podporný prvok pri privolaní, ktorý sa najprv musí natrénovať, podobne ako kliker.
Keď pes správne zareaguje, odmeňte ho pamlskom vysokej hodnoty (napríklad kúskom syra, vareného mäsa či inou jeho obľúbenou odmenou). Postupne zvyšujte úroveň rušivých vplyvov - začíname s hračkami, potom s pachom zvieraťa.
Než začnete trénovať psa v prítomnosti zveri, vytvorte si cvičebné situácie, kde môžete situáciu simulovať. Napríklad využite dlhé vodítko v záhrade, a pritom použite pachový extrakt, ktorý vyvolá u psa lovecké správanie.
Niektorým plemenám, ako sú teriéri, môže tréning trvať o niečo dlhšie kvôli ich silnejšiemu loveckému pudu. Austrálsky ovčiak Bailey mal silnú tendenciu prenasledovať všetko. Tréneri odporúčajú, aby sa majitelia zamerali na postupné budovanie sebaovládania a privolania v situáciách s nízkym rozptylom.
Netrestaj psa za úteky. Je ťažké ovládať sa a nedať jednu výchovnú po zadku... ale trestať psa, keď sa vráti alebo keď ho dobehneš, skutočne nemá zmysel. Trest by mal zmysel vtedy, keby prišiel v momente, keď nad útekom pes uvažuje. A háčik sa ukrýva práve v tom, že vystihnúť ten moment, kedy pes ide vyštartovať, si vyžaduje niekedy až nadľudský výkon. Bavíme sa totiž o sekundách, počas ktorých by mal človek zakročiť.
Spomenula som stopovačku, ktorá ti umožní kontrolovať psa. Aj keď pes vyštartuje za niečím, dokážeš ho prostredníctvom stopovačky udržať (odporúčam zainvestovať do kvalitnej stopovačky). Nielen u ľudí, ale aj u psov, častokrát platí - zakázané ovocie chutí najlepšie. Plus, netreba zabúdať na to, že pes dokáže rozlišovať či jeho majiteľ dáva, alebo nedáva pozor.
Naplníš potrebu - naháňať, loviť. Jednoducho povedané, naučíš psa, že ty určuješ či sa loviť bude, alebo nebude. Nauč psa aportovať loptičky. Nauč psa chytať lietajúce taniere. Oboznám sa so športami, kde sa využívajú loptičky a taniere (dogfrsibee, dock diving, flyball,... Výborná možnosť, kde môžeš nechať psa „loviť“ je zúčastniť sa aktivity nazvanej coursing.
Možné scenáre a skúsenosti
Moja fenka rozniesla mačiatko po celej garáži.. uško tam.. nožička tam... sliepku jednu a morky asi tak 2 ... babka mala ohromnú radosť, skoro ma prizabila .... a na ježov šteká trhá ich ale zatiaľ ani jedného nazbaila ani mu neurobila žiadnu ujmu na zdraví čomu sa dosť divím ..... no a brutálne naháňa aj mačky na dvore, ale tie jej furt zdrhnú .... Naháňa lesnú zver, mačky,... Veľmi dobre poznám tie situácie, kedy stačí len pár sekúnd a ty stojíš s vodítkom a sleduješ ako ti mizne v diaľke pes.
Kedysi sme mali psa, ktorý bol už dosť starý a keď môj strýko priniesol mačku, tak mu žrala z misky či ležala v jeho búde. Proste sranda.
Niektorí majitelia sa sťažujú na správanie svojich psov:
- "Dvoch potkanov a jednu myš. Keď ho moja priateľka hodila na zem a môj pes ho niekam odtiahol asi?"
- "Sliepku .. jo jo starká mala radosť k inému sa ešte nedostal, možno tak k mačke, ktorú buď aj tak nedobehol, alebo sa bránila tak mal od nej aj odstup, ale kebyže ich nerozdelíme tak by ma dosť zaujímalo ako by to dopadlo.."
- "No ja mám veľa psov.. a každý z nich zjedol asi inú z týchto možností..ale asi všetky.. mravcov..no a niekedy naháňa po byte muchy-s otvorenou papulkou- a snaží sa ich zozrať ...."
Ako vycvičiť psa, aby nechal mačku na pokoji | Ako naučiť psa a mačku vychádzať spolu
Toxoplazmóza a zvieratá
Nastávajúce mamičky sa často boja nákazy toxoplazmózou. Ako to s týmto nebezpečným prvokom vlastne je? A predstavujú riziko okrem mačiek aj psy? Toxoplazmóza je ochorenie spôsobené prvokom Toxoplasma gondii, ktoré sa vyskytuje u ľudí aj u zvierat. V poslednom čase sa o nej veľa píše. Údajne vie ovplyvniť povahu napadnutého jedinca a to tak, že je menej pozorný a dá sa ľahšie uloviť. Napr. myš sa nebojí mačky a objavuje sa aj informácia, že človek napadnutý toxoplazmózou má väčšie sklony k dopravným nehodám.
Pohlavný vývoj toxoplazmózy prebieha u mačkovitých šeliem v črevnej sliznici. S trusom potom odchádzajú vývojové štádiá toxoplazmózy nazývané oocystmi do vonkajšieho prostredia. Oocysty sú veľmi odolné a schopné nakaziť človek či iné zvieratá dlhú dobu po tom, čo opustili črevo svojho hostiteľa. Ostatné zvieratá a človek sú z pohľadu toxoplazmózy považovaní za medzihostiteľa. Z hľadiska spoločenských zvierat je z pohľadu preberaného ochorenia najdôležitejšia mačka. Tá sa nakazí mäsom divokých alebo hospodárskych zvierat, teda napr. tým, že uloví a zožerie myš alebo zo surového mäsa, pokiaľ ním majiteľ kŕmi a následne oocysty toxoplazmózy vylučuje.
Neznamená to ale, že by sa mali majitelia mačiek vydať a začať sa svojich štvornohých kamarátok zbavovať. Vylučovanie oocýst u mačky prebieha len pri jej prvom nakazení a to asi po dobu 2-3 týždňov. Následne si mačka vytvorí odolnosť a pri ďalšom nakazení už oocysty nevylučuje. Býva uvádzané, že najväčšie nebezpečenstvo hrozí od mačiatok do veku 7-8 mesiacov a to obzvlášť od mačiatok divokých. Ako najčastejší zdroj toxoplazmózy v prípade človeka nebýva uvádzaná mačka, ale nedostatočne tepelne opracované mäso domácich i divoko žijúcich zvierat.
Psy: Čo sa týka psov, príliš veľké nebezpečenstvo nehrozí. U obzvlášť urputných klientov presvedčených o tom, že pes určite toxoplazmózu prenáša, niekedy nezostáva nič iné než trochu nechutne povedať: „Áno, toxoplazmózu od psa môžete získať, ak ho pozeráte nedostatočne tepelne spracovaného.“ Tento argument väčšinou zaberie. Pravdou je, že aj v prípade psov určité nebezpečenstvo hrozí. Zdrojom infekcie potom ale nie je pes sám. Určite všetci poznáme psy, pre ktorých je najväčšou lahôdkou nejaký páchnuci exkrement a tiež psy, ktorí považujú smrduté veci za Chanel č. 5 as obľubou sa v nich váľa. Pokiaľ sa pes poteší trusom mačky a majiteľ takého „navoňaného psa“ kúpe a neumyje si potom ruky, teoretická možnosť nákazy existuje.
Ak chcete vedieť, či vaša mačka oocysty toxoplazmózy vylučuje, stačí priniesť vzorku trusu a dozviete sa, ako na tom mačka je. Také vyšetrenie je rozumné robiť obzvlášť v prípade mladých a von chodiacich mačiek.
