Karpatský salašnícky pes: charakteristika a pôvod

portalcenter.cl

Bernský salašnícky pes je sebavedomý, pokojný a zároveň bodrý pes, skvele sa hodiaci do rodiny s deťmi. Je to vyložene vidiecky pracovný pes. Skvele stráži, nenapadá ostatné zvieratá v domácnosti, netúla sa, neútočí na iné psy. Voči cudzím sa chová ostražito, ale inak je to dobromyseľný a prítulný kamarát. Vďaka miernemu temperamentu sa dá pomerne dobre ovládať i začiatočníkom. Vzhľadom k svojej mohutnosti nie je vhodný na psie športy a v lete ťažko znáša horúčavy.

Bernský salašnícky pes patrí do štvorčlennej rodiny švajčiarskych salašníckych psov. Všetky sú charakteristické rovnakou trojfarebnou kresbou. Bernský je z nich najmohutnejší a má najdlhšiu srsť. Bol to odjakživa strážny a pracovný pes, ktorý ťahal vozíky s kanvami, alebo deťmi, strážil dobytok a bol zvyknutý na ťažkú prácu. Napriek tomu mu v 19.storočí hrozilo vyhynutie, našťastie sa ho počiatkom 20.storočia podarilo úspešne oživiť a v roku 1907 vznikol v Švajčiarsku klub jeho priaznivcov.

Ide o mohutného, väčšieho psa, so širokým hrudníkom a veľkou hlavou s dobromyseľným výrazom. Napriek svojej zavalitosti sa pohybuje pružne a nepôsobí ťažkopádnym dojmom. Srsť je dlhá, jemne zvlnená s hustou podsadou a potrebuje pravidelnú údržbu. Farba je charakteristická pre všetky salašnícke psy, kedy základná čierna je ozdobená bielymi labami, náprsenkou, bielym horným pyskom a obyčajne bielou lysinou uprostred čela. Biela farba je na nohách a hlave od čiernej vždy oddelená jasne hnedou. Oči sú vždy tmavohnedé, s láskavým výrazom a nos čierny.

Ide o rodinného psa, ktorý je vhodný na stráženie, alebo ako nenáročný sprievodca na prechádzkach. Je ho možné vycvičiť i ako psa stopárskeho, pastierskeho, či záchranára. Bernský salašnícky pes - také pomenovanie dostal len nedávno tento druh psíka. Veľká čierno-bielo-hnedá guľa chlpov, ktorá Vás bude mať rada nadovšetko. Pôvod: Švajčiarsko

Hmotnosť: 37 - 49kg (fenky vždy približne o 2kg menej). Výška: Samec 65 - 69cm, Samica 59 - 67cm. Farby: Tricolor - čierno-hnedo-biela. Dožíva sa: do 9 rokov (priemer). Požiadavky na chov: Nevhodný do bytu. Tréning: Stredná náročnosť na trénovanie. Charakteristika - povaha: Inteligentný, lojálny, verný, milujúci. Časté choroby a poruchy: Dysplázia, Torzia.

Obrovský, mohutný, sneho-čierno-hnedý chlpatý “medvedík” s rozkošnými tmavými očkami. Bernský salašnícky pes patrí medzi slušných a ľahšie - stredne cvičiteľných psíkov. Uplne najradšej má svojho majiteľa, ktorý mu s radosťou venuje kopu svojho voľného času. Je to hravý psík, a pri jeho povahe sa určite nebudete nudiť. Jeho predkom bol bernský domáci pes, ktorého pôvod a zmeny však nie sú doteraz známe. Tento druh psíka sa stal populárnym od 20. storočia. Kedysi slúžil ako ťažný alebo pastiersky pes na salaši, no dnes je to výborný spoločník pre ľudí.

Pôvod a história

V meste Bern vo Švajčiarsku bol prvýkrát ustanovaný štandard bersnkého salšničkeho psika a to od roku 1907. Od roku 1907 mu bol udelený taktiež názov “Bernský salašnícky pes.” Psík teda zatiaľ nemá dlhú "oficiálnu" históriu. Boli pôvodne držaní vo švajčiarskej oblasti okolo Bernu ako farmárske psy slúžiace na ťahanie vozov a zaháňanie dobytka. Nie je jasné, z ktorých psov sa tieto trojfarebné farmárske psy presne vyvinuli. Predpokladá sa, že ich predkovia boli molossy a mastify, ktorých do alpského regiónu priviedli Rimania.

Príbeh bernského salašníckeho psa možno presnejšie vyrozprávať až od začiatku 20.storočia. V meste Dürrbach bol hostinec, v ktorom sa stretávali dedinčania, cestovatelia a obchodníci. Na nádvorí tohto hostinca chovali veľké trojfarebné psy. Starší názov „Dürrbächler“ možno odvodiť od tejto oblasti v kantóne Bern, kde bolo toto plemeno v začiatkoch chovu rozšírené. Na odporúčanie jedného bernského krčmára boli v roku 1902 psy Dürrbächler po prvýkrát predstavené na výstave psov. Záujem o atraktívne psy prudko stúpol. Nakoniec v roku 1907 bol založený „Švajčiarsky klub Dürrbach“, ktorý zahájil chov čistokrvného plemena. Návrh na premenovanie „Dürrbächler“ na „bernský salašnícky pes“ pochádza od švajčiarskeho geológa a kynológa prof. Dr. Alberta Heima. Heim sa podielal na vytvorení prvého štandardu plemena.

Bernský salašnícky pes je známy svojou dobrosrdečnou a priateľskou povahou. V rodine je oddaným a verným spoločníkom na celý život. Hoci je prirodzene ostražitý, nie je dôvod sa ho obávať - naopak, má sklony byť priateľský až natoľko, že by mohol zlodejovi pomôcť s „vynášaním cenností.“ Táto priateľská povaha z neho robí obľúbeného rodinného psa, ideálneho aj do domácností s deťmi. Povráva sa, že bernský salašnícky pes môže byť v určitých situáciách tvrdohlavý, čo platí najmä vtedy, ak povel považuje za zbytočný.

Vo výchove a výcviku je odporúčané začať s tréningom už v ranom veku, používať pozitívne posilňovanie a vyhýbať sa prílišnej tvrdej ráhe. Pri správnej výchove a socializácii je toto plemeno vhodné ako ťažný pes, záchranársky, stopársky alebo terapeutický pes. Dlhé prechádzky a mentálne výzvy sú pre neho prirodzenou súčasťou života.

Vzhľad a starostlivosť

Hlava, oči a ďalšie črty: hnedočervené znaky na lícach, na okraji bieleho lemovania a tmavohnedé oči. Srsť je dlhá, hustá a jemne zvlnená; potrebuje pravidelnú údržbu, zvlášť počas jarného pĺznutia. Počas horúcich dní by sa mal pes zdržiavať v tieni a vyhnúť sa nadmernému pohybu na slnku. Pôvodný účel tohto psa ako pracovného zvieraťa odráža jeho potrebu veľkého priestoru a pravidelného pohybu.

Výška a váha: samci 64-70 cm a približne 55 kg, samice 58-66 cm a okolo 45 kg. Životnosť je približne 8 až 12 rokov. Potreba priestoru znamená, že by ideálne mal mať dom s dvorom a nie byt. Dĺžka srsti a potreba pravidelného česania vyžaduje pravidelnú starostlivosť 2-3x týždenne; počas pĺznutia by mala starostlivosť prebiehať denne.

Zdravotné riziká a výcvik: medzi časté ochorenia patria dysplázia bedrových kĺbov a torzia žalúdka. Dôsledkom hmotnosti a nedostatku pohybu môže dochádzať k problémom s kĺbmi, preto je dôležité vhodné stravovanie a primeraný pohyb. Výchova vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť; pes reaguje na odmeny a pozitívne posilňovanie a je skvelým kandidátom na psy-spoločenské aktivity ako ťažný, záchranársky alebo terapeutický pes.

Chov a starostlivosť o zdravie

Chov bernského salašníckeho psa si vyžaduje zodpovedného chovateľa, registráciu v klube a dôsledný výber rodičov so zreteľom na zdravie. Pred kúpou šteňaťa by ste mali navštíviť chovateľa, zistiť očkovania, a dohodnúť výživový plán. Krmivo by malo obsahovať dostatok mäsa a výživných látok, s ohľadom na vek a aktivitu psa. BARF alebo varená strava môže byť vhodnou alternatívou, avšak vždy po porade s veterinárom. Pri výbere krmiva dbajte na to, aby pes mal k dispozícii vždy čerstvú vodu a aby jeho strava zodpovedala jeho potrebám.

Využitie a vlastnosti plemena: plemeno sa využíva ako rodinný pes, strážny pes a pracovný pes s potenciálom pre rôzne úlohy ako ťažný, záchranársky či terapeutický pes. Jeho univerzálnosť a prirodzená inteligencia z neho robia vhodného partnera pre aktívnu rodinu, ktorá mu poskytne dostatok priestoru a času na pohyb a duševnú stimuláciu.

Pôvodný kontext a ďalšie poznámky

Veľký švajčiarsky salašnícky pes (Grosser Schweizer Sennenhund) - ďalšie zo štyroch plemien švajčiarskych salašníckych psov, spolu s appenzellerom, entlebucherom a bernským salašníckym psom. Pôvod siaha do doby, kedy Rimania priviedli do Alp línie bojových psov, ktoré sa krížili s miestnymi horskými psami. Tento proces viedol k vzniknutiu robustného psa so silnou telesnou konštrukciou a pracovnou povahou. Hlavná legislatíva a štandard plemena boli postupne vytvárané v prvých poloviciach 20. storočia, pričom presné detaily a názvy sa vyvíjali od “Dürrbächler” cez výstavy až po súčasný názov Bernský salašnícky pes.

V súčasnosti je Bernský salašnícky pes jedným z najobľúbenejších salašníckych psov na svete, s vyváženou povahou, ktorú oceňujú rodiny aj aktívni majitelia. Podľa dostupných údajov je tento pes skutočne spoločenský, s dobromyseľnou povahou a ochotou spolupracovať. Základné zásady starostlivosti zahŕňajú dostatok priestoru, pravidelný pohyb, sociálnu a výcvikovú stimuláciu, ako aj starostlivosť o srsť a zdravotné prehliadky.

Bernský salašnícky pes - trojfarebná kresba a dlhá zamatová srsť

Míjení se s reaktivním psem

Ak zvažujete zaobstarať si Bernského salašníckeho psa, pripravte sa na vyššie náklady na krmivo, veterinárnu starostlivosť a pravidelné aktivity. Dôležité je vybrať spoľahlivého chovateľa, ktorý poskytne všetky potrebné informácie a zdravotné prehliadky, aby sa predišlo dedičným chorobám a problémom spojeným s veľkým plemenom.

Praktické tipy pre majiteľov

  • Poskytnite psovi dostatok priestoru a pravidelný pohyb - ideálnie dvor alebo terasa s prístupom na čerstvý vzduch.
  • Pravidelné česanie 2-3x týždenne, počas pĺznutia aj denne, a kontrola očí, uší a pazúrov.
  • Výchova a socializácia od útleho veku s dôrazom na pozitívne posilňovanie a konzistentné povely.
  • Dbajte na vyváženú stravu a dávkujte krmivo podľa veku, aktivity a zdravotného stavu. Zvážte BARF alebo kvalitné granule pod dohľadom veterinára.

tags: #karpatsky #salasnicky #pes