Na začiatku Nového roku 2015 treba oceniť referáty niektorých popredných expertov lesníctva a katedry ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva Lesníckej fakulty, ktoré boli publikované v zborníku vedeckých prác a odzneli na Medzinárodnej vedeckej konferencii, ktorú organizovala TU Zvolen 21.novembra 2014 v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvo životného prostredia, š.p. Lesy SR Banská Bystrica a Slovenskou lesníckou komorou. V programe konferencie bola okrem vedeckých prác venovaná veľká pozornosť ekonomickým nástrojom riadenia lesného hospodárstva a ich dopadom na mimoriadne obtiažnu finančnú situáciu v zabezpečení trvalého obhospodarovania štátnych a neštátnych lesov na Slovensku.
Podľa záverov referátov a vystúpení účastníkov konferencie s medzinárodnou účasťou na tému FINANCOVANIE LESY- DREVO v roku 2014 možno konštatovať, že ekonomická reforma a transformácia lesného hospodárstva nerešpektovala špecifiká ekonomických nástrojov riadenia lesného hospodárstva a orientovala sa politickými nomináciami rezortných ministrov (česť výnimkám) a štátnych tajomníkov a niektorých manažérov riadenia odvetvia na privatizáciu majetku štátnych lesov a reprivatizáciu lesov, čím ekonomická efektívnosť obhospodarovania lesov stratila v porovnaní so zahraničím kontinuitu a stala výlučnou doménou trhového hospodárstva so všetkými dôsledkami, s ktorými sa v súčasnej dobe stretávame v ekonomickej efektívnosti obhospodarovania lesov.
Osobitným problémom transformačného procesu bol proces prinavrátenia vlastníckych a užívacích práv pôvodným vlastníkom a užívateľom lesov, ktorý nezohľadňoval špecifiká lesného hospodárstva a stáročné poznatky lesníckej vedy a výskumu v obhospodarovaní lesov, ktoré boli uznávané vo všetkých lesnícky vyspelých štátoch Európy. Výsledkom je dezolátny stav lesníctva a lesného hospodárstva, ktorý vniesol do lesníckeho stavu a obhospodarovateľov nevraživosť. Štátnu lesnícku politiku nemožno inak nazvať ako nekoncepčnú, čo excelentne zneužíva domáci drevospracujúci priemysel, aby vnucoval producentom dreva obchodnú politiku bez ohľadu na problémy lesov (kalamity, globálne otepľovanie, nedostatok zdrojov, bankové úvery a pod.).
V bezvýchodiskovej situácii lesníctva na Slovensku sa pýtam, kde je drevársky, nábytkársky a celulózo-papiernický priemysel, ktorý by mal jednoznačne podporiť snahu sektoru štátnych a neštátnych lesov na zveľadenie stavu obhospodarovania lesov. Tento stav využívajú niektorí predstavitelia mimovládnych „ochranárskych“ organizácií na dezinformáciu verejnosti a politický zisk bez konkrétnych opatrení. Netreba zabúdať, že podľa scenárov negovania výsledkov lesného výskumu sú „ochrancovia bezzásahovej prírody“ zodpovední za súčasný stav a kalamitu zásluhou demagógie. Tí však podľa avíza sponzorov „vyparia sa ako ranná hmla“ a v médiách sa opäť objavia lesníci ako „škodná v lesoch“.
V tejto situácii je nevyhnutné prijať konkrétne a systémové kroky na riešenie súčasných problémov lesného hospodárstva. Je najvyšší čas „zatiahnuť záchrannú brzdu“, aby lesníctvo nešlo do priepasti. Očakávaním je, že lesníci, vlastníci lesov a predstavitelia rezortu, lesníckej vedy a školstva zverejnia svoje skúsenosti a výsledky práce a zapoja sa do elektronického diskusného fóra o súčasných problémoch ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva. Kvalitné návrhy môžu slúžiť ako vstup pre koncepciu a stratégiu rozvoja lesného hospodárstva na Slovensku.
Hlavné problémy financovania a ich korene
Podľa referátov z konferencie a diskusií je štátna lesnícka politika v súčasnosti nekoncepčná a vedie k suboptimálnemu využívaniu zdrojov, čo zhoršuje ekonomickú efektívnosť obhospodarovania lesov. Dôsledkom je privatizácia štátneho majetku a reprivatizácia lesov, ktorá nerieši problém financovania investícií, obnovenia strojového parku a technického rozvoja. Nedostatok finančných prostriedkov na riadne obhospodarovanie a financovanie mimoprodukčných funkcií lesov je jedným z kľúčových problémov, ktorý ovplyvňuje aj stav Kalamat a biologickú diverzitu.
Arbitrované porovnania ukazujú, že ceny dreva a ekonomické podmienky sa líšia v prospech okolitých krajín. Napríklad cena piliarskej ihličnatej guľatiny (triedy III. A, B) na Slovensku je vyššia než v Poľsku a Českej republike. To poukazuje na vnútroodvetvové cenové nerovnosti a na potrebu lepšieho riadenia nákladov súvisiacich s verejno-prospešnými činnosťami lesného hospodárstva, ktoré by mala financovať spoločnosť ako celok.
Ďalším problémom je vysoký podiel nákladov na služby, čo odráža vzájomné prepojenie subjektov pôsobiacich v lesnom hospodárstve. Osobné náklady a materiálové náklady tiež významne prispievajú k celkovým výdavkom, pričom odpisy klesajú, čo signalizuje potrebu investícií a obnovy techniky. Týka sa to najmä obnovenia mechanizmu financovania investícií cez európske štrukturálne fondy, ktoré by umožnili rekonštrukciu a modernizáciu techniky.
Možné rámce financovania a riešenia
- Prevádzkové potreby - vypracovať celoštátnu bilanciu nákladov a výnosov obhospodarovania lesov od všetkých vlastníkov a užívateľov na Slovensku. Na najnižšej úrovni treba zbierať údaje, ktoré následne spracujú lesné úrady a ústredný orgán LH, aby vznikla súhrnná bilancia a požiadavka na štátnu podporu do rozpočtu.
- Investičné potreby a technický rozvoj - zbilancovať tvorbu vlastných zdrojov (zisk, odpisy) a doplnenie z rozpočtu a štrukturálnych fondov EÚ na investície do strojového parku a infraštruktúry, s jasnými definíciami a limitmi rozpočtu na budúci rok.
- Európske štrukturálne fondy - prispôsobiť metodiku prideľovania a využitia štrukturálnych fondov špecifikám lesného hospodárstva a dodržať platné predpisy Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA).
- Odpočet použitia prostriedkov - každý príjemca musí na konci roka predložiť správu o použití finančných prostriedkov; nepotrebné prostriedky sa vrátia do štátneho rozpočtu; kontrolu vykonajú lesné úrady a finančné orgány.
- Manuál pre poskytovanie financovania - vypracovať súbor pravidiel a postupov na získanie prostriedkov na prevádzkové aj investičné potreby v lesnom hospodárstve.
- Ďalšie náležitosti Koncepcie - zahrnúť aj odstraňovanie kalamít, škôd spôsobených anthropogénnou činnosťou, náklady na správu a výkon verejnoprospešných služieb, združovanie vlastníkov malých výmer a ďalšie nástroje štátnej lesníckej politiky ( dane, odvody, penále, atď.).
Praktické návrhy z diskusie a zahraničné porovnania
V západoeurópskych štátoch sa štátna podpora lesníctva realizuje prostredníctvom rôznych zdrojov: štátne rozpočty, dotácie z regionálnych (spolkových) rozpočtov a štrukturálne fondy EÚ. V Nemecku a Rakúsku sú sysémy dotácií často presne zacielené na rovnaké priority - riadne obhospodarovanie lesov, udržiavanie mimoprodukčných funkcií, a ekonomickú stabilitu pre vlastníkov a užívateľov lesov. Na Slovensku však doterajšia prax ukazuje potrebu posilnenia Ich efektívnosti a transparentnosti a jasné rozlíšenie medzi verejnými a súkromnými investíciami.
Riešením by mala byť veľká koordinovaná koncepcia financovania lesného hospodárstva, vypracovaná Lesníckym výskumným ústavom a predložená na schválenie vláde a Národnej rade. Dôležité je rozdelenie financií na prevádzkové potreby a investičné potreby, financované z domácich zdrojov aj z EÚ. Potenciálne marginálne oblasti vyžadujú špeciálne programy a väčšiu podporu zo štátneho rozpočtu, aby nedochádzalo k strate financií a aby lesy mohli plniť svoje verejnoprospešné funkcie.
Medzi kľúčové ukazovatele na rok 2025 patrí celkové náklady lesného hospodárstva na Slovensku vo výške 1,089 miliardy eur (pokles o približne 7 % oproti predchádzajúcemu roku). Najväčšiu časť tvorili výdavky na služby (42,4 %), nasledované osobnými nákladmi (20,9 %) a materiálovými nákladmi (11,4 %). Odpisy tvorili 5,6 % a priame náklady na pestovnú činnosť zaznamenali pokles. Tieto štatistiky posúvajú verejnú diskusiu k potrebe systematického štátneho financovania a koordinácie všetkých aktérov.
Doplňujúce myšlienky a výzvy pre budúcnosť
Predpokladám, že osobnosti s úctou a autoritou v lesníctve majú nájsť väčší mediálny priestor na prezentáciu svojich návrhov. Je potrebné zapojiť širokú komunitu lesníkov, vlastníkov a predstaviteľov lesníckej sekcie MPRV SR a vyprodukovať koncepciu a konkrétne opatrenia na zveľadenie stavu lesného hospodárstva na Slovensku. Zároveň je potrebné, aby sa systematicky prehodnotila cenová politika dreva z pohľadu časovej hodnoty a budúceho vývoja cien, aby sa zabezpečila trvalo udržateľná obhospodarovanie a mimoprodučné funkcie lesov.
Návrhy investícií a dopravnej prístupnosti lesov
Je potrebné zohľadniť dopravnú dostupnosť porastov odvoznými cestami. V minulosti bola na lesnom pôdnom fonde SR hustota ciest približne 18 m/ha (21 tisíc km odvozných a 15 tisíc km zvážnic v roku 1998). Reprivatizácia a neurčitá správa vlastníctva vedú k zanedbávaniu údržby ciest a ich stavu. Zvýšenie hustoty lesných ciest na úroveň 15-17 m.ha-1 by mohlo zlepšiť prístup k porastom a efektivitu ťažby. Zároveň je potrebné podporiť viaczdrojové financovanie a vytvoriť fond investičného rozvoja na výstavbu a obnovu ciest a zvážnic.
Štátna pomoc a legislatívne úpravy
Podpora zo štátneho rozpočtu a z EÚ by mala smerovať na verejné zmluvy a efektívne projekty. Je žiaduce zaviesť pravidlá, ktoré zabraňujú korupcii a zabezpečujú transparentné využívanie prostriedkov na verejno-prospešné služby lesov. Okrem toho treba zvážiť úpravy vlastníckych štruktúr a právnych štruktúr pozemkových spoločenstiev ako právnických osôb, ktoré by mohli hospodáriť a zároveň podnikať za jasne stanovených podmienok, pričom by sa zabránilo zneužívaniu dotácií.
Záver bez klasického záveru
Predkladáme komplexnú víziu financovania lesného hospodárstva na Slovensku, ktorá zahŕňa prevádzkové aj investičné potreby, využitie štrukturálnych fondov a jasnú politiku riadenia a transparentnosti. Cieľom je zabezpečiť trvalo udržateľné hospodárenie lesov so zodpovedným prístupom k vlastníkom, užívateľom a verejnosti a s ohľadom na mimoprodučné funkcie lesov.
Lesnícke BMP a certifikácia - prednáška SFA o lesníctve (FORS 3347)
tags: #financovanie #lesa #pes