Vidieť svojho psa jesť trávu, olizovať zeminu alebo urobiť niečo, čo vám stopercentne zdvihlo žalúdok, nie ste v tom sami. Z psieho pohľadu je za tým často logika.
Koprofágia: Konzumácia výkalov
Koprofágia - teda konzumácia výkalov - patrí medzi pomerne časté, no pre majiteľov veľmi nepríjemné správanie. Vidieť svojho psa, ako si s nadšením pochutnáva na vlastnom alebo cudzom truse, je určite šok. Dlhé roky sa predpokladalo, že psy jedia výkaly preto, že im chýbajú vitamíny alebo minerály. Podľa štúdie Hart, B. L. (2018): “The Paradox of Canine Conspecific Coprophagy” bolo viac než 80 % psov koprofágov úplne zdravých - bez známok deficitu živín či enzýmov. V prehľade Hart & Hart (2021) sa uvádza, že koprofágia je evolučne prirodzené správanie, nie prejav výživovej chyby.
Riešenia pre koprofágiu:
- Zabezpečte mentálnu aj fyzickú stimuláciu (hlavolamy, čuchacie hry, hľadacie aktivity, pravidelné prechádzky).
- Okamžite zbierajte trus - čím menej príležitostí, tým rýchlejšie správanie vyhasne.
- Nacvičte povel „nechaj“ / „fuj“ - s pozitívnym posilnením.
- Nereagujte krikom ani trestaním - posilňuje to správanie pozornosťou.
Prečo pes žerie trávu?
Najčastejšie sa hovorí, že pes žerie trávu preto, aby vyvolal vracanie. Z etologického hľadiska môže byť jedenie trávy pozostatkom správania psovitých šeliem. Predpokladá sa, že rastlinná vláknina podporuje črevný mikrobióm a pomáha udržiavať jeho rovnováhu.
Ochutnávanie zeminy a hliny
Niektoré psy neodolajú - občas si „uchlipnú“ z kvetináča, iné si s chuťou doprajú „dezert“ priamo zo záhonu. Dlho sa verilo, že pes žerie hlinu preto, že mu chýbajú minerály ako železo či zinok. Dopĺňanie minerálov alebo vitamínov zriedkavo odstráni správanie, pretože v pozadí bývajú skôr behaviorálne alebo tráviace príčiny. Najčastejším dôvodom, prečo pes ochutná zem, je zvedavosť alebo stres. Mladé psy objavujú svet ústami - pôda im ponúka nekonečný svet pachov a textúr. Pre psa nie je pôda len špina - je to wellness, informačný kanál a raňajkový bufet v jednom. A kým nám vonia mokrá hlina po daždi, pes vníma stovky vrstiev vôní - akoby ste prechádzali okolo cukrárne plnej karamelu, čokolády a vanilky.
Žuvanie dreva a konárov
Ak máte doma malého "záhradkára", ktorý si občas pochutí na konároch či spadnutom dreve, pravdepodobne robí len niečo, čo je pre neho úplne prirodzené. Žuvanie a nosenie obľúbených paličiek cez polovicu lesa je pre psa prirodzený spôsob, ako sa upokojiť a uvoľniť. Uvoľňuje endorfíny, odbúrava stres a pomáha zvládať nudu či napätie. Ak teda pes len obkusuje drevo, neprehĺta kúsky a inak sa správa normálne, nejde o problém - len o inštinktívnu formu relaxu. Avšak ani toto správanie nie je vždy bezpečné. U mladých psov môže žuvanie konárov súvisieť s výmenou zubov (zhruba medzi 3.-7. mesiacom života). U dospelých psov môže obhrýzanie dreva znamenať, že pes má málo pohybu alebo mentálnej stimulácie. Často ide o tzv. displacement behavior - teda správanie, ktorým pes odbúrava napätie, ak nemá inú možnosť ventilácie. Niektoré psy si na dreve doslova pochutnávajú. Vlhké konáre im voňajú ako prírodný snack - plný miazgy, zvyškov rastlín a pachov, ktoré pre psí nos znamenajú hotový gurmánsky zážitok. Okrem mechanických poranení sa však pridávajú aj toxické riziká: Niektoré druhy dreva (napr. orech, čerešňa, breza či dub) obsahujú triesloviny a fenoly, ktoré môžu podráždiť tráviaci trakt alebo spôsobiť intoxikáciu. Staré, plesnivé drevo zas často ukrýva mykotoxíny, ako sú aflatoxíny - tie môžu poškodiť pečeň aj nervový systém.
Bezpečné alternatívy k žuvaniu dreva:
- Gumové alebo nylonové hračky.
- Ekologické sticks z olivového alebo kávového dreva.
Riziká spojené s drevom:
- Pes prehltol kúsok dreva - hrozí upchatie čriev, perforácia alebo vnútorné krvácanie.
- Pes ničí nábytok, ploty alebo systematicky obhrýza drevo - ide o signál nudy, frustrácie či stresu.
Pica správanie: Jedenie nejedlých látok
Pica je odborný termín pre opakované jedenie nejedlých látok - napríklad kameňov, plastov, ponožiek, textílií, hliny, plastových vrchnákov či dreva. Štúdia Yamada et al. (2019) ukázala, že pica patrí medzi najčastejšie problematické správanie u psov - najmä u mladých a kastrovaných jedincov. Spravidla s vekom slabne, ale len málokedy zmizne úplne bez pomoci. Podľa Masson et al. (2021) malo viac než 70 % psov, ktoré skončili na operácii pre prehltnutie cudzieho predmetu, preukázateľné behaviorálne poruchy - stres, impulzivitu či frustráciu. Napriek tomu sa oplatí nechať psa vyšetriť. Hltanie predmetov nie je len „zlozvyk“ - hrozí upchatie čriev, zadusenie, perforácia žalúdka alebo otrava, čo často končí chirurgickým zákrokom.
Olizovanie zeme a iných povrchov
Psy, spoznávajú svet nosom a jazykom. To, čo pre nás vyzerá čudne, je pre nich len iný spôsob, ako „čítať“ pachy okolo seba. V takých prípadoch ide o úplne normálne správanie - pes len „čuchá jazykom“. Vo väčšine prípadov ide len o „upratovanie“ po nás. Olizovanie totiž uvoľňuje endorfíny a psovi pomáha upokojiť sa. Časté olizovanie podlahy môže byť signálom, že psovi nie je dobre od žalúdka - napríklad pri gastritíde, refluxe alebo pankreatitíde. V ojedinelých prípadoch môže byť nadmerné olizovanie súčasťou pica správania (nutkavé jedenie nejedlých látok) alebo prejavom neurologických porúch - napríklad demencie či epileptiformného správania.
Kedy sledovať olizovanie:
- Sledujte, kedy a čo pes olizuje.
- Ak správanie pribúda, mení sa, alebo ho sprevádzajú tráviace ťažkosti, apatia či stres, pes vám tým pravdepodobne niečo hovorí.
Prečo sa psy váľajú v nepríjemných pachoch?
Zatiaľ čo my krčíme nos, náš pes práve hádže šípku do parfumu Canine No.5 alebo Dior Sausage. A robí to z úplne logických, evolučných dôvodov. Vo voľnej prírode sa vlky, kojoty či líšky váľajú v silne zapáchajúcich látkach - truse koristi, mršinách alebo zdochlinách - aby prekryli svoj pach. Druhá teória tvrdí, že váľanie v pachoch je aj formou pachovej komunikácie. Pes si „berie“ vôňu so sebou - aby ju mohol preniesť domov a zdieľať so svorkou. Niektorí psi sa v silných pachoch váľajú jednoducho preto, že im to robí dobre. Ide o senzorickú stimuláciu - pach, dotyk, pohyb. Správanie je výraznejšie u loveckých a pracovných plemien, ktoré si zachovali silný lovecký inštinkt. Väčšina psov to robí občas - a bez následkov.
Olizovanie ako forma komunikácie a upokojenia
Pre niekoho prejav lásky, pre iného otravný zvyk. V skutočnosti je olizovanie jedným z najkomplexnejších psích správaní - má sociálny, komunikačný aj emocionálny význam. Už šteniatka olizujú papuľu svojej matky, keď ju prosia o pozornosť alebo jedlo. Olizovanie je aj súčasťou psieho jazyka - tzv. calming signals. Pes ním často upokojuje vás, seba alebo druhého psa. Olizovanie preto môže byť len forma skúmania - váš pes zisťuje, kde ste boli, čo ste robili a možno aj čo ste jedli. Olizovanie pomáha psovi uvoľniť sa - pri tomto pohybe sa uvoľňujú endorfíny, ktoré prinášajú pocit pohody a bezpečia.
Análne žľazy psov (MILÁČIKOVO)
Požieranie výkalov, hliny či trávy môže pôsobiť zvláštne, nechutne - niekedy až zahanbujúco. No pre psa je to často len spôsob, ako spoznáva svet. Najdôležitejšie je nepanikáriť, ale pozorovať. Kedy sa to deje? V akom prostredí? Po akej aktivite? Nie vždy ide o problém - no ak správanie pribúda, mení sa, alebo ho sprevádzajú tráviace ťažkosti, apatia či stres, pes vám tým pravdepodobne niečo hovorí.