Pri rozhodovaní o novom štvornohom členovi rodiny často stoja potenciálni majitelia pred otázkou: vybrať si psa alebo fenku? Toto rozhodnutie môže byť kľúčové, pretože každé pohlavie má svoje špecifické vlastnosti, ktoré ovplyvňujú súžitie s človekom. Je dôležité si uvedomiť, že ani jedno pohlavie nie je lepšie alebo horšie; všetko závisí od toho, čo od psa očakávate a aký životný štýl viedete.
Všeobecne sa tvrdí, že pes je väčšieho vzrastu, mohutnejšej postavy, s prudším rokovaním a niekedy aj tvrdohlavý. Často sa uvádza, že je horšie ovládateľný a cvičiteľný, pričom vyžaduje pevnejší a dôslednejší výcvik. Pes býva nepoddajnejší, niekedy až neurvalý, a pri jeho výcviku je často nutné použiť aj ostrejších metód. Nie je to však preto, že by pomalšie chápal, ale preto, že sa nedokáže vždy dostatočne sústrediť. Zaujímajú ho najrôznejšie pachy, na ktorých miestach rád zanecháva svoje vizitky - značkovanie. Za výhody sa môže považovať jeho tvrdšia povaha a znášanie aj tvrdšieho zaobchádzania. Pes si súčasne uchováva v pamäti jednotlivé cviky pevnejšie než fena. Oproti tomu stojí silný rozmnožovací pud, a preto hárania súk sú pre majiteľa psa naozaj pohromou. Pes sa práve vďaka rozmnožovaciemu pudu, ktorý je na jeho rebríčku hodnôt najvyšší, stáva neposlušným už pri akomkoľvek nasatí pachu háravej feny. Pre niekoho môže byť nevýhodou aj neustále značkovanie stromov, pätníkov, rohov (niekedy vrátane tých, ktoré sú v byte) a ďalších miest, ako sú kolesá osobných automobilov.
Na druhej strane, fena je často opisovaná ako milá, prítulnejšia, vernejšia, poddajnejšia a ochotnejšia k práci. Jej rokovanie má skôr premyslené a vyrovnané. Zvyčajne je menšieho vzrastu. Pri jej výcviku by mal byť zvolený citlivejší prístup. Len málokedy vyvoláva fena konflikty medzi ďalšími psami. Nevýhodou je spravidla dvakrát do roka opakujúce sa háranie, ďalej zmena v správaní v dobe hárania, keď má tendencie unikať za psami, keď tri týždne musíme suku dobre strážiť, aby nedošlo k nežiaducemu spojeniu. Ak je fena v dobe hárania vo výcviku, znamená to prerušiť výcvik na posledné dva týždne hárania. Je veľmi nepríjemné pre držiteľa suky, ak padne háranie do termínu skúšok a výstav. Dobu hárania možno síce hormonálne posunúť, avšak ak chceme fenu využívať v chove, nemali by sme sa uchyľovať k týmto praktikám, ktoré by nemuseli prebehnúť bez ďalších následkov. Nevýhodou je tiež skutočnosť, že v čase hárania sučky, a to najmä na vidieku, sa zbiehajú psy z celého okolia a miesto sa stáva pre susedov aj pre majiteľov nepríjemným.
Pri výbere šteniatka je dôležité zvážiť aj praktické aspekty. Majitelia často uvádzajú, že fenky sú menej dominantné, poddajnejšie a menej tvrdohlavé, čo ich robí vhodnejšími aj pre začiatočníkov. Sú často prítulnejšie a viac závislé na majiteľovi. Pri výbere fenky však treba mať na pamäti obdobia hárania, ktoré sa vyskytujú spravidla dvakrát ročne a trvajú približne tri týždne. V tomto období je fenka plodná a jej pudy sa môžu prejaviť aj tým, že vás nebude poslúchať na slovo, najmä ak ju na prechádzke budete volať k sebe. Odporúča sa preto fenku počas hárania nepúšťať z vodítka, lebo môže ujsť a postarať sa o nečakané šteniatka.
Psy sú vo všeobecnosti väčšieho vzrastu, majú mohutnejšiu postavu, prudšie jednanie a pri ich výchove je potrebná pevnejšia ruka. Pes je omnoho aktívnejší a dominantnejší ako fena. Zároveň je silnejší, preto je práve pes vhodný na šport či stráženie. Potrebuje však viac pohybu, pozornosti a výcviku, preto vyžaduje aj viac času. Pes je samostatnejší ako fena, svoje územie si značkuje a pri stretnutí s tým istým pohlavím je náchylnejší na agresívne správanie. Ak medzi kritériá výberu patrí pohlavná aktivita, jednoznačne je menej problémová fenka, aj keď mnohí to vidia naopak. Treba však myslieť na to, že fenka je pohlavne aktívna iba približne 8 týždňov v roku, zatiaľ čo pes až 52 týždňov, a teda je pudmi ovplyvňovaný viac, čo môže mať za následok aj utekanie.
Psy navyše (predovšetkým v období dospievania) môžu mať v dôsledku produkcie testosterónu dominantnejšie či agresívnejšie prejavy. Tieto sú najvýraznejšie v období puberty, teda od 6 mesiacov do 2 rokov, následne už dochádza k útlmu nežiaduceho správania. To sa však nedá samo, ale je potrebné správne vedenie a výchova. Značkovanie je ďalším typickým prejavom psa samca, ktorému mnohým majiteľom vadí. Pozor však, značkujú aj niektoré feny, len nie tak vysoko. Ak má majiteľ psa trpezlivosť a chuť, značkovanie sa dá odnaučiť. Jeho prejavy môže tiež zmierniť včasná kastrácia psa.
Pohlavie určuje niektoré znaky povahy, ale zároveň stále platí, že sa povaha líši aj od šteniatka k šteniatku, jedno môže byť napríklad dominantnejšie ako druhé alebo spoločenskejšie atď. Všeobecne platí, že psy bývajú hravejšie, prítulnejšie, ale môžu byť viac súťaživé s inými psami a môžu sa prejavovať aj teritoriálne. Najmä v období puberty môže byť ich výcvik náročnejší a prejavy voči iným samcom môžu byť agresívnejšie. Sú ale tiež viac naviazaní na majiteľa a sú to tzv. mamánkovia, nie sú tak samostatní v rozhodovaní ako feny. Sú teda oddaní, spoľahlivejší a menej náladoví, netrpia na hormonálne výkyvy niekoľkokrát ročne (nehárajú). Hravosť im zostáva aj po celý ich život a ľahšie si zvykajú na malé deti či iné zvieratá (vetrelcov v domácnosti). Hravá povaha ich však niekedy rozptyľuje a majú problémy s pozornosťou. V takom prípade je na majiteľovi, aby sa na danú vec pri výcviku zameral.
Fenky bývajú tvrdohlavnejšie, teritoriálne a nezávislejšie. Tiež môžu byť náladovejšie, zvlášť v období hárania. U niektorých feniek sa môže po hárani objaviť falošná brezosť, ktorá môže spôsobiť dočasné zmeny v správaní. Fenky sú vo svojom konaní viac samostatné. Postupom času sú fenky vo vyššom veku ušľachtilejšie a teda aj rezervovanejšie. Aj fenky môžu prejavovať správanie alfa jedinca - ako je naskakovanie či značkovanie. Rovnako tak sa aj fenky môžu prejavovať dominantne v rámci svorky (aj v divokej prírode vedú svorky feny), bežne sa teda stáva, že sa fenky v jednej domácnosti o túto pozíciu pobijú. Nutné dodať, že bitky feniek bývajú často oveľa ošklivejšie než bitky medzi dvoma samcami.
V súvislosti s pohlavím sa často vynára otázka kastrácie či sterilizácie, ak nechcete mať chovnú stanicu. U psa môže kastrácia zmierniť dominantné správanie, znížiť potrebu značkovania a obmedziť utekanie za hárajúcimi fenkami. U fenky sterilizácia eliminuje háranie, čím sa predchádza nežiaducemu spojeniu a potenciálnym zdravotným komplikáciám spojeným s reprodukčným systémom, ako sú zápaly maternice či nádory mliečnej žľazy. Veterinári odporúčajú kastráciu/sterilizáciu u všetkých súk, ktoré nie sú určené na chov. Po tomto zákroku budete mať pokojnejšiu, zdravšiu a spoľahlivejšiu štvornohú spoločníčku.
Pes alebo fenka. Čo je vhodnejšie pre začiatočníka?
Pri výbere je dôležité zamerať sa aj na povahu rodičov šteniatka, ak je to možné. Povaha rodičov totiž dosť napovie aj o správaní šteniatok. Skvelou možnosťou je aj adopcia z útulku, kde pracovníci dobre poznajú povahu zvierat a vedia poradiť. Nezabúdajte, že hlavné nie je pohlavie, ale povaha a výcvik. Dôležité je spoločné porozumenie a správna komunikácia medzi vami a vaším psím parťákom.
Či už sa rozhodnete pre psa alebo fenku, dôležité je poskytnúť mu dostatok lásky, starostlivosti, správnu výchovu a výcvik. Každé zviera je jedinečné a s láskou a trpezlivosťou vytvoríte silné puto, ktoré vám prinesie mnoho radosti.