Karol Duchoň (* 21. apríl 1950, Galanta - † 5. V ankete RTVS Najväčší Slovák v roku 2019 bol vyhodnotený na 78) bol slovenský spevák s výrazným odtieňom „slovenského Toma Jonesa“, ktorý sa preslávil nielen svojimi hitmi, ale aj scenériou kariéry plnej úspechov aj bolestivých strát. Jeho matka Oľga pochádzala z Báčskeho Petrovca a otec bol riaditeľom strojárenského učilišťa v Galante. Na základnej škole v Galante bola jeho spolužiačkou dnes známá slovenská speváčka Eva Máziková. Po ukončení základnej školy študoval na strojníckej priemyslovke v Partizánskom, ktorú však nedokončil, a venoval sa viac hudbe, spevu a hre na gitaru.
V roku 1968 sa stretol s Robom Kazíkom, ktorý vtedy viedol bítovú skupinu The Ice Boys (Ľadoví chlapci). Spolu začali hrávať na rôznych podujatiach a čajových večeroch v Zlatých Moravciach. V roku 1969 Duchoň začal spievať s Evou Mázikovou v skupine Braňa Hronca a objavil sa v televízii so svojou prvou piesňou v programe Malá televízna hitparáda. Pieseň „Uber pary“ (Nálady) bola coververziou hitu „Sugar, sugar“ od The Archies s textom Alexandra Karšaya, čo upútalo verejnosť a zaujalo slovenských hudobných skladateľov a textárov.
V roku 1970 Duchoň prvýkrát spieval na Bratislavskej lýre s pesničkou „Kto má ťa rád“ (hudba: Pavla Zelenaya, text: Milana Lasicu). Aj keď táto pieseň nezískala cenu, vystúpenie bolo začiatkom jeho profesionálnej kariéry. Spolupráca s Evou Kostolányiovou mu priniesla v roku 1973 Striebornú Bratislavskú lýru za interpretáciu piesne „Chvála humoru“ (hudba: Igor Bázlik, text: Tomáš Janovic).
V roku 1974 Duchoň získal Zlatú Bratislavskú lýru a v medzinárodnej súťaži Bronzovú Bratislavskú lýru za tú istú pieseň „Zem pamätá“ (hudba: Pavla Zelenaya, Tibor Grünner). V roku 1975 sa predstavil v Tokiu a spieval pieseň „Čardáš dvoch sŕdc“ (hudba: Peter Hanzely, text: Ľuboš Zeman). Zeman ho na vystúpenie sprevádzal a publikum reagovalo veľmi pozitívne, aj keď domácemu publiku text nebyl jasný.
V roku 1976 Duchoň nahral svoj prvý album v Nemecku pre spoločnosť RCA. Nemecká kritika ho nazvala „slovenský Tom Jones“. V Nemecku nahral viacero piesní v nemčine, vrátane („Edeltraut“, „O Maria“, „Lass uns eine Nacht lang tanzen“, „Sonnenblumen blühen“). V 80. rokoch naspieval niekoľko duetov so známymi spevákmi ako Peter Stašák („Všetkým dievčatám“), Marcela Laiferová („Kamenný kvietok“), Dušan Grúň („Vonia kakao“) a ďalšími.
Prínosom k jeho titulom „slovenský Tom Jones“ sa stalo zrejmé aj vo vzťahu k publiku: názov a citáty odvodené z nemeckých kritík sa aj na Slovensku uchytili a používajú dodnes. V osobnom živote sa v roku 1973 oženil s Elena Šurákovou a narodila sa im dcéra Danka; neskôr sa rozviedli.
Karol Duchoň bol človek s výrazným zmyslom pre humor a rád rozptyľoval okolie. Bol dobrosrdečný a ochotný pomáhať druhým. Žil rušným spoločenským životom, avšak spoločenské naplnenie spolu s obezitou a neskoršou chorobou pečene spôsobenou ťažkým alkoholizmom prispeli k jeho skorej smrti.
Hlavné míľniky kariéry a ocenenia
- 1970 - Bratislavská lýra: vystúpenie s piesňou „Kto má ťa rád“ (hudba Pavol Zelenay, text Milan Lasica)
- 1973 - Strieborná Bratislavská lýra za interpretáciu „Chvála humoru“ (hudba Igor Bázlik, text Tomáš Janovic)
- 1974 - Zlatá Bratislavská lýra a Bronzová Bratislavská lýra za „Zem pamätá“ (hudba Pavol Zelenay, Tibor Grünner)
- 1975 - Tokio: „Čardáš dvoch sŕdc“ (hudba Peter Hanzely, text Ľuboš Zeman)
- 1976 - prvý album pre RCA v Nemecku; prirovnanie k „slovenskému Tomovi Jonesovi“
- 80. roky - duetové spolupráce s viacerými známymi spevákmi
Osobný život a dôvody úmrtia
V roku 1973 sa oženil s Elena Šurákovou, narodila sa dcéra Danka. Neskôr sa rozviedli. Duchoň bol známy svojím humorom, dobrosrdečnosťou a ochotou pomáhať. Žil intenzívne, nechcel nič premeškať. Alkohol a choroba pečene, spojené s rýchlym a bohatým životným štýlom, prispeli k jeho skorému odchodu zo života. Zomrel 5. mája 2016.
Diskografia a výstupy
Medzi známe nahrávky patria pieseň „Zem pamätá“, „Chvála humoru“ a ďalšie úspešné tituly, ktoré sa objavovali na albumoch a kompiláciách počas 70. a 80. rokov, ako aj v neskoršom období, vrátane výberov „Hit storočia“ a „Gejza Dusík - Najkrajšie piesne“.
Prepojenie s kultúrnou scénou
Oceňovanie duchoňovej práce prebiehalo hlavne v kontexte Bratislávskych lýr a medzinárodných súťaží. Kritici v Nemecku ho označovali za „slovenského Toma Jonesa“, čo pomohlo zviditeľniť slovenskú pop-rockovú scénu v zahraničí. Jeho spolupráca s Evou Kostolányiovou a s ďalšími spevákmi napomohla vytvoriť unikátny zvuk, ktorý rezonoval medzi fanúšikmi naprieč generáciami.
Vedela, že zomiera. A napriek tomu si ho vzala. Zákulisie života Karola Duchoňa
Zhrnutie vplyvu na hudobný vývoj na Slovensku
- Formovanie štýlu „slovenského Toma Jonesa“ a jeho adaptácia lokálnymi skladateľmi.
- Prienik na zahraničné trhy (Nemecko, Japonsko) a prezentácia slovenského repertoáru v medzinárodnom kontexte.
- Prínos k popularizácii slovenského popu a rocku prostredníctvom televíznych programov a lýrov.