Toto plemeno je obrovským milovníkom zábavy a skvelým spoločníkom.
Francúzske buldočky milujú všetku starostlivosť a pozornosť, ktorú môžu dostať od svojich ľudí, až do bodu, keď keď sú dlhší čas sami, môže sa u nich vyvinúť úzkosť z odlúčenia.
To môže následne viesť k tomu, že váš pokojný a dobre vychovaný francúzsky buldog sa stane deštruktívnym a všetok domáci výcvik vyjde nazmar.
Psy tohto plemena zriedka štekajú a majú tendenciu dobre vychádzať s inými psami alebo zvieratami.
U tohto konkrétneho plemena psov existujú určité zdravotné problémy, ktorým sa dá ľahko vyhnúť správnou a pravidelnou starostlivosťou.
Francúzski buldočkovia ako zástupca psov s plochou tvárou nevyžadujú veľké množstvo aktivity.
Rýchla chôdza by mala byť viac než dostatočná na to, aby splnila ich cvičebné potreby.
Francúzske buldogy sú známe tým, že majú problémy s dýchaním a problémy s reguláciou telesnej teploty.
Počas horúceho počasia by ste mali sledovať teplotu svojho psa a pokiaľ možno držať francúzskeho buldoga v klimatizovanej miestnosti.
Krátka srsť lína minimálne, preto by malo postačovať týždenné kefovanie vášho francúzskeho buldočka.
Musíte pamätať na čistenie medzi záhybmi kože na tvári vášho psa, pretože zanedbanie hygieny môže spôsobiť podráždenie kože a infekcie.
Toto plemeno psa vyžaduje len občasné kúpanie.
Keďže francúzski buldogi sú náchylní na obezitu, odporúča sa každodenné váženie.
Psy, ako aj ich vzdialení príbuzní vlci, majú celú tráviacu sústavu (vrátane chrupu) uspôsobenú tak, aby bez problémov vedeli skonzumovať celú korisť.
Ľudia však šľachtením u niektorých plemien spôsobili zmeny, ktoré im kŕmenie prirodzenou stravou sťažujú.
Jedná sa konkrétne o brachycefalické plemená, tj. psy s krátkou lebkou.
V čom to majú tieto plemená náročnejšie než iné?
Medzi brachycefalické (krátkolebé) plemená sa zaraďujú psy podľa cefalického indexu.
Porovnáva sa pomer dĺžky a šírky hlavy psa, pričom u plemien s krátkou lebkou má spravidla šírka hlavy najmenej 80% z jej dĺžky.
Medzi brachycefalické plemená patrí Bordeauxská doga, Nemecký boxer, Anglický buldog, Francúzsky buldoček, Mops, Bostonský teriér, Shih Tzu, Tibetský španiel, Bruselský grifon a ďalšie.
Tieto psy mávajú časté problémy s dýchaním a horšie znášajú teplo.
Kŕmenie brachycefalických plemien BARF strava je vhodná pre všetky plemená psov, rovnako aj pre všetky vekové kategórie.
Pri brachycefalických plemenách si však musíme dávať pozor na skrmovanie kostí a väčších kusov mäsa.
Krátkolebé plemená majú pozmenené anatomické pomery hlavy a čeľustí, čo im neumožňuje efektívne a bezpečne rozhrýzť kosti.
Preto sa odporúča podávať kosti pomleté aj spolu s mäsom.
V našom e-shope nájdete napríklad mleté Hovädzie mäso s hydinou (svalovina, droby, kosti), Mletý králik a ďalšie mleté komplety vhodné nielen pre brachycefalické plemená, ale aj pre psy začínajúce s BARFom, pre psích seniorov či pre šteniatka.
Ak chceme psom s krátkou lebkou dopriať trochu zábavy, pri ktorej si precvičia žuvacie svaly a čiastočne očistia chrup, tak im môžeme dávať väčšie a tvrdšie kosti na okus.
Skúsiť môžete napríklad túto Obrovskú hovädziu kosť, na ktorej sú aj zvyšky mäsa.
Ani mäso by sme týmto plemenám nemali podávať vo väčších kusoch, ale nakrájať ho na menšie kúsky alebo podávať pomleté.
Nadváha a alergie u brachycefalických plemien.
Mnohé z krátkolebých plemien sú náchyľnejšie na priberanie.
Kvalitná strava v optimálnom množstve je preto veľmi dôležitá.
Váhu treba ustriehnuť najmä u psov, ktoré majú skrz problémy s dýchaním zníženú aktivitu.
Nadváha týmto psom totiž dýchacie ťažkosti ešte viac komplikuje.
Ďalším rozšíreným problémom sú alergie.
Špecificky u Francúzskeho buldočka si treba dávať pozor, čo sa mu dostane do misky.
Toto plemeno často trpí na potravinové alergie.
Medzi najčastejšie alergény pritom patria zložky, ktoré nájdeme v lacných krmivách, ako pšenica, kukurica či sója.
Tie spôsobujú psovi plynatosť a kožné problémy.
Francúzski buldočky sú skutočne úžasní psi, ktorí svojou existenciou potešia svojich majiteľov.
Svojou jedinečnou stavbou tela, charakteristickými "netopierími" ušami a priateľskou povahou si získali srdcia mnohých.
Tento článok sa zameria na kľúčové aspekty života francúzskeho buldočka, od jeho pôvodu a fyzických charakteristík až po reprodukciu, starostlivosť a potenciálne zdravotné problémy, čím poskytne komplexný pohľad pre súčasných aj budúcich majiteľov.
Hoci francúzsky buldoček, ako ho poznáme dnes, pochádza z Francúzska, jeho predkovia majú korene v Anglicku.
Pravdepodobne je potomkom anglického buldoga.
Do Francúzska sa dostal s chudobnými robotníkmi, ktorí tu hľadali prácu, a usadili sa v okolí Paríža.
Pôvodne tento pes robil spoločnosť drobným remeselníkom, obľúbený bol u mäsiarov, tkáčov a kočišov, a bol využívaný ku ničeniu hlodavcov v robotníckych štvrtiach, kde títo ľudia žili.
V druhej polovici 19. storočia bol krížený s inými plemenami, pravdepodobne s niektorými teriérmi, ale aj francúzskymi dogami.
O tomto šľachtení však neexistujú žiadne záznamy.
Vďaka svojej povahe a zaujímavému vzhľadu sa tento pes stal skoro obľúbeným spoločníkom aj ľudí z vyšších kruhov.
Zaujímavé je aj to, že kedysi boli psie zápasy veľmi populárne medzi nižšími aj vyššími vrstvami.
Obľúbenou zábavou v tom čase bolo aj lovenie býkov, počas ktorého museli psy zaútočiť na priviazaného býka a chytiť ho pevným zákusom.
Organizovanie týchto krutých zápasov našťastie netrvalo dlho.
Potom plemeno buldog nabralo šťastný historický obrat a začalo sa šíriť ako spoločenský pes.
Preto považujeme anglických buldogov za predkov francúzskych buldogov.
Pri príchode priemyselnej revolúcie sa britskí čipkáři presťahovali do Normandie vo Francúzsku a svojich malých spoločníkov si priniesli so sebou.
Miniatúrny buldoček dokonale zapadol do úzkych bytov nových domov čipkárov.
Okrem toho tieto psy slúžili svojim majiteľom aj na ničenie hlodavcov.
Prvé chovateľské združenie bolo založené v roku 1880.
V roku 1888 boli opísané vlastné štandardy plemena.
Patriarchom plemena bol slávny buldog "Loupi", ktorý sa objavuje takmer v každom rodokmeni.
Malý buldoček sa v Paríži rýchlo stal obľúbeným, najmä medzi chudobnejšími milovníkmi psov.
Kým prvé exempláre koncom 19. storočia dostali do Anglicka, spôsobili senzáciu.
Hoci sa francúzsky buldoček stal v západnej Európe mimoriadne populárnym, do Spojených štátov sa tieto psy dostali až koncom 80. rokov 19. storočia, aby sa začal americký chovný program.
Približne v tomto období sa začalo vytvárať jednotnejšie plemeno.
V Amerike mali tieto psy najmä dámy zo spoločnosti a vplyvné rodiny, ako napríklad Rockefellerovci a J. P. Morgan.
Prvé vystúpenie tohto plemena na výstave malo neskôr veľký vplyv na popularitu plemena.
Na tejto historickej výstave sa predstavili psy s ružovými ušami aj s netopierími ušami.
Americký klub francúzskych buldogov vznikol po rozhorčených reakciách chovateľov, ktorí chceli plemeno usporiadať jednotne.
Krátko po založení Klubu francúzskych buldogov Americký kynologický klub oficiálne uznal toto plemeno ako samostatné od anglického buldoga.
Francúzski buldočkovia sa v Spojených štátoch naďalej tešili obrovskému úspechu a popularite a do roku 1906 sa stali piatym najobľúbenejším plemenom psov.
Bohužiaľ, po vojne začala popularita tohto plemena klesať.
Podľa Jima Grebeho, historika Klubu francúzskych buldogov, to mohlo byť spôsobené ťažkosťami s prirodzeným pôrodom plemena a všeobecným poklesom záujmu o čistokrvné psy v dôsledku veľkej hospodárskej krízy.
V období od druhej svetovej vojny do konca deväťdesiatych rokov 20. storočia bol tento pes naďalej pomerne vzácny.
V tomto období väčšina registrovaných francúzskych buldogov nosila žíhanú srsť.
V 50. rokoch 20. storočia chovateľka Amanda Westová vyšľachtila a spopularizovala krémové a hnedé variety.
Napriek obrovským úspechom týchto krémových a plavých buldogov na výstavách psov narastajú obavy o budúcnosť tohto plemena.
Francúzsky buldoček zažil v 80. rokoch 20. storočia nový záujem a popularitu, najmä v dôsledku obáv z vyhynutia plemena.
Dnes sa francúzske buldočky bežne objavujú v časopisoch, filmoch, televízii a na sociálnej sieti Instagram.
Francúzski buldočkovia sú tiež obľúbenými domácimi miláčikmi mnohých celebrít, čo tiež môže ovplyvniť popularitu tohto plemena.
Okrem toho k obrovskému úspechu francúzskeho buldočka prispeli aj rastúce náklady na trhu s bývaním.
Vďaka svojej malej veľkosti a vyrovnanému temperamentu sú francúzske buldočky mimoriadne vhodné na bývanie v bytoch.
Obyvatelia bytov môžu oceniť aj nízkoenergetický životný štýl francúzskeho buldočka.
Podľa článku časopisu National Geographic bol francúzsky buldoček v roku 2013 11. najregistrovanejším plemenom psov v Spojených štátoch.
O štyri roky neskôr bolo toto plemeno 4. najregistrovanejším plemenom psov.
Len pred dvadsiatimi rokmi sa francúzske buldočky umiestnili na nízkom 76. mieste.
Francúzsky buldoček je malý, silný, zavalitý pes, trochu groteskného vzhľadu.
Jeho veľkosť je malá, nemá viac ako 30 centimetrov.
Váha, aj keď veľmi dobre kŕmená, nebude väčšia ako 14 kilogramov.
Ich svalstvo a ozveny bojovej genetiky implikujú častú fyzickú aktivitu.
Hlava je široká, štvorcová s krátkym, širokým nosom.
Oči sú položené nízko, sú veľké, guľaté a majú tmavú farbu.
Netopierie uši sú nasadené vysoko, sú široké, vzpriamené a na vrcholku zaoblené.
Silné telo s krátkymi končatinami má široký, sudovitý hrudník, široký, svalnatý chrbát a krátke, zavalité bedrá.
Srsť je na celom tele krátka, priliehajúca, lesklá a jemná.
Sfarbenie srsti môže byť čierne, červeno žíhané alebo biele, so žíhanými znakmi.
V povahe psa je náklonnosť a ochota chrániť majiteľa v prípade nebezpečenstva.
Francúzsky buldoček je milý a príjemný spoločník, je veľmi inteligentný a citlivý.
Je hravý a má zmysel pre humor.
Svojmu pánovi je veľmi oddaný a doprevádza ho na každom kroku.
Pokiaľ sa jeho pán zaujíma o niekoho iného, môže prejaviť žiarlivosť.
Miluje celú rodinu, a je veľmi spoločenský aj k cudzím ľuďom.
Výborne si rozumie aj s deťmi, je k nim veľmi nežný a znášanlivý, rád sa zúčastňuje ich hier.
Vyžaduje však jemné zaobchádzanie, aj malá hrubosť ho rozladí a dokáže mu pokaziť inak veselú náladu.
Deti by však mali byť k psovi tolerantné a rešpektovať ho.
Výchova francúzskeho buldočka nie je zložitá, je veľmi inteligentný a rád sa učí, musí byť ale dôsledná, pretože musíme počítať s jeho tvrdohlavosťou.
Je to veľmi spoločenský pes, ktorý miluje ľudí a rád sa pohybuje v ich blízkosti, preto je vhodné chovať ho v byte a venovať mu dostatok pozornosti.
Je ideálny aj pre malý mestský byt, pretože nepotrebuje ku svojmu životu veľký priestor.
Tento pes nie je príliš náročný na pohyb, stačia mu tri krátke prechádzky denne, ale je dobré nechať ho voľne prebehnúť.
Práve preto pes je ideálny pre tých ľudí, ktorí sú zvyknutí tráviť veľa času so svojím miláčikom a tiež nešetria prechádzkami a prechádzkami.
Váš pes tak bude zdravý, pretože bude žiť v súlade so svojím telom.
Čo sa týka chrochtania, tieto zvuky vydávajú francúzski buldočkovia často, najmä kvôli svojej skrátenej tvárovej časti, ktorá môže sťažiť dýchanie.
Nie je to však vždy 24 hodín denne, ale je to bežná charakteristika plemena.
Chov francúzskeho buldočka vyžaduje mnoho skúseností a nepatrí do rúk úplného začiatočníka.
Pôrody väčšinou nemávajú hladký priebeh, príčinou komplikácií býva veľká hlava rodiacich sa šteniat.
U tohto plemena pomerne často prebieha pôrod cisárskym rezom, preto by mal byť vždy prítomný odborník.
Fenka by mala rodiť v mladom veku, pokiaľ sú pôrodné cesty pružné.
Na krytie by mal byť vybraný pes, ktorý sa k fenke hodí veľkosťou.
Ak si pripomenieme, čo hovoria odborníci o živote francúzskeho buldočka, potom dožíva sa v priemere od 9 do 12 rokov.
Ak však máte dievča, potom životnosť môže narásť až na 15 rokov.
Ale pre takýto výsledok je potrebná správna starostlivosť a údržba.
Ak hovoríme o mužoch, ich život je, žiaľ, o trochu kratší a nepresahuje 12 rokov.
Existuje však množstvo vecí, ktoré ešte môžeme zmeniť.
Ak je vaša psíka tehotná, určite dodržujte celý proces a pomôžte jej s pôrodom najlepšie spolu s veterinárom.
Mať veľa šteniatok môže byť pre rodiča smrteľné, preto je bezpečnejšie urobiť cisársky rez.
Ak spozorujete na zdraví psa niečo zlé alebo s istotou viete, že je pes chorý, nenechajte sa bojovať s chorobou iba silou imunitného systému.
Je množstvo chorôb, s ktorými si nevie poradiť sám, pes dostane chronickú formu choroby alebo úplne uhynie.
Nezanedbávajte činnosť tohto nádherného stvorenia.
Okrem týchto troch dôležitých rozhodnutí a aspektov existujú aj dodatočné, no rovnako dôležité úkony, vďaka ktorým bude váš pes zdravý a šťastný.
Je dôležité navštevovať veterinára nielen so zjavnými príznakmi ochorenia a so zreteľným poklesom aktivity, ale aj pravidelne.
Preventívna prehliadka je vždy užitočná, umožní vám identifikovať choroby v najskorších štádiách.
Dobrý špecialista vám navyše vždy pomôže radami, ako zlepšiť život vášho miláčika.
Emocionálna zložka. Je to veľmi jednoduché - ak psa často karháte alebo ho bijete, tak je to pre psychiku stresujúce.
A on, najmä chronický, je často dôvodom skrátenia života, pretože znižuje imunitu.
Ak neplánujete plemeno chovať, potom je lepšie psa vykastrovať alebo vykastrovať.
Okrem toho, že umožňuje stabilné hormonálne hladiny, kastrácia tiež znižuje agresivitu u mužov.
Ale u žien je všetko ešte jednoduchšie: telo nevynakladá energiu a zdroje na šteňatá, čo znamená, že vaše dievča bude žiť dlhšie.
Žiadna zlá správa: že niektoré zdravotné problémy sa dajú riešiť, napríklad problémy s kožou a srsťou, ako je svrbenie a vypadávanie srsti na tvári, môže pomôcť lososový olej pridávaný do stravy, ktorý zlepšuje kvalitu srsti.
Pokiaľ ide o problémy s chrbticou, ako je prasknutie platničky, ktoré môže viesť k ochrnutiu, moderná veterinárna medicína ponúka riešenia.
Klinika Jaggy Brno je príkladom, kde úspešne operovali francúzskeho buldočka s takýmto problémom, čím mu umožnili opäť chodiť.
Operácia však môže byť nákladná, v tomto prípade to bolo okolo 1100 eur.
Pri chove francúzskeho buldočka v dome je dôležité zvážiť jeho potreby.
Nie je vhodné, aby šteniatko alebo mladý pes trávil celú zimu vonku v zateplenej búde, najmä ak bude mať len 4-5 mesiacov a udru mrazy.
Aj keď niektorí chovatelia uvádzajú, že ich psy žijú vonku, odporúča sa zabezpečiť im v extrémnych mrazoch úkryt v teplejšej miestnosti, napríklad v garáži, aby sa predišlo zdravotným problémom.
Môžete si nezávisle vybrať, čo kŕmiť vášho domáceho maznáčika, či už je to suché jedlo alebo bežné jedlo, na ktoré je človek zvyknutý.
V prípade suchého krmiva to bude celkom jednoduché - stačí sa poradiť s veterinárom a zvoliť správnu diétu.
Ako hovoríme o mäse, tak to by nemalo byť mastné, malo by sa podávať surové, bez akejkoľvek tepelnej úpravy a každý deň.
Aby trávenie fungovalo perfektne, musí byť pes kŕmený fermentovanými mliečnymi výrobkami, a to by sa malo robiť trikrát denne.
Telo psa potrebuje vlákninu, preto si uvarte pohánku alebo ryžu a nakŕmte tohto buldoga každý deň aspoň raz.
Pre plnohodnotný príjem vlákniny a všetkých vitamínov doprajte psovi čerstvú zeleninu, aj každý deň, ale nezabudnite ju zaliať vriacou vodou.
Varené droby a kosti sa môžu podávať každé dva dni.
Ryby sú veľmi dôležitou súčasťou stravy vášho psa.
Podávajte aj surové, ale nie príliš často.
Bude stačiť dvakrát za desať dní.
Ak váš pes žerie ryby ochotne, môžete ho potešiť touto pochúťkou trikrát za desať dní.
Pred podávaním nezabudnite odstrániť všetky kosti!
Ale s vajíčkami by ste mali byť opatrní - telo buldoga skutočne neprijíma bielkoviny, ktoré obsahuje kuracie vajce.
Teraz pár slov o suchom krmive. Samozrejme, sú tu výkony: je to úspora času a skladovateľnosť.
Pri výbere suchého krmiva je dôležité konzultovať s veterinárom, ktorý pomôže zvoliť vhodnú diétu s ohľadom na vek, váhu a životný štýl psa.
Vášho psa musíte vždy včas vyčesať, a to aj napriek jeho krátkej srsti.
Malo by sa to robiť nielen preto, aby bolo oblečenie, nábytok a celý byt v poriadku, ale aj preto, aby si pes nezolízal hrudky vlastnej vlny.
Nepoužívajte často chemické šampóny - zdraviu psa to neprospeje, preto ho umyte raz za sezónu.
Pri umývaní určite použite šampón pre psov a nič iné. Zvyšok času použite iba teplú vodu.
Miestá, ktoré môžu byť premnožené baktériami, ako sú záhyby na tvári alebo chvoste, sa často najlepšie čistia antibakteriálnymi utierkami.
Dá sa tak vyhnúť vredom a rozvoju patogénnych mikróbov.
Uistite sa, že pohlavné orgány psov nie sú zapálené.
Skontrolujte si ústa raz za pár týždňov a raz ročne navštívte svojho zubára.
Problémom môžu byť aj oči a uši. Preto ihneď po prechádzke skontrolujte, či sa v ušiach vášho buldoga nenachádzajú kliešte.
Ak chcete správne vyčistiť uši, musíte ich najskôr odkvapkať zahriatym rastlinným olejom.
Francúzsky buldoček má tendenciu rýchlo pribúdať na váhe, najmä v prvých mesiacoch života.
Pre „francúzsky“ sú však štandardné parametre ich váhových a výškových ukazovateľov.
Pôvod a historický vývoj francúzskeho buldočka
Hoci francúzsky buldoček, ako ho poznáme dnes, pochádza z Francúzska, jeho predkovia majú korene v Anglicku.
Pravdepodobne je potomkom anglického buldoga.
Do Francúzska sa dostal s chudobnými robotníkmi, ktorí tu hľadali prácu, a usadili sa v okolí Paríža.
Pôvodne tento pes robil spoločnosť drobným remeselníkom, obľúbený bol u mäsiarov, tkáčov a kočišov, a bol využívaný ku ničeniu hlodavcov v robotníckych štvrtiach, kde títo ľudia žili.
V druhej polovici 19. storočia bol krížený s inými plemenami, pravdepodobne s niektorými teriérmi, ale aj francúzskymi dogami.
O tomto šľachtení však neexistujú žiadne záznamy.
Vďaka svojej povahe a zaujímavému vzhľadu sa tento pes stal skoro obľúbeným spoločníkom aj ľudí z vyšších kruhov.
Zaujímavé je aj to, že kedysi boli psie zápasy veľmi populárne medzi nižšími aj vyššími vrstvami.
Okrem toho k obrovskému úspechu francúzskeho buldočka prispeli aj rastúce náklady na trhu s bývaním.
Vďaka svojej malej veľkosti a vyrovnanému temperamentu sú francúzske buldočky mimoriadne vhodné na bývanie v bytoch.
Podľa článku časopisu National Geographic bol francúzsky buldoček v roku 2013 11. najregistrovanejším plemenom psov v Spojených štátoch.
O štyri roky neskôr bolo toto plemeno 4. najregistrovanejším plemenom psov.
Len pred dvadsiatimi rokmi sa francúzske buldočky umiestnili na nízkom 76. mieste.
Dokonalý sprievodca starostlivosťou o francúzskeho buldočka: Tipy a techniky pre dobre upravené šteniatko
Francúzsky buldoček je malý, silný, zavalitý pes, trochu groteskného vzhľadu.
Jeho veľkosť je malá, nemá viac ako 30 centimetrov.
Váha, aj keď veľmi dobre kŕmená, nebude väčšia ako 14 kilogramov.
Hlava je široká, štvorcová s krátkym, širokým nosom.
Oči sú položené nízko, sú veľké, guľaté a majú tmavú farbu.
Netopierie uši sú nasadené vysoko, sú široké, vzpriamené a na vrcholku zaoblené.
Silné telo s krátkymi končatinami má široký, sudovitý hrudník, široký, svalnatý chrbát a krátke, zavalité bedrá.
Srsť je na celom tele krátka, priliehajúca, lesklá a jemná.
Sfarbenie srsti môže byť čierne, červeno žíhané alebo biele, so žíhanými znakmi.
V povahe psa je náklonnosť a ochota chrániť majiteľa v prípade nebezpečenstva.
Francúzsky buldoček je milý a príjemný spoločník, je veľmi inteligentný a citlivý.
Je hravý a má zmysel pre humor.
Svojmu pánovi je veľmi oddaný a doprevádza ho na každom kroku.
Pokiaľ sa jeho pán zaujíma o niekoho iného, môže prejaviť žiarlivosť.
Miluje celú rodinu, a je veľmi spoločenský aj k cudzím ľuďom.
Výborne si rozumie aj s deťmi, je k nim veľmi nežný a znášanlivý, rád sa zúčastňuje ich hier.
Vyžaduje však jemné zaobchádzanie, aj malá hrubosť ho rozladí a dokáže mu pokaziť inak veselú náladu.
Deti by však mali byť k psovi tolerantné a rešpektovať ho.
tags: #francuzsky #buldocek #strava