Najväčšia a najhoršia chyba, akú majitelia psov robia, je zaobchádzať so psom ako s ľudskou bytosťou. Ľudská rasa je taký dobrý, súcitný druh, že máme tendenciu dívať sa na našich psích spoločníkov ako na malých ľudí. Pritom skutočnosť je taká, že sú to psovité mäsožravce a majú veľmi odlišné chápanie sveta. V tomto je rozdiel medzi ľudským druhom a inými druhmi žijúcimi v svorkových spoločenstvách - v nich je potrebná určitá hierarchia, od vodcu až po posledného podriadeného. Každý má svoje miesto. Vodcovia sú silou svorky. Podriadení potrebujú, aby ich vodca viedol.
Psy inštinktívne potrebujú pravidlá, ktoré musia dodržiavať a hranice, ktoré nesmú prekročiť. Keď psy žijú s ľuďmi, ľudia sú ich svorkou. Aby vzťah fungoval, ľudia sa musia stať pre psa vodcami svorky. Je chybou, ak ľudia v svorke poskytujú psovi iba lásku a ostatné faktory sú prehliadané. Nepretržitá láska a neha bez pravidiel a obmedzení je proti každej čiastočke psovho inštinktu, pretože nežná láska je ľudská črta, ale nie psia.
Láska nerobí psov šťastnými, šťastní sú, keď uspokojíme ich inštinkty. Aby sme to dosiahli, musíme psovi zabezpečiť emocionálnu stabilitu - pes potrebuje vidieť, že máme usporiadanú svorku s pravidlami, ktoré treba dodržiavať. Prejavovať psovi náklonnosť je dôležité pre človeka a príjemné pre psa, treba to však robiť v správnom čase (pozn. t.e. vo chvíli, keď pes robí to, čo má - napr. Pes je živočích a nemá také rozumové schopnosti ako človek. Psy majú emócie, ale sú to jednoduché stvorenia vybavené inštinktami a ich emócie postrádajú zložité myšlienkové procesy.
Povedzme, že ste rozrušení kvôli čomusi, čo sa stalo vo vašom živote. Pes bude vidieť, že ste rozrušení, ale nebude vedieť prečo. Napríklad nebude si to zdôvodňovať tým, že sa vám práve rozpadol vzťah. Na druhej strane, keď človek prejavuje náklonnosť psovi, ktorý je v hocijakom inom stave mysle, než v pokojnom a podriadenom (napr. agresivita, nutkavé správanie, plachosť, roztopašnosť, strach alebo nepokoj) a vtedy ho objímete, alebo potľapkáte po hlave a poviete, že je to dobré, upokojí to človeka, ale u psa to zintenzívni jeho momentálny stav. Naznačujete tak psovi, že je to dobre, že sa tak cíti.
Kým človek si myslí, že upokojuje psa, pes to vníma ako slabosť človeka, pretože mu neposkytujete silnú energiu, ktorá by ho podporila. Ak má váš pes traumatizujúcu skúsenosť a vy mu v tom momente poskytujete lásku v snahe utešiť ho, namiesto toho, aby ste ho nechali sa s tým vyrovnať a boli silným vodcom, ktorého samotná prítomnosť psa podporí, týmto spôsobom spôsobíte, že pes zostane uväznený v tom stave mysle. Neskôr, keď sa pes znova dostane do tej istej situácie, znovu ho „utešíte“ a tým zhoršíte situáciu ešte viac. Sami tak vytvárate problém.
Psy nevnímajú utešovanie a nehu tak ako my ľudia. Na druhej strane ak sa pes na vás neustále tlačí, vykladá na vás labku, strká do vás nosom, aby ste ho hladkali a stále cíti potrebu sa vás dotýkať, neznamená to, že pes vás má rád, ale prejavuje tak dominantné správanie. V psom svete priestor je rešpekt. Psy vycítia emočnú energiu, ktorú vyžarujú ich ľudia. Vedia, či ste rozrušení, nervózni, vydesení alebo pokojní.
Dokážete úspešne komunikovať so svojím psom, ak budete namiesto vzrušených slov využívať tieto energie svojho tela. Napríklad, ak váš pes spraví niečo nesprávne a vy kričíte, alebo ho bijete, zmätie ho to. Vodca svorky takto neusmerňuje svojich podriadených. Ale ak pristúpite k svojmu psovi sebaistí a pokojní a skorigujete jeho neželané správanie v momente, keď sa odohráva, pevným dotykom na krku - tomuto porozumie, pretože tak napodobňujete spôsob, akým jeden pes v svorke koriguje druhého, pokojnou, sebaistou rečou tela.
Ak chcete, aby váš pes niečo urobil, alebo niečo nerobil, musíte byť najprv sami presvedčení, že to tak bude. Buďte pokojní a sebaistí. Pes vycíti váš duševný stav. My ľudia sme úspešne domestikovali psa, ale nikdy nebudeme schopní zmeniť jeho zvieraciu podstatu a odstrániť jeho prirodzený inštinkt. Nemôžeme zmeniť psa tak, aby mal ľudské vlastnosti. Pravdaže, môžeme sa tváriť, že sme toho schopní, a uspokojiť tak svoje ľudské prianie. No takto práve vznikajú problémy správania. Myslíme si, že zaobchádzame so psom spôsobom, ktorý ho robí šťastným, no v skutočnosti robíme pravý opak. Tým, že zanedbávame prirodzené inštinktívne potreby svojich psov, robíme ich nešťastnými a zmätenými.
Psy nežijú v minulosti alebo v budúcnosti, ako ľudia. Žijú v tejto chvíli. Preto, že pes žije v prítomnosti, je omnoho ľahšie rehabilitovať psa, než človeka. Ak sa začnete správať ku svojmu psovi veľmi sebaistým spôsobom, budete k nemu prejavovať lásku v pravej chvíli a korigovať ho v správnych momentoch, môžete ho zmeniť na šťastného, mentálne vyrovnaného psa. Čím bude pes vyrovnanejší, tým bude pokojnejší a podriadenejší a tým viac nehy a lásky mu budete môcť dať.
Preklad a úprava: Z. Psy majú celý repertoár správania, pri ktorom používajú labky - ťukanie, plieskanie a dokonca aj jemné udretie. Prečo sa však váš chlpatý priateľ rozhodne položiť svoje labky na vás? Odpoveď spočíva v pochopení ich vrodených inštinktov a naučených komunikačných metód. Čo znamená hmatanie labkou?Psie hmatanie labkou začína ako inštinktívne správanie u šteniat, ktoré má korene v ich ranej interakcii s matkou. Hmatanie sa podobá spôsobu, akým sa šteňatá dotýkajú svojej matky, aby získali mlieko. Tento komunikačný nástroj pretrváva až do dospelosti a psy ním vyjadrujú rôzne potreby. Dôležité je, že ich ľudia na toto gesto často reagujú pozitívne, čím toto správanie posilňujú.
Nie všetky labky sú však len prosbou o pozornosť. Pochopenie reči tela psa sa stáva kľúčovým pre dešifrovanie jeho emócií a zámerov.
Čo znamená labkovanie a kedy býva signálom?
Boj o pozornosť: Váš pes túži po fyzickej náklonnosti alebo hre, ale vy ste zaujatí niečím iným. Ich riešenie? Jemná labka na vašich kolenách. Ak chcete toto správanie obmedziť, sledujte signály psa pred tlapkou. Hľadí vaše šteňa na vás, krúži alebo sa pozerá na hračky? Rozpoznajte tieto signály, presmerujte jeho pozornosť jednoduchým povelom, napríklad „sadni”, a primerane ho odmeňte.
Kým na vás pes položí labku, s určitosťou vám chce niečo povedať. Ak pes leží alebo sedí vedľa vás, a tak si na vás vyloží labku, pravdepodobne chce, aby ste mu venovali pozornosť. V takejto situácii má pes uvoľnené telo a spokojný výraz, taktiež môže vrtieť chvostom alebo pozerať priamo do vašich očí.
Psy sa naučia, že keď dajú labku na koleno svojho človeka, často to vyvolá okamžitú reakciu. Ľudia totiž väčšinou zareagujú slovami ako „Nie, nesmieš“ či podobným napomenutím, no zároveň sa so psíkom dajú do interakcie - pozrú sa naň, prihovoria sa mu alebo vstanú a idú sa mu venovať. Zo psieho pohľadu tak labkovanie funguje ako nástroj, ktorým si zabezpečí istú formu povšimnutia.
Pokiaľ pes vycíti, že pri labkovaní dostane odmenu, môže to viesť k častejšiemu žiadaniu o pozornosť. Dr. Mary Burch, Ph.D., zdôrazňuje, že položenie labky je univerzálnym gestom, ktoré mení význam podľa okolností. Inak pôsobí počas tréningu, keď sa učí povel „daj labku“, a inak v momente, keď si vynucuje vašu pozornosť pri večeri.
Preto je vhodné nastaviť jasné hranice - inak sa z roztomilého gesta stane zvyk, ktorý vám časom nebude príjemný.
Labka ako žiadosť o maškrtu
Nesúďte labku len ako prosbu o jedlo. Psy majú veľmi rýchle učenie a vedia si spojiť labku s odmenou. Ak pes dostane zakaždým niečo dobré, keď položí labku, naučí sa, že toto gesto je vstupenkou k pochúťkam. Avšak príliš časté podľahnutie môže viesť k návyku žobrať aj v nevhodných chvíľach. Preto je lepšie používame jedlo ako odmenu počas výcviku a nie ako automatickú reakciu na každé labknutie.
Potreba pohybu a vybitia energie
Najmä šteňatá sú plné energie a potrebujú ju niekde vybiť. Ak sa nudia, položenie labky je len ďalší signál, že je čas na aktivitu. Pes vám týmto spôsobom hovorí: „Potrebujem sa vybehať, poďme von!“ Ak tieto výzvy ignorujete, môže sa začať správať nepokojne a neustále vyžadovať vašu prítomnosť. Preto mu nezabúdajte dopriať dostatok prechádzok aj hier, ktoré stimulujú nielen jeho telo, ale aj myseľ.
Máte však aj iné signály, ktoré sprevádzajú labkovanie, napríklad hrkanie, nosenie hračiek alebo kňučanie pri dverách. V takom prípade labka býva súčasťou širšieho signálu - potreba pohybu alebo spoločnej aktivity.
Hlad alebo chuť na niečo dobré
Ak pes zhruba 30 minút pred časom jedla dá na vás labku, môže tým signalizovať hlad. Podporte pokojné správanie tým, že pes bude počas prípravy jedla čakať na určenom mieste. Pre dodatočnú stimuláciu mu ponúknite napríklad hračku, ktorá ho na chvíľu zamestná. Mnohí majitelia reagujú na labkovanie tak, že psovi dajú maškrtu zo stola. Avšak príliš časté odmeňovanie môže viesť k očakávaniu ďalšej odmeny pri každom labkovaní, čo je nežiaduce.
Prejav lásky a empatie
Láska je chemická reakcia zahŕňajúca serotonín, oxytocín a dopamín. Psy vybavené týmito neurotransmiteri vyjadrujú lásku prostredníctvom labiek. Labka na vašej ruke počas hladkania signalizuje ich náklonnosť. Pes dokáže prostredníctvom jediného dotyku vyjadriť širokú škálu pocitov - od radosti a očakávania, cez nepokoj a úzkosť, až po potrebu uistiť sa, že ste pri ňom.
Keď pes položí labku na telo, môže to znamenať aj dominanciu. V takejto situácii je dôležité nereagovať na labkovanie odmenou a neodmeniť dominantné správanie. V každom prípade je potrebné čítať kontext a celkové správanie psa.
Porozumenie signálom a budovanie vzťahu
Pes je mimoriadne vnímavý a dokáže vycítiť emocionálne rozpoloženie majiteľov. Ak ste smutní, stresovaní alebo prežívate úzkosť, pes to dokáže vycítiť a prísť s labkou ako formou podpory. Tieto momenty často utužujú vzťah medzi psom a jeho človekom a ukazujú, že pes rozumie našim emóciám.
Všímanie si komplexných signálov - pohyby chvosta, postoj, smer pohľadu, výraz tváre a ďalšie - pomáha lepšie porozumieť tomu, čo vám pes chce povedať. Keď k vám teda najblízšie pristúpi váš pes a položí labku na koleno, skúste sa na chvíľu zastaviť a zamyslieť, čo vám naznačuje. Môže to byť len prosba o pohladenie, alebo potreba výbehu, ale aj prejav empatie a podpory.
Video a vizuálna ukážka: Keď pes labkou utešuje vás, psy používajú labku na rôzne formy komunikácie - od žiadosti o kontakt až po signály úzkosti alebo potrebu pohybu. Pozrite si krátke video, ktoré ilustruje tieto formy komunikácie.
Ak chcete vidieť, ako pes používa labku v praxi, pozrite si video, ktoré ukazuje rôzne situácie a ako reagovať ako majiteľ.
Prečo si na vás váš pes kladie labku? Vedci objavili pravdu o emocionálnych problémoch
Predvídanie signálov je kľúčom k prevencii neželaného správania. Sledujte, či pes nosí hračku, krúži alebo sa pozerá na dvere - to býva predchodca labkovania a prosby o aktivitu. Odpovedajte včas a poskytnite psovi požadovanú aktivitu skôr, než položí labku na vás.
Odborníčka na psie správanie Dr. Mary Burch, Ph.D., zdôrazňuje, že položenie labky je formou komunikácie, no význam je vždy kontextuálny. Keď sa učíte povel „daj labku“, jedná sa o naučené správanie, ktoré má jasný cieľ. V bežnej interakcii však labka signalizuje potrebu pozornosti, hry alebo útechy.
Tipy pre správne vedenie a hranice
- Budujte dôveru a jasné hranice: reagujte na signály psieho tela a nevytvárajte návyk žobrať pri každom labkovaní.
- Používajte labku ako nástroj tréningu, nie ako automatickú odmenu za každé labkovanie.
- Poskytnite psovi dostatok pohybu a mentálnu stimuláciu, najmä u šteniat a mladých psov.
- Naučte psa správnu signalizáciu pred otvorením dverí alebo pred jedlom - sadnite si alebo počkajte v určenom mieste.
- Keď pes potrebuje útechu počas stresu alebo strachu, upokojte ho tichým hlasom, jemným dotykom a prítomnosťou.
Keď pes položí labku na vás, môže vám to hovoriť veľmi veľa: potrebu pozornosti, túžbu po hre, signál úzkosti alebo prejav empatie. Správne čítanie týchto signálov posilňuje vzťah a prináša dlhodobú harmóniu medzi majiteľom a jeho štvornohým spoločníkom.