Československý vlčiak (čes. československý vlčák) je psie plemeno uznané v FCI v skupine 1 pod číslom 332. Pod vedením Ing. Karla Hartla bol v roku 1955 vypracovaný projekt na získanie služobného plemena spĺňajúceho mimoriadne požiadavky kladené na psa pri službe v pohraničnej stráži vtedajšieho Československa. Náčelník služobnej kynológie pohraničnej stráže Karel Hartl vypracoval projekt na získanie krížencov vlka so psom. Projekt zahŕňal okrem preskúmania otázok medzidruhového kríženia v rámci biológie, dedičnosti a biometrie aj problematiku fyziologických rozdielov medzi psami, vlkmi a ich krížencami.
Prvé krížence sa narodili v CHS Libějovice zo spojenia vlčice Brity a nemeckého ovčiaka Cézara z Březového hája. Narodilo sa päť šteniat (1 pes a 4 suky), z ktorých sa v ďalšej plemenitbe uplatnila suka F1 Bety a suka F1 Berta. Berta odchovala v CHS Šamorín niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie. Z Bertiných šteniat sa v ďalšom chove uplatnila suka Osa a psy Old a Odin, ktorí prispeli svojím genetickým materiálom aj medzi prvými civilnými chovateľmi. Z potomstva Bety bolo odchovaných niekoľko vrhov druhej až štvrtej filiálnej generácie a tiež prvé spojenia dvoch krížencov druhej filiálnej generácie. F3 potomkovia suky F2 Osa vytvorili početnú základňu tvorenú 66 psami a 40 sukami.
Druhá línia bola vytvorená z potomkov vlčice Berty a nemeckého ovčiaka Kurta z Václavky. Prvý vrh tvorilo šesť šteniat, ktoré sa narodili dňa 21. mája 1960. V ďalšej plemenitbe sa uplatnil pes Bikar. Tretiu líniu tvoria kríženci vlka Arga so sukou nemeckého ovčiaka Asta z SNB, ktorí sa narodili v roku 1968 v CHS polície v Býchoroch. K ďalšej plemenitbe boli použití pes Ink z SNB a jeho sestra Bara z PS v CHS Malacky. Už prvé krížence boli podrobované výcviku a testované na schopnosť sociálnej väzby na človeka. Psy boli buď zaradené do služby, alebo ich predávalali civilným chovateľom.
V 60. rokoch 20. storočia bol chov ČSV na Slovensku organizovaný iba v chovateľskej stanici PS v Malackách pod vedením majora Františka Rosíka. V roku 1968 došlo k zmene vo funkcii náčelníka kynológie PS a program chovu krížencov bol zastavený. Mjr. Rosík a členovia Bratislavskej brigády PS však vytvorili podmienky pre ďalší chov československého vlčiaka. V roku 1974 obohatil chov ďalší vlk Šarik, ktorého potomkovia sa uplatnili aj v civilnom chove. V roku 1966 vznikol návrh budúceho štandardu plemena a Ing. Hartl sa pokúsil o jeho registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu.
V tej dobe bolo pre založenie klubu potrebné zastrešiť ho v tzv. Národnom fronte a chov následne riadil Zväzarm, ktorý odmietol registráciu krížencov. Ďalší pokus o založenie klubu v roku 1970 opäť zlyhal. Koncom 60. rokov prišiel rozkaz, ktorým bol experiment kríženia vlka a nemeckého ovčiaka zastavený. Posledný vrh krížencov v Česku sa narodil v roku 1971 a nasledujúcich 10 rokov sa nenarodilo jediné šteňa. Krížence však zostali na Slovensku, kde pod vedením mjr. Františka Rosíka, kríženie pokračovalo. Vytvorila sa dostatočne veľká chovná základňa pre uznanie plemena. Na Slovensku preto vznikla silná iniciatíva za uznanie československého vlčiaka ako plemena.
A chovateľská základňa, aj v čase jeho uznania, sa nachádzala najmä v slovenskej časti spoločnej republiky. Klub vznikol až v roku 1981, keď sa Český svaz chovatelů podujal zapísať československého vlčiaka do hlavnej plemennej knihy v Prahe. O rok neskôr bol československý vlčiak vtedajším Federálnym výborom chovateľských zväzov ČSSR uznaný za národné plemeno. V tomto čase sa už do Česka znovu začali dovážať šteniatka československého vlčiaka zo Slovenska. FCI uznala československého vlčiaka v roku 1989.
Ing. Hartl nesie zásluhu za vytvorenie unikátneho projektu kríženia vlka a nemeckého ovčiaka, ktorý mal za úlohu revitalizáciu plemena nemecký ovčiak, teda zlepšenie jeho vlastností. Za vznik plemena československý vlčiak, jeho uznanie a vytvorenie a organizovanie širokej chovateľskej základne na Slovensku nesie zasa zásluhu mjr. František Rosík. Je preto možné zovšeobecniť, že bez Ing. Hartla by neexistovali krížence, bez mjr. Rosíka by ale československý vlčiak nebol uznaný ako plemeno.
Československý vlčiak je veľký pes vzhľadom pripomínajúci vlka. Dosahuje výšku v kohútiku minimálne 65 cm (psy) / 60 cm (suky). Telo má obdĺžnikového rámca s pomerom 9:10 (výška:dĺžka). Typické je žltosivé až strieborné sfarbenie so svetlou maskou. Srsť je hustá s rovnými chlpmi. Uši sú vzpriamené, trojuholníkové; oči jantárovej farby. Chvost je vysoko nasadený, v pokoji býva nesený nižšie. Vlčiak sa pohybuje klusom a je temperamentný a aktívny s mimoriadne vyvinutými zmyslami a orientáciou v teréne. Je veľmi naviazaný na svoju svorku a ťažko si zvyká na nových majiteľov.
Pre vzhľad a povahe ČSV sa hovorí, že má lovecký pud, silnú vytrvalosť a dobrú orientáciu. Zároveň je ťažšie vychovateľný ako napríklad nemecký ovčiak a nerobí nič zbytočne. Pri vedomom vedení však dokáže byť výborným pracovným psom alebo spoločníkom pre aktívnych majiteľov. Ako plemeno s vlčími koreňmi si zachováva určité atribúty vlka, napríklad výnimočný čuch a neagresívnu, no ostrú povahu.
Temperament československý vlčiak je výrazne kombináciou lojálnosti a samostatnosti. Potrebuje jasné vedenie, dôslednosť a motiváciu. Je potrebné začať socializáciu už v šteňacom veku a venovať veľa pozornosti jeho pohybovým potrebám. S vhodnou výchovou a pravidelným tréningom môže byť spoľahlivým spoločníkom na dlhé túry, cyklistiku či iné aktivity v prírode. Nutné je tiež zaistiť bezpečnosť v okolí menších zvierat a iných domácich miláčikov v dôsledku jeho vlčieho pôvodu.
Všeobecne sa odporúča, že ČSV nepotrebujú byť výlučne v koterci alebo mestskom byte. Vyžadujú veľa pohybu (čo najlepšie v prostredí vidieka) a aktivitu. Ich výskyt v civilnom živote so sebou nesie potrebu pravidelného kontaktu so svorkou a majiteľom, a preto sú vhodné skôr pre skúsených chovateľov, ktorí ocenia ich nezávislú povahu a ochotu pracovať.
Hlavné charakteristiky a vzhľad
ČSV má pevne stavané telo obdĺžnikového rámca, s dlhými končatinami a hustú srsťou, ktorá je na zimu s mohutnou podsadou a v lete kratšia. Uši sú vzpriamené, oči jantárové a tvoria výrazný výraz vlka. Hlava a trup sú proporčne vyvážené; chvost býva nasadený vysoké a pri pokojnom režime nosený dole. Patrí k väčším plemenám s výškou kohútiku 65 cm (samci) a 60 cm (suk y).
Hmotnosť psa zvyčajne presahuje 26 kg, u samíc býva o niečo nižšia. Vlčie dedičstvo sa prejavuje v mimoriadnej pohyblivosti a schopnosti behať na dlhé trate. Srsť je odolná voči vetru a dažďu, čo z ČSV robí vhodného spoločníka do náročnej klím a vonkajších podmienok. Letná srsť je jemnejšia, zimná podsada dodáva vlčíkovi výbornú termoreguláciu.
Povaha a potreby výchovy
ČSV je veľmi inteligentný, nezávislý a výkonný pes s loveckým inštinktom. Potrebuje jasné vedenie, dôslednosť a motiváciu - bez pevných hraníc môže vyhľadať vlastnú cestu. Výcvik by mal byť založený na pozitívnej motivácii a dôvere; dril ako u niektorých iných plemien nie je vhodný. Potrebuje pravidelnú psychickú a fyzickú stimuláciu a to najmä vzhľadom na jeho energiu a temperamentu.
Socializácia musí začať už ako šteňa, aby sa vyhli problémom s vyhľadávaním potravy a s nedôverou voči cudzím ľuďom. Pri kontakte s inými zvieratami treba brať do úvahy jeho vlčí pôvod - obozretnosť a dohliadanie sú na mieste. Kvôli svojej povahy je vhodný skôr pre skúsených chovateľov než pre úplných začiatočníkov.
Vytyčovanie hraníc, vedenie rituálmi a pravidelný tréning privolania sú kľúčové pre bezpečné a harmonické spolužitie. Ak chcete psa, ktorý dokáže zvládnuť aj náročné úlohy v prírode či na športových aktivitách, ČSV ponúka výnimočnú kombináciu energie, odvahy a vytrvalosti.
Potenciálne využitie a vhodné prostredie
Vlčiaci sú vhodní na aktívnych majiteľov, ktorí radi trávia čas vonku a pozerajú po možnosti spoločných aktivít ako sú turistika, beh alebo cyklistika. Nie sú to psy pre prvých majiteľov a vyžadujú prostredie, kde majú dostatok priestoru na pohyb. Vďaka svojej vytrvalosti a schopnosti pracovať vo dne aj v noci sú vhodní aj pre prácu vo vonkajšom prostredí a ako súčasť rôznych pracovných činností ako stráženie, policajné a pátracie aktivity.
V domácnosti s ČSV treba počítať s potrebou dlhodobého záväzku, pretože ide o psa s relatívne dlhým životným cyklom a vysokou energetickou náročnosťou. Ochrana a bezpečnosť domu sú dôležité vzhľadom na ich schopnosť ľahko utiecť a ich prirodzený lovecký pud. Potreba pravidelného kontaktu s ľuďmi a svorkou je zásadná pre ich šťastie a spokojnosť.
Krátke technické špecifikácie
- Skupina: I. Podeľte sa o radosť s vašimi domácimi miláčikmi
- FCI štandard: uznaný, štandard v Helsinkách 1989, vydaný 1994
- Vzhľad: vlčie proporcie, hustá srsť, svetlá maska
- Povaha: veľmi inteligentný, nezávislý, potrebuje dôslednú výchovu
- Potenciál: široké spektrum prác od stráženia po psie športy
Starostlivosť a výživa
ČSV vyžaduje energeticky bohatú stravu s vysokým obsahom bielkovín a tukov, aby podporila ich aktivitu a vytrvalosť. Odporúča sa kĺbová výživa v rámci rastu šteňaťa a dve denné dávky krmiva s kvalitnými zdrojmi mäsa a omega-3 mastnými kyselinami. Srsť vyžaduje pravidelné česanie podľa sezóny - počas pĺznutia každodenne, inak stačí raz týždenne. Nezabúda sa na starostlivosť o zuby, pazúry a uši.
Na udržiavanie dobrého zdravia je dôležitá aj pravidelná veterinárna starostlivosť a kontrola pohybového aparátu vzhľadom na predispozície plemena k problémom s kĺbmi.