Prechádzka by mala byť príjemným časom pre psa aj jeho majiteľa. Mnohí majitelia však poznajú situáciu, keď sa pes počas venčenia začne hrať s vodítkom, chytá ho do zubov, ťahá ho alebo ho dokonca hryzie. Dobrou správou je, že psa sa dá od tohto zvyku odnaučiť, stačí vedieť, prečo to robí a ako správne reagovať.
Prečo pes hryzie vodítko
- Najčastejším dôvodom je hravosť, najmä u mladých psov a šteniat, ktoré vnímajú vodítko ako zaujímavú hračku, ktorá sa hýbe priamo pred nimi.
- Ďalšími dôvodmi býva nadbytok energie, frustrácia alebo vzrušenie - pes nevie svoje emócie ovládať a teší sa na prechádzku.
- U šteniat sú to často aj prirodzené obdobia, keď skúmajú svet zubami.
Ak budete reagovať vždy rovnako a psa odmeňovať za správne správanie, väčšina psov sa tento zlozvyk postupne odnaučí. Zostaňte pokojní a nereagujte prudko. Ak pes začne hrýzť vodítko, zastavte sa a počkajte, kým ho pustí. Keď sa upokojí, môžete pokračovať v chôdzi. Pes si tak spojí, že hryzenie vodítka znamená koniec pohybu.
Odmeňte správne správanie
Veľmi účinnou metódou je odmeňovanie správneho správania. Ak pes kráča vedľa vás pokojne a vodítko ignoruje, pochváľte ho alebo mu dajte malú maškrtu. Pes sa tak naučí, že pokojná chôdza sa oplatí viac než hryzenie vodítka.
Dajte psovi inú „prácu“
Niektoré psy hryzú vodítko preto, že nemajú čo robiť. Skúste ich počas prechádzky viac zamestnať: meniť tempo, robiť krátke tréningy poslušnosti, nechať psa čuchať a skúmať okolie. Pes sa bude viac sústrediť na vás a menej na vodítko.
Skúste iný typ vodítka a pohyb
Niekedy pomôže aj zmena vodítka - pevné alebo okrúhle vodítko môže byť menej lákavé na hryzenie. Dôležité je tiež držať vodítko tak, aby neviselo voľne pred psom, lebo pohybujúca sa šnúra ho provokuje. Doprajte psovi viac pohybu a mentálnej stimulácie cez dlhšie prechádzky, hry, tréning alebo aportovanie.
Trpezlivosť a dôslednosť
Odnaučiť psa hryzť vodítko nemusí byť otázkou jedného dňa. Dôležitá je dôslednosť a pokojný prístup. Hryzenie je pre psy do značnej miery prirodzené, pomáha im preskúmať svet. Keď šteniatko hryzie, je dôležité ho nasmerovať na vhodné hračky a postupne vyučovať, čo je prijateľné.
Šteňa a hryzenie vecí
Šteňa je veľmi učenlivé. Väčšinou zlyhávame my, ako ľudia, s tým, že často poľavíme a nie sme dosť dôslední. Keď šteňa pristihnete, ako hryzie topánku, sveter alebo rohožku, rázne ho napomente - napríklad povelom „nie“, „nesmieš“ alebo „fuj“. Viac než na slove záleží na tóne hlasu. Privolajte ho k sebe a pochváľte, keď poslúchne. Dôležité je tiež postupne ho sústrediť na vhodné hryzacie predmety a odmietnuť nevhodné.
Keď pes je už dospelý a hryzie veci z rôznych dôvodov (nuda, nedostatok podnetov, smútok), pomôžu pravidelné vyvenčenie, upratanie vecí a poskytnutie vhodných hračiek na žuvanie. Po návrate domov je pes často pokojný, keď mu dáte vlastný priestor a hračky na hranie.
Šteniatko a ľudské ruky
Psíky, predovšetkým malé šteniatka, radi hryzu do rúk. Ak stisk nie je príliš silný, nemusí to vyvolávať veľké znepokojenie. Ak však stisk presiahne znesiteľnú mieru, vyžaduje sa jasné napomenutie a preusmerenie na hračku.
Ako odnaučiť psíka hrýzť ruky a vodítko
- Použite jasný a dôsledný trénink s povelmi a pozitívnym posilnením. Pri každom správnom správaní psa odmeňujte a vezmite na vedomie jeho pokrok.
- Keď pes hryzie ruky, vydajte ostrý, krátky výkrik a ruku nechte ochabnúť. Keď pes prestane, pochváľte ho a odmeňte.
- Ak pes pokračuje, skúste metódu „stiahnutia sa“ - ignorujte ho a odíďte z miestnosti na 10-20 sekúnd, potom sa vráťte a pokračujte v hre, až kým nedosiahnete želané správanie.
- Nepoužívajte prudké pohyby ani fyzické tresty; budú viesť k zvýšeniu úzkosti a zmätenosti.
- Použite dostupné hračky a žuvacie predmety, ktoré nahradia ruky a nábytok pri hryzení.
- Ak už vnútorné signály nestačia, vyhľadajte radu odborníka na výcvik psov a zvážte špeciálne metódy alebo obojky ako doplnkové prostriedky vo výchove.
Chov jazvečíka a jeho zvláštnosti
Jazvečík - známy aj ako dachshund - je malý, ale sebavedomý lovec so silným charakterom. Má dlhé telo, krátke nohy a veľkú dávku odvahy. Pôvodom z Nemecka, vyšľachtený na lov jazvecov, existujú tri veľkostné varianty: štandardný, trpasličí a králičí, spolu s tromi druhmi srsti: dlhosrstý, krátkosrstý a drsnosrstý. Jazvečík je aktívny, rýchly a vytrvalý, no zároveň potrebuje dôsledný a láskavý výcvik, hlavne kvôli svojej tvrdohlavosti a vysokému sebavedomiu.
Socializácia s deťmi a inými psami by mala byť zavedená už od útleho veku, aby sa lepšie vychádzali v dospelosti. Zároveň je dôležité udržiavať správnu hmotnosť a posilňovať chrbtové svaly, pretože jazvečík má predispozície k problémom s chrbtou v dôsledku dlhého chrbta. Pravidelný pohyb, mentálna stimulácia a správna starostlivosť o srsť sú kľúčové pre jeho zdravie a spokojnosť.
Prevencia deštruktívneho správania a starostlivosť
Prevencia zahŕňa dostatok pohybu, hier a tréningu, aby jazvečík nemal dôvody k deštruktívnemu správaniu. V prípade odlúčenia a úzkosti môžu pomôcť profesionálna pomoc a liečebné postupy. Ak pes začne hrýzť vodítko, špeciálne vodítko alebo iné predmety, cielene ho usmernite na vhodné predmety a udržiavajte domácnosť bezpečnú pre psa i členov rodiny.
