Sluch u zvierat zohráva v ich živote veľmi dôležitú rolu. Avšak aj zvieratá podobne ako ľudia trpia rôznymi stupňami porúch sluchu. Hluchota psov a mačiek vzniká z rôznych príči, môže byť vrodená, ako i získaná. Sluch u psov a mačiekK jedným zo zvlášť dobre vyvinutých zmyslov u mačiek a psov patrí sluch. Mačka počuje až tri krát lepšie ako človek a údajne pohybujúcu sa myš skôr začuje ako uvidí. Podľa vedcov totiž zachytáva zvuk v rozmedzí od 55 do 79000 Hz, čo je jeden z najširších rozsahov počutia medzi cicavcami. Vynikajúci sluch posilňuje aj samotný tvar ušníc, ktorý pri príchode zvukovej vlny pôsobí ako zosilovač. Pohyblivosť ušníc prostredníctvom takmer 30 svalov zase pomáha mačke identifikovať miesto, skadiaľ zvuk prichádza. Podobne je to aj zo psami. Aj keď nezachytávajú až také vysoké frekvencie zvuku ako mačky, stále oveľa viac ako človek. Kým u ľudí je škála počutia uvádzaná v rozmedzí približne od 20 do 20000 Hz, u psa je to okolo 67 až 45000 Hz.
Klinické príznaky hluchoty
Avšak z dôvodu nefunkčnosti niektorej zo štruktúr ucha môže dôjsť k poruche sluchu až k hluchote. Poškodenie môže byť čiastočné, alebo úplné. Klinické prejavy závisia od stupňa postihu, ale aj od toho, či sa jedná o jednostrannú alebo obojstrannú poruchu sluchu. Zvieratá pri ťažkom postihu môžu byť dezorientované, vystrašené. Naopak pri ľahšej forme alebo jednostrannom postihu môžu byť prejavy majiteľom ťažšie identifikované. V prípade spojenia hluchoty s vestibulárnym syndrómom býva hlava jedinca natočená do boku, pozorované sú problémy s koordináciou pohybu, nystagmus atď.
Príčiny hluchoty
K degenerácii sluchového aparátu často dochádza postupne v dôsledku staroby. Veľa psov i mačiek v pokročilom veku počuje horšie, alebo vôbec. Za zhoršením kvality sluchu až jej úplnou stratou môže však stáť infekcia, chronické zápaly, novotvary, polypy, traumatické poranenie atď. Získanou formou môžu trpieť všetky plemená psov a mačiek i kríženci, i keď väčší výskyt je zachytávaný u jedincov s dlhými úplne klopenými ušami. Okrem hluchoty získanej vekom alebo ochorením poznáme aj hluchotu dedičnú. Predispozíciu k nej tak ako u psov i mačiek mávajú jedince s prevahou bielej srsti na tele, keďže za ňou často stojí nedopigmentovanie vnútorného ucha. Príčinou je degenerácia cievnej vrstvy Cortiho orgánu v súvislosti s absenciou pigment produkujúcich buniek. Rizikovým faktorom v kombinácii s veľkým rozsahom bielej farby bývajú aj modré oči, ktoré sú prejavom nedostatku melanocytov v dúhovke. K predisponovaným plemenám patrí dalmatínec, argentínska doga, biely bulteriér, francúzsky buldoček atď. Dedičná hluchota však u niektorých plemien, ako doberman, či rodézsky ridgeback nebýva spôsobená degeneráciou cievnej vrstvy Cortiho orgánu v dôsledku nedopigmentovania, ale kvôli vestibulárnej dysfunkcii. K poškodeniu, resp. k negatívnemu zásahu do vývoja sluchového aparátu však môže dôjsť počas vnútromaternicového vývoja aj vplyvom zápalu, infekcie, či toxického ataku na plod.
Diagnostika a terapia
Na diagnostiku hluchoty sa používa tzv. BAER test. Ak je známa príčina hluchoty, terapia je zameraná na jej vyriešenie. Starecké, vrodené a dedičné formy hluchoty sú neliečiteľné. Pri dedičnom pôvode straty sluchu je však potrebné eliminovať z chovu postihnuté jedince.
Argentínska doga je veľký, harmonicky stavaný pes s dobrým osvalením, ktorý vzbudzuje dojem sily, odvahy a neohroženosti. Toto plemeno sa objavuje iba v bielej variante. Práve s čisto bielou farbou sa často spájajú genetické zdravotné komplikácie, napríklad problémy so sluchom. Argentínska doga má, rovnako ako iné bílosrsté plemená, väčšie predispozície k vrodenej hluchote. Zhruba 10% psov tejto rasy trpí hluchotou na jedno alebo obe uši. Príčinou dedičnej hluchoty u bielych plemien je často nedopigmentovanie vnútorného ucha, ktoré je spojené s absenciou pigment produkujúcich buniek. Rizikovým faktorom v kombinácii s veľkým rozsahom bielej farby bývajú aj modré oči, ktoré sú prejavom nedostatku melanocytov v dúhovke. Dedičná hluchota u argentínskej dogy nie je doteraz presne definovaná. Pravdepodobne ide o ochorenie dedičné polygénne, teda závislé na dedičnosti viacerých génov. Aj keď je hluchota nazývaná vrodenou, začne sa prejavovať až po skončení vývinu sluchového aparátu u šteniat, teda v postnatálnom vývoji okolo 3. - 4. týždňa veku. Pes môže byť postihnutý unilaterálne či bilaterálne, teda na jedno alebo obe uši. Jednostranná hluchota je bez klinického vyšetrenia nezistiteľná. Jedinec sa rýchlo naučí pracovať s prichádzajúcimi zvukmi a reaguje normálne - ako zdravý pes. Obojstranne hluchý pes nie je schopný reagovať na zvukové podnety, môže byť ľakavý až agresívny, dezorientovaný. Chovu argentínskej dogy by sa mal venovať len skúsený chovateľ, pretože v rukoch začiatočníka môže veľmi ľahko dôjsť k veľkému problému. S dôsledným výcvikom a socializáciou je však argentínska doga verná a oddaná.
Chovateľské odporúčania a BAER testovania
Diagnostikovanie dedičnej hluchoty má zmysel v šteňacom veku. Šteniatka sa testujú najskôr vo veku cca 10 týždňoch BAER testom. V prípade, že ucho šteňaťa je v tomto veku počujúce, je u neho vrodená hluchota vylúčená. Rovnako, ak je ucho v tomto veku hluché, je vylúčené, aby sa u neho sluch vo vyššom veku „obnovil“. Pri výbere šteniatka je dôležité žiadať od chovateľa BAER test hneď pri preberaní šteniatka. Boli robené viaceré štúdie, pri ktorých bolo sledované vo viacerých generáciách potomstvo od hluchých, jednostranne hluchých a zdravých psov, a bolo dokázané, že u zdravých rodičov (obojstranne počujúcich) bol vo vrhu nižší počet nepočujúcych šteniat než u postihnutých psov. Šteniatka sa môžu testovať od šiesteho týždňa veku a výsledok testu definuje ďalšiu stratégiu chovu.
Polohluché šteniatko nie je vhodné na chov. Výstavné ocenenia psa nerobia chovným, ak má pozitívny BAER test. Na Slovensku sa chovu plemena argentínska doga venuje Klub chovateľov argentínskej dogy a molossov. Všetky šteniatka musia mať pred vystavením rodokmeňa BAER test. Jeho výsledok sa hľadá v rodokmeni.
Pre majiteľov a nové páry majiteľov
Noví majitelia by mali nekupovať šteniatko tam, kde nie je kontrolovaný chov. Riziko hluchoty je v bezpapierových chovoch ešte vyššie. Pes s rodokmeňom je v tomto prípade jednoznačne bezpečnejšia zóna. Žiadajte BAER test hneď pri preberaní šteniatka a nepreberajte šteniatko bez testu. Ak sa rozhodnete kúpiť si šteniatko s pozitívnym BAER testom (polohluché alebo hluché), majte na pamäti, že potrebujete vedieť aj ako s ním zaobchádzať. Žiadajte podporu a rady od chovateľa. Ak sa vám zdá, že ste nedostali korektné informácie, kontaktujte poradcu chovu alebo vybraného člena výboru klubu.
Príklady a údaje zo štúdií
- Argentina doga: Obojstranne počujúci 62,4%, Jednostranne nepočujúci 27,7%, Obojstranne nepočujúci 10% - spolu s poškodeným sluchom 37,6%
- Dalmatín: Obojstranne počujúci 70%, Jednostranne nepočujúci 21,7%, Obojstranne nepočujúci 7,8% - spolu s poškodeným sluchom 29,6%
Výsledky ukazujú relatívne vysoký podiel postihnutých u argentínskej dogy a potvrdzujú potrebu zodpovedného prístupu k chovu a testovaniu. BAER test sa považuje za „zlatý štandard“ pre diagnostiku a je vhodný aj pre výskum iných typov hluchoty.
Argentínska doga a genetika hluchoty
Hlavné riziká u bielych plemien súvisia s nedopigmentovaním vnútorného ucha a so spoluprácou modrých očí; dedičná hluchota je pravdepodobne polygénna. Vrodená hluchota sa často prejavuje až po vývoji sluchového aparátu v šteňacom veku. Pri jednotnostiach môže byť hluchota jednostranná, čo zvyčajne nie je ľahko zistiteľné bez BAER vyšetrenia.
Chovateľské odporúčania
- Preferujte počujúce jedince v chove a otvorene komunikujte o hluchote.
- Testujte šteniatka BAER testom už od 10 týždňa; ak je šteňa počujúce, dedičná hluchota je vylúčená.
- Vyžadujte BAER test hneď pri preberaní šteniatka a nekupujte bez testu.
- Poskytnite novým majiteľom podporu a správne návody na komunikáciu a bezpečnosť s hluchým alebo polohluchým psom.
tags: #genetika #hluchoty #argentinska #doga