Bulteriér je plemeno psa, ktoré vo svete kynológie zaujíma špecifické miesto. V Medzinárodnej kynologickej federácii (FCI) je zaradený do kategórie 3 a nesie číslo štandardu 11. Jeho história je úzko spojená s arénovými zápasmi, kde bol využívaný na súboje s býkmi a inými psami, ale aj pri poľovačkách na diviaky. Tieto skúsenosti mu vštepili neobyčajnú odvahu a silný obranný inštinkt.
Bulteriér nie je plemeno, ktoré by sa vyskytovalo v rôznych výškových variantoch. Jeho vývoj ako plemena prebiehal v rokoch 1860 - 1870, kedy bol vyšľachtený krížením anglických buldokov s dnes už neexistujúcimi staroanglickými teriérmi. Cieľom bolo skombinovať ostrosť teriérov s odolnosťou, tvrdosťou a odvahou buldoga. Výsledkom mal byť pes, ktorý by bol zdatným zápasníkom, no zároveň priateľský k ľuďom. Prvé roky sa exteriéru venovala menšia pozornosť, primárnym zameraním bol bojový pes. S postupom času a zmenami v spoločnosti sa však bulteriér stal atraktívnym spoločníkom a psom vhodným na výstavy.
Za vznikom bulteriéra stojí James Hinks z anglického Birminghamu. V 60. rokoch 19. storočia sa stala obľúbenou biela farba, čo viedlo k systematickému vyraďovaniu strakatých jedincov a kríženiu s dalmatíncami, s cieľom dosiahnuť čisto bieleho psa. Napriek tomu sa dodnes zachovali aj farebné varianty tohto plemena.
Najväčší rozmach zaznamenal bulteriér na konci 19. storočia, keď patril medzi najmódnejšie psy v Anglicku a bol obľúbený aj medzi vyššími vrstvami spoločnosti. Vďaka tomu sa pretvoril z pôvodne bojového plemena na spoločenského psa.
Charakteristika a exteriér
Bulteriér je stredne veľký, svalnatý a mohutný pes. Disponuje pevnými a silnými končatinami so širokými labkami, pričom predné nohy sú rovnobežné. Jeho hlava je dlhá, silná a hlboká, s charakteristickým vajcovitým tvarom pri pohľade spredu a "klabonosom" - nosným chrbtom vyklenutým nahor. Vrchol lebky je plochý. Nos musí byť čierny a zahnutý nadol, zatiaľ čo spodná čeľusť je pevná a hlboká.
Oči sú malé, úzke, hlboko a šikmo uložené, s výrazom smútku. Ich farba sa pohybuje od hnedej po čiernu, pričom modrá alebo svetlá farba je nežiaduca. Uši sú malé, tenké, blízko posadené a priliehajúce, nosené vzpriamene. Chrup je silný s nožnicovým skusom, kde spodné zuby presahujú predné.
Rovnako ako celé telo, aj krk je svalnatý a mohutný. Lopatky tesne priliehajú k hrudnému košu s výrazným spätným sklonom, takže zvierajú takmer pravý uhol. Chvost je krátky, štíhly, nízko nasadený a nosený vzpriamene. Pri pohľade spredu pôsobí hruď masívnym až zavalitým dojmom.
Srsť je krátka a môže byť čisto biela alebo sfarbená. Pri farebnej srsti s bielymi znakmi musí prevládať farebná plocha. Srsť je tuhá, takmer bez podsady. Schválené farebné variácie zahŕňajú okrem čisto bielej aj trikolor (kombinácia bielej, hnedej a čiernej) a žíhanú (tmavé pruhovanie na hnedom podklade). Nežiaduce je modré a pečeňovohnedé zafarbenie.
Pre výstavných psov sú dôležité kritériá ako vzhľad hlavy (ideálne vajcovitý tvar), celkový postoj (rovné predné nohy, zadné bez vytočenia), osvalenie (vyvážený, rovnomerný výraz) a tvar očí (zošikmené, prižmúrené, nie okrúhle).
Povaha a využitie
Dnes je bulteriér predovšetkým spoločenské plemeno, plnohodnotný člen ľudskej svorky. Sú veľmi prítulné a rodinne založené. Vďaka svojej vytrvalosti a krvi teriéra nie sú vhodní na "gauč" ani na "reťaz", potrebujú trvalé zamestnanie. Preto sú ideálni pre rôzne kynologické športy a uplatnia sa aj v poľovnom výcviku.
Sú nadmieru pohybliví, vedia vynikajúco behať a skákať, čo je pri ich krátkych končatinách až udivujúce. Sú známi svojou bystrosťou a inteligenciou, ktorú vedia šikovne využiť, dokonca aj na obchádzanie pravidiel. Vďaka zvýšenému prahu bolesti sa často využívajú pri canisterapii, pretože znesú aj "hrubšie" zaobchádzanie.
Bulteriér je vynikajúci obranár územia a chráni všetkých členov svorky, vrátane ostatných domácich zvierat. Pes breše málo, o to však mohutnejšie. Sú veľmi citliví na vonkajšie podnety a v období medzi 5. a 8. mesiacom života prežívajú tzv. "obdobie strachu", kedy odmietajú chodiť von, prehnane reagujú na hluk a snažia sa zaliezť do úzkych priestorov. Toto obdobie vyžaduje veľa trpezlivosti a láskyplného správania.
Bulteriér reaguje na "bojové" podnety, bitky medzi deťmi a fyzické dotyky cudzích osôb s členmi "svorky" tým, že sa okamžite zamieša do sporu alebo napadne protivníka. Preto treba dbať na to, aby príliš horlivé privítanie návštevy nevyhodnotil ako povel na útok.
Je však dôležité spomenúť aj niektoré negatívne vlastnosti plemena. Vďaka svojmu pôvodnému určeniu a sile vyžadujú pevnejšie vedenie. Ich tvrdohlavosť a zaťatosť môžu byť pre neskúsených majiteľov problémom, čo neraz vedie k eutanázii mladých psov. Ak bulteriér niečo chce, snaží sa o to za každú cenu. Ak odmieta ísť na prechádzku, neurobí ani krok a majiteľ ho musí nosiť. Výchova násilím len zvyšuje jeho zaťatosť a nezvládnuteľnosť. Pes je známy aj pomstychtivosťou - ak mu zabránite urobiť niečo, čo chce, môže sa pomstiť zničením niečoho iného.
Nemá rád samotu; majiteľ, ktorý ho necháva dlho samého, riskuje demolačné práce v byte. Bulteriér miluje svoju "svorku" a nedopustí žiadny útok na ňu. Pri prechádzkach je však potrebné dávať pozor, aby prehnaná "obranná iniciatíva" neskončila napadnutím iného zvieraťa alebo človeka. Vonku by ho mal viesť len človek, ktorý ho dokáže plne zvládnuť. Bulteriér nevaruje brechotom, má skôr tendenciu "preventívne" zaútočiť.
NEJHORŠÍ CHYBY PŘI VÝCVIKU PSA a jak je napravit | Děláš tyto chyby?
Zdravie a starostlivosť
Bulteriér je pomerne zdravé plemeno, genetickými chorobami menej zaťažené. Vzhľadom na použitie bielych anglických teriérov a dalmatíncov pri šľachtení, ktorí nesú gén pre hluchotu, sa najmä u bielych bulteriérov môže vyskytnúť hluchota. Občas sa prejavujú ochorenia srdca, biele jedince sú náchylné na kožné problémy a ochorenie obličiek. Niekedy sa vyskytne aj predkus a problémy s kĺbami zadných končatín.
Krátka srsť, ktorá je na niektorých miestach veľmi krátka, si vyžaduje ochranu pred slnkom v lete a pred omrzlinami a prechladnutím v zime. Bulteriér je tiež náchylný na kožné ochorenia (brucho má takmer holé), ľahko sa pri prechádzke poškriabe a môže dostať infekciu kože, ktorá sa ťažko lieči. Najbežnejšou chorobou plemena je demodikóza, parazitárne ochorenie kože spôsobené roztočmi, ktoré napádajú chlpové folikuly a spôsobujú vypadávanie srsti a sekundárnu bakteriálnu infekciu.
Napriek svojej bojovej minulosti a silnému charakteru, s láskyplným vedením, dôslednou výchovou a dostatkom aktivít sa z bulteriéra stane verný a oddaný spoločník.
NEJHORŠÍ CHYBY PŘI VÝCVIKU PSA a jak je napravit | Děláš tyto chyby?
Bulteriér v kontexte FCI skupín
Bulteriér patrí do skupiny 3 FCI, ktorá zahŕňa teriérov. V rámci tejto skupiny sú zaradené malé aj veľké teriéry, bulteriéry a trpasličie teriére. Erdelteriér je považovaný za kráľa všetkých teriérov vďaka svojmu veľkolepému vzhľadu. Medzi ďalšie plemená v tejto skupine patria napríklad austrálsky teriér, drsnosrstý foxteriér a jazvečík, ktorý je známy už od stredoveku a existuje v rôznych veľkostiach a dĺžkach srsti.