Japonská Akita: Váš Sprievodca Plemenom

Akita je pes so silným charakterom. Akity sú mohutné, ťažko stavané psy špicovitého typu impozantnej postavy. Akity merajú v ramenách 60 až 70 cm a majú hustú srsť v niekoľkých farbách vrátane bielej. Hlava je široká a mohutná a vzadu ju vyvažuje veľký, zatočený chvost. Vzpriamené uši a tmavé, žiarivé oči prispievajú k výrazu ostražitosti, ktorý je charakteristickým znakom tohto plemena.

História a Pôvod

Akita je plemeno psa pochádzajúce z Japonska. Je to najväčšie z miestnych pôvodných plemien. Akita, ktorá sa nachádza v severnej časti krajiny, bola kedysi používaná na psie zápasy. Boli známi tvrdohlavosťou a tvrdohlavosťou. Využívali sa aj na lov diviaka a dokonca aj čierneho medveďa. Využívajú ich aj uniformované služby. Akita alebo Akita Inu (z jap. 秋田犬, Akita-inu alebo Akita-ken - pes z Akity) je plemeno psa z Japonska uznané v FCI v skupine 5 pod číslom 255. Pôvodné japonské psy boli strednej veľkosti. Od roku 1603 sa v oblasti Akita používalo stredne veľké bojové plemeno Matagi na lov veľkej zveri. Od roku 1868 sa psy Matagi krížili s Tosa Inu a mastifmi. Tým sa zväčšila veľkosť plemena, ale stratili sa typické vlastnosti špicov. V roku 1908 boli psie zápasy zakázané, ale plemeno sa zachovalo a ďalej bolo šľachtené ako veľké japonské plemeno. V priebehu druhej svetovej vojny (1939-1945) bolo bežné používať psy ako zdroj kožušiny pre vojenské oblečenie. V Japonsku vznikla snaha vyšľachtiť ideálneho bojového psa, a preto dochádzalo ku kríženiu s psami iných rás, predovšetkým mastify alebo Tosa Inu. V roku 1910 prišiel zákaz psích zápasov, ale bohužiaľ v tej dobe sa už takmer nevyskytovali čistokrvní jedinci Akít. Roku 1927 vznikol klub chovateľov, ktorí sa pokúsili obnoviť pôvodný chov. Posolstvom sa Akity stali národným kultúrnym dedičstvom Japonska a dodnes sú chovy Akít finančne podporované. Do sveta, konkrétne najprv do Ameriky, sa Akita dostala vďaka americkým vojakom, ktorí sa vracali domov z vojny. Chovatelia v USA mali iné predstavy o vzhľade a vlastnostiach tohto plemena, takže začalo dochádzať ku kríženiu s mastify a nemeckými ovčiakmi. Výsledkom je nové plemeno - Americká Akita. Americká varianta tohto plemena je o niečo väčšia a ťažšia a hlavou skôr pripomína medveďa. Srst amerických Akít je tmavšia a často aj čierna. Akita Inu je jedno z najstarších psích plemien. Pochádza z Japonska a svoj názov získalo podľa provincie Akita, nachádzajúcej sa na severe Japonska, kde sa predpokladá vznik tohto plemena. Pôvodným účelom tohto plemena bola pomoc pri love medveďov, jeleňov a divokých prasat. Tiež strážilo majetok svojho majiteľa. V priebehu 19. storočia sa aj Akity účastnili vtedajších populárnych psích zápasov. Predkovia sa objavili v Japonsku okolo roku 15 000 pred Kristom s osadníkmi menom Ainu. Nippon Inu. Akita sa kedysi v Japonsku tešila veľkému rešpektu samurajov. Spomínajú sa dokonca aj v japonskej mytológii. Počas vojny sa početnosť plemena výrazne znížila. V 20. storočí sa uskutočnila prestavba plemena. Najznámejším predstaviteľom plemena je Hachiko, ktorý čakal na svojho pána na stanici v Tokiu až do svojej smrti. V Tokiu bola na jeho počesť postavená socha. Tento príbeh bol navyše spracovaný na plátno.

Vzhľad

Akita je veľký pes, s hmotnosťou od 32 do 50 kg. Pozoruhodná je ich proporčná a silná postava. Vzbudzujú dojem vznešenosti. Hlava je široká a mohutná, s tmavými, žiarivými očami, ktoré sú v tvare trojuholníka. Čím tmavšie oči, tým lepšie Akita vyzerá. Uši sú vzpriamené a primerane široko od seba. Chvost je vysoko nasadený a výrazne zatočený nad chrbtom. Akita má charakteristickú chôdzu - pohybuje sa strnulo a pomaly. Pri chôdzi má zdvihnutý chvost a vztýčené uši. Majú dvojitú srsť s hustou a mäkkou podsadou. Srsť je stredne dlhá, na povrchu tuhá, podsada je hustá a mäkká, chrániaca pred chladom. Farba srsti môže byť červená, žíhaná, biela alebo sezamová (červené vlasy s čiernymi špičkami). Pri sezamovej farbe sa vyskytujú aj biele znaky na lícach, na vnútornej strane nôh a na bokoch papule. Aj keď ide o stredne veľké plemeno, oproti iným podobne veľkým psom toho zje o niečo menej. Hustá podsada chráni psy dobre proti chladu i dažďu.

Tréning, Pohyb a Zábava

Pes Akita má silný charakter, ktorý sa prejavuje v jeho samostatnosti, potrebe jasnej hierarchie a vysokom stupni dominancie. Je to sebavedomý pes. Akita, hoci patrí medzi pokojné psy, nie je veľmi poslušná. Má tendenciu si robiť vlastnú prácu a bude ignorovať príkazy, ktoré sa mu nepáčia. Jej výchova nebude jednoduchá. Akita vyžaduje jemné a dôsledné zaobchádzanie zároveň. Tréning by mal byť založený na odmenách, ako sú maškrty alebo hra. Je dôležité budovať dôveru medzi psom a psovodom. Akita je pes so silným charakterom a je tvrdohlavá. Pri výcviku akity sa hodí notná dávka prirodzenej autority. Akita sa pravdepodobne skôr či neskôr pokúsi o prevzatie vodcovstva v svorke. Je to dominantné plemeno a môže zaujať voči inému psovi v domácnosti agresívny, teritoriálny postoj. Pri správnej socializácii sa dá zvládnuť jej správanie voči cudzím psom a iným zvieratám. Akita je dominantnejším plemenom a môže zaujať voči inému psovi v domácnosti agresívny, teritoriálny postoj. Presne pre tieto povahové črty potrebuje Akita skúseného pána, ktorý dokáže citlivým spôsobom skrotiť tvrdohlavú povahu tohto plemena, čo znamená, že nebude vhodným plemenom pre začínajúcich psíčkarov. Akita patrí k psom s priemernou potrebou pohybu. Pre udržanie dobrého zdravia si však vyžaduje každodenné hodinové prechádzky. Prirodzene ochranárska Akita má sklon k agresivite, ak sa jej to dovolí alebo ak nie je správne vychovávaná. Výcvik Akity je nevyhnutný, rovnako ako správna socializácia od útleho veku. Je to tiež jeden z dôvodov, prečo sa príliš nehodí do svorky ďalších psov. Aj keď ide o relatívne zložitého psa pri výcviku, učí sa ľahko vďaka vysokej inteligencii. K výcviku je potrebné pristupovať jemne a trpezlivo, minimálne zvyšovať hlas a vyhýbať sa fyzickým trestom. Akity sú veľmi citlivé na akúkoľvek agresiu zo strany človeka, a predovšetkým ak k nej dochádza častejšie, pes sa môže „seknúť“ a prestať spolupracovať. Pri výcviku je potrebné byť originálny a kreatívny. Akita je nadšený aportér. Aport je pre nich prirodzený a ide o jeden z mála cvikov, ktorý plnia bez väčšieho zaváhania. Hoci Akity zvyčajne nie sú agresívne voči návštevníkom, ak je ich rodina doma, ak ich majitelia nie sú nablízku, je všetko v poriadku. Akita je verný strážca a bude chrániť pred všetkým, čo považuje za hrozbu. Návštevy psieho parku pravdepodobne nie sú dobrým nápadom vzhľadom na agresívne sklony Akity voči iným psom. Vzhľadom na vysokú inteligenciu tohto plemena je najlepší pestrý režim. Nechcete predsa, aby sa Akita nudila. To vedie k problémom so správaním, ako je štekanie, kopanie, žuvanie a agresia. Zapojte Akitu do rodinných aktivít a nenechávajte ju dlho osamote. Dôležitý je aj bezpečne oplotený dvor, a to pre bezpečnosť Akity aj pre bezpečnosť cudzích ľudí, ktorí by mohli omylom vstúpiť na jej pozemok. Toto plemeno nie je hyperaktívne, ale potrebuje každodenný pohyb. Akite stačí tridsať minút až hodina denne; obľúbenými aktivitami sú rýchle prechádzky, behanie (pre dospelého psa staršieho ako dva roky) a šantenie na dvore. Potrebujú veľa pohybu, aby sa nenudili a nezačali byť deštruktívni. Zástupcovia tohto plemena majú silný lovecký inštinkt. Existuje vysoké riziko, že pes bude prenasledovať potenciálnu obeť. Dospelí psi už nie sú takí hraví. Čas hrou a keď dospejú, prestáva to byť pre nich hodnotná činnosť.

Vzťahy s Ľuďmi a Inými Zvieratami

Akity sú opatrné voči cudzincom a často neznášanlivé voči iným zvieratám, ale s rodinou a priateľmi sa rady podelia o svoju láskavú stránku. V ľudskej spoločnosti sa im darí. Veľká, nezávisle zmýšľajúca Akita je mentálne nastavená na ochranu tých, ktorých miluje. Od narodenia musia byť dobre socializované s ľuďmi a inými psami. Akity sú svalnaté, dvojsrsté psy starého japonského pôvodu známe svojou dôstojnosťou, odvahou a vernosťou. Akita je najšťastnejšia a najlepšie sa jej darí, keď žije vo vnútri so svojou rodinou. S rodinou si utvárajú pevné puto a radi trávia čas v spoločnosti ľudí. Veľmi sa pripútava ku všetkým členom ľudskej rodiny, prejavuje im oddanosť. Akita dobre vychádza s deťmi, ktoré pozná a nesprávajú sa vtieravo, ale ak ju dieťa neznáša, môže ju to prinútiť reagovať násilne. Akity sú spoločenské psie plemeno, ktoré miluje svoju rodinu. Ak nebude mať dostatok kontaktu s človekom, bude nešťastná a znudená. Vôči cudzincom sa väčšinou prejavujú zdržanlivo, svoju rodinu sú potom schopní chrániť proti akémukoľvek nebezpečenstvu. Akity patria medzi mohutné, stredne veľké psy s dlhšou srsťou a veľmi hustou podsadou. Telo je proporčne vyvážené, má silné kosti a je dobre osvalené. Hlava je široká, oči sú malé, tmavé a hlboko posadené. Uši sú vztyčené. Dobre osvalené končatiny sú silné. Vysoko nasadený chvost je nad telom výrazne zatočený. Hustá podsada chráni dobre proti chladu i dažďu. Aj keď ide o veľmi odolného psa vďaka dlhšej a hustej srsti, predsa ide o plemeno vhodné skôr do bytu alebo do domčeku so záhradou s pravidelným prístupom dnu. A to predovšetkým vďaka povahe tohto psa - miluje nadovšetko svojich ľudí a keď je príliš často sám, veľmi trpí. Akita je verný strážca a bude chrániť pred všetkým, čo považuje za hrozbu. Hoci Akity zvyčajne nie sú agresívne voči návštevníkom, ak je ich rodina doma, ak ich majitelia nie sú nablízku, je všetko v poriadku.

Starostlivosť a Zdravie

Pri výchove šteniatka Akity treba venovať osobitnú pozornosť. Tieto psy rastú medzi štvrtým a siedmym mesiacom života veľmi rýchlo, čo ich robí náchylnými na poruchy kostí. Dobre sa im darí na kvalitnej, nízkokalorickej strave, ktorá zabraňuje ich príliš rýchlemu rastu. Okrem toho nedovoľte šteniatku Akity behať a hrať sa na tvrdom povrchu, napríklad na chodníku; normálna hra na tráve je v poriadku. Akita Inu patrí medzi stredne veľké až veľké plemená s mohutnou, dobre osvalenou postavou. Plemeno má dlhú srsť s hustou podsadou, ktorá ho chráni pred chladom a dažďom - plemeno je teda vhodné aj na celoročný pobyt vonku. Srsť môže byť červenej, žíhanej, bielej alebo jemne sezamovej až pieskovej farby. Hlava je široká, s malými, tmavými očami, má rozkošný výraz tváre. Chvost je vysoko nesený a nad chrbtom zatočený. Výška v kohútiku u psov je 66 - 71 cm a u feny 58 - 66 cm. Akita Inu je pomerne zdravé plemeno, no ako väčšina veľkých psov, aj Akity trpia na choroby pohybového aparátu. Dôležité je minimalizovať riziká testovaným a riadnym chovom, pričom rodičia by mali byť testovaní na dyspláziu bedrových a lakťových kĺbov. Kúpou šteniatka z registrovanej a poctivej chovateľskej stanice sa riziká chorôb výrazne znižujú. Priemerná dĺžka života psa Akita je 11-15 rokov. Vo všeobecnosti sú v dobrom zdravotnom stave, no môžu sa vyskytnúť dedičné choroby ako dysplázia bedrových kĺbov, problémy s očami (progresívna atrofia sietnice, entropium, ektropium), problémy s mazovými žľazami, torzia žalúdka, autoimunitné ochorenia ako seborea, systémový lupus erythematosus, alebo syndróm choriomeningeálny syndróm, známy aj ako choriomeningeálny syndróm. Pri niektorých Akitoch sa môže vyskytnúť aj syndróm šedej srsti, ktorý sa prejavuje depigmentáciou kože a nosa a zápalovými zmenami v očnej dúhovke. Akita nevyžaduje špeciálnu starostlivosť. Jej dlhá srsť vyžaduje pravidelné kefovanie, najmä počas obdobia pĺznutia. V období línania, ktoré prebieha dvakrát ročne (na jar a na jeseň), treba psa česať raz týždenne, v ostatnom čase stačí raz za 2 dni. Na česanie je vhodná stredne dlhá kefa na srsť. Akitu sa tiež nemal často kúpať, len keď je to naozaj potrebné. Oči a uši si však pravidelne udržiavajte čisté. Akita nie je žrút. Priemerná cena Akita je 500 - 700 eur. Niektoré šteniatka s rodokmeňom stoja až 950 eur. Priemerná cena Akita je 500 - 700 eur. Niektoré šteniatka s rodokmeňom stoja až 950 eur.

Akita je dôstojný a lojálny pes, ktorý je skvelým strážcom rodiny. Ide o výborného hlídače nielen ľudí, ale aj budov a záhrad. Pôvodným poslaním tohto plemena bolo chrániť majetok a zároveň asistovať pri love veľkej zveri. Akity sú aj vďaka tomuto spôsobu lovu samostatné a svojehlavé, preto sa odporúčajú pre skúsenejších chovateľov, ktorí im doprajú dôsledný výcvik. Od začiatku je potrebné byť trpezlivý a ideálne disponovať prirodzenou autoritou, vďaka ktorej Akita pochopí svoje miesto v svorke. Nové triky a povely chápe rýchlo, ale chvíľu jej trvá, než povel vykoná. Pri výcviku je potrebné byť veľmi trpezlivý. Ich hustá srsť im síce umožňuje celoročný pobyt vonku, ale väčšinou ho psychicky nezvládajú dobre. So svojou rodinou si utvárajú pevné puto a rady trávia čas v spoločnosti ľudí. Veľmi starostlivo sa čistia, podobne ako mačky. Hoci ide o stredne veľké plemeno, oproti iným podobne veľkým psom toho zjedia o niečo menej. Akita je nadšený aportér. Akita je tvrdohlavá a je zvyknutá pracovať samostatne. Pri výcviku Akity sa hodí notná dávka prirodzenej autority. Akita sa zrejme skôr či neskôr pokúsi o prevzatie vodcovstva v svorke. Aj keď ide o relatívne zložitého psa pri výcviku, učí sa ľahko vďaka vysokej inteligencii. K výcviku je potrebné pristupovať jemne a trpezlivo, minimálne zvyšovať hlas a vyhýbať sa fyzickým trestom. Akity sú veľmi citlivé na akúkoľvek agresiu zo strany človeka, a predovšetkým ak k nej dochádza častejšie, pes sa môže „seknúť“ a prestať spolupracovať. Akita je spoločenské psie plemeno, ktoré miluje svoju rodinu. Ak nebude mať dostatok kontaktu s človekom, bude nešťastná a znudená. Pri výcviku je potrebné byť originálny a kreatívny. Akita má krásnu hustú srsť. Táto srsť pĺzne. Veľmi. Toto plemeno má tendenciu byť dominantné. Je potrebné ich dominanciu včas podchytiť. To je tiež hlavný dôvod, prečo sa príliš nehodí do svorky ďalších psov. So správnou socializáciou sa dá podchytiť jej správanie voči cudzím psom a iným zvieratám. Hoci ide o veľmi odolného psa vďaka dlhšej a hustej srsti, predsa ide o plemeno vhodné skôr do bytu alebo do domčeku so záhradou s pravidelným prístupom dnu. A to predovšetkým vďaka povahe tohto psa - miluje nadovšetko svojich ľudí a keď je príliš často sám, veľmi trpí. Hoci nejde priamo o hyperaktívne plemeno, ale napriek tomu potrebuje zamestnať ako hlavu, tak aj telo, pretože vyžaduje veľké množstvo fyzickej aktivity. Srsť zaručuje veľkú odolnosť voči chladu, ale kvôli nej potom pomerne zle znáša vyššie teploty. Aj keď je srsť hustá a stredne dlhá, nevyžaduje náročnejšiu starostlivosť - stačí pravidelne kartáčovať. Ďalšou výhodou srsti je, že je samočistiaca, a aj v prípade namočenia psa nie je zďaleka tak cítiť ako u iných plemien. Akita klasicky pĺzne dvakrát ročne a kvôli hustej podsadám je chlpatíc naozaj, naozaj veľa. Ide o spoľahlivého strážcu, ktorému nepreklzne ani myška. Predsa len to má v génoch - je to jedna z historických úloh tohto psieho plemena.

tags: #japonska #akita #steniatka