Foxteriér hrubosrstý: charakteristika a starostlivosť

Foxteriér hrubosrstý je atraktívny a vždy aktívny pes s primerane silnou kostrou, ale nikdy nie hrubý alebo ťažký. Je priateľský, absolútne nebojácny, veselý, extrovertný ako všetky teriéry, optimistický, zvedavý, ale aj húževnatý a sebavedomý za každých okolností. Je inteligentný, dokonca prefíkaný. Ak nechce urobiť to, čo sa od neho žiada, je dosť ťažké ho k tomu prinútiť. Je tiež mimoriadne hravý, ideálny spoločník detí pri ich hrách, aj keď sú trochu divokejšie. V núdzi, ak má dostatok hračiek, sa dokáže hrať aj sám (napr. s loptou), čo mu treba umožniť, aby sa nenudil. Keď odmieta poslúchať, dáva tým najavo, že „absolútne nevie a nechápe, o čo ide“.

Rovnako je nemožné odvrátiť ho od toho, aby sme mu len zakázali to, čo sa pevne rozhodol robiť. Môže poslúchnuť ako dobre vychovaný pes, ale v nestráženej chvíli to určite skôr či neskôr skúsi znova. Preto je vhodný len pre majiteľov, ktorí sú dostatočne pokojní, trpezliví a dôslední a ktorým vyhovuje jeho neustála všadeprítomnosť, nesmierna živosť a nespútaná zúrivosť. Je vhodný aj pre niektorých ľudí s mierne cholerickou povahou (ak si ich uvedomujú). Títo by k nemu vzhľadom na svoju povahu mali mať vždy dostatok sympatií.

Foxteriér hrubosrstý je atraktívny a vždy aktívny pes s primerane silnou kostrou, ale nikdy nie hrubý alebo ťažký. Stavba tela musí byť dokonale vyvážená, čo sa prejavuje napríklad v relatívnej dĺžke lebky a papule. Kohútik vyššie nepresahuje u psov 39 cm, suky sú o niečo menšie. Ideálna telesná hmotnosť vo výstavnej kondícii je 8,25 kg u samcov, u samíc o niečo menej.

Hlava má zhora takmer plochý mozog, ktorý sa postupne zužuje a pri pohľade zhora sa mierne zužuje aj smerom k očiam. Tvárová časť lebky sa tiež postupne zužuje od očí k papuli a mierne sa zvažuje na čelnom svahu (stop). Pod očami nesmie byť ani prepadnutá, ani prepadnutá, ale vyplnená a dobre tvarovaná. Čumák by mal byť rovnako dlhý ako lebka, ale môže byť nanajvýš o niečo kratší. Nos musí byť čierny. Oči by mali byť tmavé, iskrivé, inteligentné, primerane malé, nevypuklé, čo najviac okrúhle, s očnicami ani veľmi vzdialenými od seba, ani príliš blízko seba. Zreničky musia byť malé, v tvare písmena V, primeranej hrúbky, zahnuté dopredu tak, aby ich vnútorný okraj bol blízko líc.

Krk by mal byť suchý, svalnatý, primerane dlhý, bez laloku v krku. Chrbát je krátky, rovný a pevný, bez najmenšieho náznaku ochabnutosti. Chvost musí byť vysoko nasadený, nesený nahor, ale nie nad chrbtom a bedrami alebo zatočený, zvyčajne krátky, a potom primerane silný a dlhý. Hrudník musí byť hlboký, nie široký. Predné rebrá sú mierne klenuté, zadné rebrá sú dlhé a pružné. Plecia sa pri pohľade spredu od kohútika zvažujú smerom nadol k mierne naznačenému ramennému kĺbu. Lopatky by mali byť pri pohľade zboku dlhé a šikmé tak, aby ich vrcholy smerovali nahor a dozadu. Kohútik je vždy zreteľne označený. Boky musia byť silné a svalnaté a nikdy sa nesmú vybočiť ani ohnúť. Stehná by mali byť dlhé a silné. Krátke holene spolu so zle uhlovo nastavenými kolenami sú veľmi nežiaduce.

Ruky sú zaoblené, kompaktné, s malými, tuhými, plnými chodidlami a primerane klenutými prstami. Pri pohybe sú hrudné a panvové končatiny rovnobežné a rovnobežné. Kolená nesmú byť vytočené dovnútra ani von. Krycia srsť by mala byť hustá, výrazne drôtovitá, 2 cm dlhá na pleciach a do 4 cm dlhá na kohútiku, chrbtá, bokoch a končatinách. Podsada musí byť krátka a jemná. Srsť na chrbte a nohách býva hrubšia ako na bokoch tela. Na papuli je srsť kučeravá a dostatočne dlhá, aby zvýraznila jej silu. Na nohách by mala byť hustá a kučeravá. Sfarbenie môže byť bielo-čierne, bielo-čierno-trans, bielo-trans, pričom biela farba vždy prevláda.

Foxteriér hrubosrstý je priateľský, bezprostredný, odvážny a stále pripravený na akciu. K svojej rodine si vytvára pevné puto, rád sa zúčastňuje všetkého diania a často výborne stráži, pretože pozorne sleduje okolie a hlasno oznamuje nezvyčajné podnety. Voči ďalším psom môže byť sebavedomý až provokatívny, najmä ak nebol v mladosti dobre socializovaný. Spolužitie s mačkami alebo drobnými zvieratami je možné iba pri starostlivom privykaní, bezpečnom prostredí a rešpektovaní jeho loveckého inštinktu. Najlepšie reaguje na pozitívnu motiváciu, krátke lekcie a striedanie úloh. Tvrdý nátlak môže viesť k odporu, prílišná benevolentnosť zasa k tomu, že si foxteriér začne určovať pravidlá sám.

Foxteriér hrubosrstý vznikol vo Veľkej Británii z pracovných hrubosrstých teriérov. Jeho úlohou bolo sprevádzať lovcov a duriče a v prípade potreby preniknúť do nory, odkiaľ vyhnal líšku alebo inú zver. Prevažujúca biela farba pomáhala lovcom psa počas práce rozoznať od líšky. V priebehu 19. storočia sa typ plemena postupne zjednocoval a foxteriér sa začal presadzovať aj na výstavách a ako výrazný spoločenský pes. V rukách dôsledného a športovo založeného majiteľa je veselým, verným a mimoriadne zábavným spoločníkom.

História a pôvod plemena

Foxteriér pochádza z Anglicka, kde sa jeho história datuje do 19. storočia. Názov plemena je odvodený od slov „fox“ (líška) a „terra“ (zem), čo odráža jeho pôvodný účel - lov líšok v podzemných norách. Za jedného z hlavných šľachtiteľov sa považuje reverend John Russell, ktorý sa zameral na vytvorenie rýchleho, odvážneho a výkonného psa. Na jeho vzniku sa podieľali plemená ako bígl, staroanglický teriér a hrubosrstý teriér. Postupne sa plemeno rozdelilo na dve varianty - hladkosrstého a hrubosrstého foxteriéra. Prvý klub foxteriérov vznikol v roku 1876, a oficiálne uznanie plemena Kennel Clubom prišlo v roku 1873. Na prelome 19. a 20. storočia Foxteriér patrí k najobľúbenejším plemenám nielen v Anglicku, ale po celom svete.

Na začiatku 20. storočia patril k najobľúbenejším plemenám nielen v Anglicku, ale po celom svete. To mu vydržalo aj v období medzi svetovými vojnami. V Čechách patrí dodnes k obľúbeným plemenám, ale od 90. rokov je prekvapivo v počte zapísaných novo narodených šteniat valcovaný foxteriéra krátkosrstým. Existujú dve variety Foxterrier - hrubosrstý a hladkosrstý. Hladkosrstý sa považuje za pôvodnejšie formu foxteriéra. Dnes sú tieto typy považované za dve rôzne plemená, avšak predkov a využitie majú spoločné. Predpokladá sa, že hladkosrstý foxteriér vznikol prekrížením teriérov s bíglom, čo do značnej miery formovalo dnešný strakatý vzhľad.

Pôvodný Foxterrier bol čisto biely; prikrížením psov s farebnou hlavou a čiernou škvrnou na chrbte vznikol dnešný foxteriér hrubosrstý. Držanie psa v domove vyžaduje dôslednú výchovu a socializáciu. Foxteriér je svalnatý, kompaktný pes s elegantným vzhľadom, veľmi živý a temperamentný. Na druhú stranu je dobre cvičiteľný a dôsledná výchova je potrebná hneď od šteňacích rokov. Lovné pudy ostávajú jeho súčasťou aj dnes, preto si vyžiada primeraný pohyb a často aj hry na donútenie, aby nezabúdal na svoje miesto v rodine.

Starostlivosť a výživa

Srsť foxteriéra hrubosrstého je hustá, veľmi hrubá a drôtovitá, s podsadou. Trimovanie niekoľkokrát za rok a pravidelné česanie sú štandardom. Psy s týmto typom srsti sa nikdy nestrojí. Je dôležité dbať na pravidelnú starostlivosť, aby srsť zostala zdravá a lesklá. Krátke aj dlhšie časti srsti si vyžadujú dôkladné česanie a pravidelné úpravy, aby sa predišlo zamotaniu.

Venujte pozornosť zdraviu: foxteriér hrubosrstý má relatívne dlhý psí vek a nepotrebuje veľa krmiva vzhľadom na svoju veľkosť. Pri výbere krmiva preferujte granule pre menšie plemená, ktoré zodpovedajú jeho veľkosti a energetickému výdaju. Prietok energie je vysoký, preto potrebuje dostatok pohybu a mentálnu stimuláciu. Epilepsia je u tohto plemena možná, aj keď nie bežná; pravidelná veterinárna kontrola a vyvážená strava sú preto dôležité. Zodpovedná starostlivosť zahrnuje aj pravidelné preventívne prehliadky a očkovania podľa lokálnych odporúčaní.

Krátke lekcie, pozitívna motivácia a striedanie úloh sú kľúčom k dobrej výchove. Tvrdý nátlak je nežiaduce, pretože môže viesť k odporu. Dôsledný, ale láskavý prístup prináša najlepšie výsledky a posilňuje puto medzi psom a majiteľom. Foxteriér je vhodný aj pre rodiny s deťmi, no je potrebné dbať na socializáciu od šteniatka a na správnu hierarchiu v rodine. Séria hier a aktívnych činností pomáha využiť jeho prirodzenú energiu a lovecký pud bez narušenia harmónie v domácnosti.

Charakter a vhodné prostredie

Foxteriér hrubosrstý je priateľský, bezprostredný, odvážny a stále pripravený na akciu. K svojej rodine si vytvára pevné puto, rád sa zúčastňuje všetkého diania a často výborne stráži, pretože pozorne sleduje okolie a hlasno oznamuje nezvyčajné podnety. Voči ďalším psom môže byť sebavedomý až provokatívny, najmä ak nebol v mladosti dobre socializovaný. Spolužitie s mačkami alebo drobnými zvieratami je možné iba pri starostlivom privykaní, bezpečnom prostredí a rešpektovaní jeho loveckého inštinktu. Najlepšie reaguje na pozitívnu motiváciu, krátke lekcie a striedanie úloh. Tvrdý nátlak môže viesť k odporu, prílišná benevolentnosť zasa k tomu, že si foxteriér začne určovať pravidlá sám.

Foxteriér hrubosrstý je vhodný pre aktívnych majiteľov, ktorí ocenia jeho všadeprítomnosť a vysokú energetickú úroveň. Musí vedieť, kto je tu pánom a kde je jeho miesto v rodine. Za pevné, ale láskyplné vedenie sa vám odvďčí svojou láskou a oddanosťou. Nie je od veci, pre jeho neutíchajúcu energiu, vyskúšať aj nejaký kynologický šport. Verných parťákov nájde aj v deťoch, s ktorými bude zdieľať každú ich blbinu alebo nápad na novú hru. Iné zvieratá však, bez riadnej socializácie, neprijme, alebo ich bude chcieť skôr zahryznúť.

Štandard a vzhľad

Drôtený foxteriér má 7 až 8 kilogramov a veľa energie. Je robustný, symetrický lovec s krátkym chrbtom, ktorému v tmavých okrúhlych očiach žiari oheň a inteligencia. Prevažne biela srsť je drsná a drôtovitá; uši v tvare písmena V sú úhľadne sklopené dopredu, aby lepšie vynikol charakteristický a úplne neodolateľný výraz tváre. HlasnoPíše sa, že Foxteriéry sú rozkošní domácí miláčikovia pre rodiny, ktoré hľadajú optimistického, priateľského spoločníka s množstvom osobností. Považujú sa za verných a spoločenských, s výrazným loveckým pudom, ktorý treba vyrovnať vhodnou aktivitou a socializáciou.

Vyberajte chov, ktorý zodpovedá štandardu plemena. Srsť je hustá, tvrdá až drôtovitá, podsada krátka a jemná. Na pleciach býva srsť kratšia, na chrbte, rebrách a zadnej časti tela dlhšia. Farbenie býva bielo-čierne, bielo-čierno-trans, alebo bielo-trans, pričom biela prevláda. Starostlivosť o srsť vyžaduje pravidelné česanie a trimovanie niekoľkokrát do roka. Pes by sa nikdy nemal strihať; ponecháva sa prirodzený vzhľad, ktorý zodpovedá jeho historickej úlohe lovca a duriča.

Tabuľka: základné charakteristiky

Vizuálne prílohy

Foxteriér hrubosrstý je veľmi živý a temperamentný. Na druhú stranu je dobre cvičiteľný a dôsledná výchova je potrebná hneď od šteňacích rokov. Musí vedieť, kto je tu pánom a kde je jeho miesto v rodine. Za pevné, ale láskyplné vedenie sa vám odvďčí svojou láskou a oddanosťou. Nie je od veci, pre jeho neutíchajúcu energiu, vyskúšať aj nejaký kynologický šport. Verných parťákov nájde aj v deťoch, s ktorými bude zdieľať každú ich blbinu alebo nápad na novú hru.

Historické záznamy a moderné vnímanie

Foxteriér hrubosrstý patril medzi najobľúbenejšie plemená počas prelomu 19. a 20. storočia. V dnešnej dobe sú popísané dve odrody ako samostatné plemená - hrubosrstý a hladkosrstý foxteriér. Hladkosrstý foxteriér je považovaný za predchodcu hrubosrstého, pričom oba typy zdieľajú spoločné korene a pôvodné využitie ako lovci škodnej a líšok.

Video

tags: #foxterier #hrubosrsty #bazos