Bernský salašnícky pes, so svojím mohutným vzhľadom a hustou srsťou, pripomína plyšového medveďa, ktorý priam láka k maznaniu a hre. Vďaka svojej mimoriadnej trpezlivosti a vysokému prahu citlivosti veľmi dobre vychádza s deťmi.
Historia a pôvod
Ako už názov napovedá, plemeno pochádza zo Švajčiarska, konkrétne z okolia mesta Bern. Pôvodne mu v 19. storočí v údolí Dürrbachtal hovorili „Dürrbächler“ alebo „Dürrbachhund“. Podobne ako jeho príbuzní (appenzellský, entlebušský a veľký švajčiarsky salašnícky pes), bol bernský salašnícky pes chovaný na stráženie stád, domov a statkov. Začiatkom 20. storočia bol tento pes mimo Švajčiarska takmer neznámy. Zlom nastal, keď sa prvé jedince objavili na výstavách. V roku 1907 založili milovníci tohto plemena „Swiss Dürrbach Club“. O tri roky neskôr bol schválený prvý štandard plemena a premenovali ho na populárnejšieho bernského salašníckeho psa. Hoci dlho slúžili ako spoľahliví pastierski a strážni psi, s nástupom industrializácie a zánikom populácie vlkov sa ich pôvodná práca stala nadbytočnou.
Bývalý farmársky pes z Bernskej vysočiny je známy pod mnohými menami, a dnes je populárny po celom svete ako rodinný pes. Predpokladá sa, že ich predkovia boli molossy a mastify, ktorých do alpského regiónu priviedli Rimania. V meste Dürrbach bol hostinec, v ktorom sa stretávali dedinčania, cestovatelia a obchodníci. Na nádvorí tohto hostinca chovali veľké trojfarebné psy. Starší názov „Dürrbächler“ možno odvodiť od tejto oblasti v kantóne Bern, kde bolo toto plemeno v začiatkoch chovu rozšírené. Na odporúčanie jedného bernského krčmára boli v roku 1902 psy Dürrbächler po prvýkrát predstavené na výstave psov. Záujem o atraktívne psy prudko stúpol. Nakoniec v roku 1907 bol založený „Švajčiarsky klub Dürrbach“, ktorý zahájil chov čistokrvného plemena. Návrh na premenovanie „Dürrbächler“ na „bernský salašnícky pes“ pochádza od švajčiarskeho geológa a kynológa prof. Dr. Alberta Heima, ktorý sa podieľal na vytvorení prvého štandardu plemena.
Historické putovanie plemena sa pretĺklo do moderného pohľadu na jeho úlohy: spočiatku to boli pastieri a strážci, ktoré postupne doplnili ďalšie úlohy. Dnes je bernský salašnícky pes známy ako rodinný pes s výnimočnou trpezlivosťou a lojálnosťou, pričom jeho pôvodná práca ako pastierskeho a strážneho psa zostáva súčasťou jeho dedičstva.
Vzhľad a charakteristika
Bernský salašnícky pes je dlhosrstý, veľký a statný pes so silnou stavbou tela. Pôsobí dobromyseľne a priateľsky, no zároveň je ostražitý a odvážny. Typické je pre neho trojfarebné sfarbenie: čierny základ s hnedými znakmi na hlave a nohách, ktoré dopĺňajú biele znaky na tvári, hrudi, labkách a špičke chvosta. S kohútikovou výškou 64 až 70 cm u samcov a 58 až 66 cm u samíc patrí medzi veľké plemená. Srsť je hustá, hladká a môže byť mierne zvlnená, chráni psa pred chladom a snesom.
Hlavnú časť tvorí čierna farba, symetrická biela lysinka začína na čele a rozširuje sa smerom k papuli. Biele sfarbenie na hrudi, labkách a špičke chvosta spolu s hnedočervenými znakmi na lícach a nohách vytvárajú výraznú trojfarebnosť. Hnedočervené škvrny nad očami sú tiež charakteristické.
Povaha a správanie
Bernský salašnícky pes je dobromyseľný, milujúci a prítulný, zároveň pokojný, vyrovnaný a priateľský. Je mimoriadne lojálny a oddaný svojej rodine. Vďaka vysokému prahu dráždivosti reaguje pokojne na podnety z prostredia. Kričiace alebo hlučné deti dieťaťa nevyvedú z miery a psík si užíva pozornosť detí a hranie sa s nimi. Ani napriek vrodenej ostražitosti sa útoku netreba báť, ale treba psovi naučiť deti, ako sa správať k veľkému psovi s rešpektom a zároveň poskytnúť kvalitný výcvik.
Bernský pes nepotrebuje výbušné športy, no vyžaduje pravidelnú fyzickú aj duševnú stimuláciu. V niektorých situáciách sa môže zdať tvrdohlavý, čo znamená potrebu dôsledného a trpezlivého prístupu k výcviku. Inteligencia a sebavedomie mu umožňujú spochybovať niektoré povely, preto je dôležitý správny prístup a dôslednosť pri výchove. Pes miluje svoju rodinu a je ideálny ako terapeutický a canisterapeutický pes, pokiaľ mu poskytujete primeranú stimuláciu a zamestnanie.
Starostlivosť a výživa
Kvôli bohatej srsti je starostlivosť pomerne náročná. Pravidelné vyčesávanie je kľúčové, ideálne každé tri dni. Počas výmeny srsti je potrebné venovať častejšie starostlivosti o srsť a zamerať sa na udržiavanie lesku a zdravia kože. V lete pes vyhľadáva tieň a chlad; v teplom počasí sú nevyhnutné dlhšie prechádzky v tieni a vyhnutie sa intenzívnej fyzickej námahe na poludnie.
Očné, ušné, zubné a pazúrové potreby vyžadujú pravidelnú starostlivosť: oči, uši, zuby a labky kontrolovať a čistiť podľa potreby; pazúry strihať raz až dvakrát mesačne. U starších psov a šteniat je potrebné prispôsobiť prácu a zaťaženie kĺbov, aby sa predišlo problémom so zdravím.
Strava by mala byť kvalitná, vyvážená a vhodná pre veľké plemeno. Odporúča sa dve porcie denne, s pozornosťou na hmotnosť a aktivitu psa. V prípade potreby možno vybrať hypoalergénne krmivo, a dbať na to, aby kŕmenie bolo prispôsobené veku a zdravotnému stavu psa. Pre šteniatka je dôležité, aby do veku 18 mesiacov dostávali krmivo s nižším obsahom bielkovín a aby sa zabránené nadmernému prísunu živín. Všeobecne platí, že kvalitné granule s vyváženým obsahom bielkovín a živín sú základom zdravej výživy.
Zdravie a dĺžka života
Hoci sa môže zdať robustný, bernský salašnícky pes má kratšiu priemernú dĺžku života - približne 9 rokov, hoci výnimky existujú. Častejšie sa vyskytujú genetické ochorenia ako dysplázia bedrového a lakťového kĺbu, problémy s obličkami a vyššie riziko rakoviny. Medzi bežné choroby patria aj degeneratívna myelopatia, torzia žalúdka, progresívna retinálna atrofia a ďalšie. Preto je dôležitá pravidelná veterinárna kontrola a včasná diagnostika. Rakovina sa v tomto pleme vyskytuje častejšie než u iných plemien, čo vyžaduje zvýšenú pozornosť k zdraviu.
7 vecí, ktoré NIKDY nesmiete robiť so svojím bernským salašníckym psom
- Nepodceňujte potrebu výcviku a socializácie už ako šteniatko.
- Nezabudnite na pravidelnú a kvalitnú starostlivosť o srsť a pokožku.
- Nezaťažujte psa nadmernou fyzickou aktivitou v horúcom počasí a na poludnie.
- Nereštite deti, ale výchovu a správanie prispôsobte veku a veľkosti psa.
- Neignorujte varovné signály zdravej starostlivosti; sledujte prísun stravy a váhu.
- Nepoužívajte krmivo nízkej kvality; dbajte na vyváženú stravu a nie nadmerný prísun energie.
- Nepreťažujte psa výcvikom bez primeraného odpočinku a regenerácie.
Výcvik a socializácia
Výcvik a socializácia sú kľúčové pre veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa. Od šteniatka treba vytvárať správne vzťahy s ľuďmi aj zvieratami a cielene sa venovať poslušnosti a pracovným aktivitám. Výcvik by mal využiť pozitívne posilňovanie (maškrty) a mal by byť vedený trpezlivo a dôsledne. Pes je inteligentný a rýchlo sa učí nové povely, no potrebuje hlavne jasné hranice a pravidlá. Výchova vyžaduje veľa priestoru, pretože pes potrebuje veľa miesta a času na pohyb a zamestnanie. Ideálnou voľbou je preto dom so záhradou a pravidelné možno i canisterapeutické aktivity.
Pri výbere chovateľa a šteniat je dôležité získať dôveryhodné informácie: seriózny chovateľ, ktorý patrí do klubu a dodržiava chovateľské predpisy, a ktorý poskytne informácie o zdravotných vyšetreniach rodičov a dokumentáciu výsledkov. Cena za šteniatka sa pohybuje okolo 1 200-1 500 eur; dôležité je, že všetky chovné psy sú vyšetrené na bežné dedičné choroby a výsledky sú dokumentované. Ako pri každom veľkom psovi, aj pri bernskom plemenách je treba venovať pozornosť problémom s kĺbami a vývoju rastu šteniat, aby sa predišlo raným problémom.
Veľký švajčiarsky salašnícky pes - kontext a porovnanie
Veľký švajčiarsky salašnícky pes (Großer Schweizer Sennenhund) je jedným zo štyroch švajčiarskych salašníckych psov spolu s appenzellerom, entlebucherom a bernským salašníckym psom. Pri jeho vývoji zohrali úlohu Rimania a pôvod týchto psov je spätý s ťažnou a pastierskou prácou v alpách. Je to najväčší predstaviteľ skupiny a má tendenciu k veľkej vytrvalosti a sile. Hoci je dnes výraznou súčasťou rodinných domov, jeho potreba priestoru a aktívneho života ostáva zásadná. Ideálny je dom so záhradou a priestorom na pohyb; nie je vhodný do mestského bytu.
V porovnaní s bernským psom je veľký švajčiarsky salašnícky pes typicky o niečo vyšší a štíhlejší, s krátkou srsťou a výrazným trojfarebným zafarbením (čierna, červenohnedá a biela). Jeho hlboká oddanosť rodine a ochranný inštinkt robia z tohto psa spoľahlivého strážcu i loveľského spoločníka. Výchova a výcvik vyžadujú dávku dôslednosti a trpezlivosti, no tento pes reaguje na pozitívnu motiváciu a rád pracuje ako záchranársky, terapeutický alebo pracovný pes.
Praktické údaje a cena
Cena šteniatok sa pohybuje okolo 1 200-1 500 eur. Mesačné náklady na chov sa odhadujú na približne 100 eur, v závislosti od výživy, starostlivosti a potreby veterinárnej starostlivosti. Väčšia finančná náročnosť súvisí so starostlivosťou o srsť, kvalitnou výživou a pravidelným lekárskym dohľadom.
Psy 101 - Bernský salašnícky pes
Zhrnutie praktických tipov
- Začnite s výcvikom už ako šteňa, zamerajte sa na poslušnosť a socializáciu.
- Poskytnite psovi dostatok priestoru a pravidelný pohyb, najmä ak bývate v byte.
- Dbajte na starostlivosť o srsť: česanie aspoň každé tri dni, pravidelné kontroly očí, uší, zubov a pazúrov.
- Vyvíjajte duševnú stimuláciu a zapojte psa do aktivít akého typu psie športy alebo terapie.
- Dbajte na správnu výživu a kontrolu hmotnosti, aby ste predišli problémom so kĺbmi a torzií žalúdka.
Záver
Tento článok vám poskytuje prehľad o Bernskom salašníckom psovi ako o majestátnom a milujúcom rodinnom spoločníkovi, ktorý si vyžaduje primerané zamestnanie, starostlivosť a empíriu s ľuďmi. História a dedičstvo plemena sľubujú verného priateľa a spoľahlivého ochrankára, ktorý je otvorený pre spojenie s ľuďmi i zvieratami, ak mu poskytnete správne vedenie a podmienky.
tags: #himalajsky #salasnicky #pes