Medzinárodná kynologická federácia so zaužívanou skratkou FCI v súčasnosti združuje viac ako 80 členských krajín a jej základnou prioritou je rozvoj chovu zdravých psích jedincov s povahovými znakmi príslušného psieho plemena.
V súčasnej dobe FCI zastrešuje asi 400 uznaných psích plemien. Čo si ale treba predstaviť pod pojmom psie plemeno a ako sa dá objektívne zistiť, na aké plemeno psa práve pozeráme? No predsa podľa štandardu psieho plemena.
Štandard psieho plemena je dokument vypracovaný v písanej forme a podrobne popisuje všetky aspekty, ktoré by mal spĺňať „ideálny“ jedinec plemena podľa FCI. Tiež nám poskytuje dôležité informácie ako na príklad krajinu pôvodu, krajinu ktorá má nad plemenom patronát, FCI skupinu, sekciu či číslo štandardu, ktoré je pre každé plemeno jedinečné a nezameniteľné.
Každé plemeno musí mať svoj štandard. Vonkajšia forma štandardu, alebo ak chcete, základná kostra popisu je pre všetky plemená rovnaká.
Za kraju pôvodu plemena je považovaná krajina, v ktorej bolo dané plemeno vyšľachtené, alebo z ktorej krajiny či oblasti môžeme vysledovať jeho historický pôvod. V minulosti boli u niektorých plemien rôzne polemiky o tom, ktorá krajina je naozaj považovaná za krajinu pôvodu. Preto majú niektoré plemená napr. Krajina, ktorá má patronát nad plemenom, je krajina, v ktorej bol vypracovaný štandard plemena, ktorá zabezpečila jeho uznanie podľa FCI, čo v praxi znamená niekoľko rokov zložitej práce s plemenom pri jeho šľachtení s cieľom splnenia všetkých podmienok, aby dané psie plemeno bolo klasifikované ako uznané psie plemeno podľa FCI.
Príslušný národný chovateľský klub, resp. národný kynologický zväz danej krajiny je zodpovedný za vypracovanie štandardu plemena. Takýto štandard plemena má oficiálny a zväzový charakter a platí pre príslušné plemená vo všetkých krajinách, ktoré zastrešuje FCI a všetci chovatelia daného plemena sú povinní sa nim riadiť.
I napriek tomu často vidíme výrazné rozdiely medzi odchovanými jedincami toho istého plemena od chovateľov zo Slovenska, z krajiny pôvodu či zo Škandinávie alebo u iného kontinentu. Je to dané predovšetkým krvnými líniami, ktoré si jednotlivý chovatelia budujú, ako aj aktuálnou ponukou krycích psov v jednotlivých krajinách.
Tento jav nemusí byť na škodu plemenitby ako takej, ak sa chovatelia stále držia štandardu. Preto by sa chovatelia za účelom skvalitnenia svojho chovu ale aj plemena ako takého mal sledovať spôsob plemenitby vo svete a ak je to potrebné alebo nutné, nemal by sa báť vycestovať pre získanie nového krycieho psa niekoľko sto, či tisíc kilometrov, ktorý mu prinesie novú krv do jeho chovu a následne aj do okolitých krajín.
Častým problémom u chovateľov je skutočnosť, že kryjú sučky so psom podľa kritéria najnižších nákladov. So psom, ktorý je najbližšie bez ohľadu na to, či sa vôbec daný jedinec z hľadiska rodokmeňu, exteriéru či povahových vlastností k ich sučke hodí.
Štandard je daný nie len preto, aby sa na základe neho dali odlíšiť jednotlivé plemená ale aj preto, aby sa mohlo na jeho základe hodnotiť, či porovnávať kvalita jedincov daného plemena.
Štandard plemena by mal byť napísaný stručne ale jednoznačne, nemal by pripúšťať dvojaky výklad popisu plemena, ale nie vždy je tomu tak, preto nájdeme v štandardoch aj popis typu: o primerane dlhých chvostoch, priestrannom pohybe, či nie príliš nízko nasadených ušiach. Toto vytvára určitý priestor pre vytvorenie rozdielnej predstavy o ideálnom predstaviteľovi plemena.
Tu sa vynára otázka do akej miery sme schopní zodpovedne a objektívne posúdiť či daný psí jedinec je práve ten, ktorý predstavuje toho ideálneho psa podľa štandardu.
Výnimkou nie sú ani rozhodcovia pre posudzovanie exteriéru psov na výstavách psov. Každý rozhodca posudzuje podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, pri posudzovaní psích jedincov využíva svoje kynologické vedomie, vlastné skúsenosti pri šľachtení niektorého s plemien či dlhoročnú prax z výstavných kruhov pri určovaní toho najlepšieho jedinca. Na druhej strane má ale aj výhradné právo používať svoj subjektívny názor či uhol pohľadu.
Už bolo vyššie spomínané, že FCI eviduje dnes približne štyri stovky rôznych psích plemien, každé so svojim štandardom.
FCI skupiny psov
Federation Cynologique Internationale (FCI) rozdeľuje plemená psov do 10 špecifických skupín na základe ich pôvodného účelu, charakteristík a vlastností. Toto rozdelenie umožňuje lepšiu orientáciu chovateľom, psíčkarom aj kynológom, keďže každá skupina združuje plemená so spoločnými znakmi.
FCI rozdeľuje všetky plemená psov do 10 hlavných skupín. Každá skupina zahŕňa plemená, ktoré majú podobné fyzické a charakterové črty, ako aj spoločný historický účel.
Skupina 1: Pastierske psy a psy bačiarske
Tieto psy boli šľachtené na prácu s dobytkom a inými hospodárskymi zvieratami. Ich úlohou bolo viesť stáda, ochraňovať ich pred predátormi a pomáhať pri presunoch. Psy v tejto skupine sú výnimočne učenlivé, aktívne a lojálne. Vyžadujú pravidelnú fyzickú a duševnú stimuláciu.
Skupina 2: Pinče, bradáče, švajčiarske salašnícke psy a iné
Táto skupina zahŕňa psy, ktoré boli vyšľachtené na stráženie, ochranu a prácu na farme. Tieto psy sú silné, odvážne a veľmi ochranárske. Potrebujú pevné vedenie a dôslednú výchovu.
Skupina 3: Teriéri
Teriréry boli pôvodne šľachtené na lov malých zvierat, ako sú hlodavce a líšky. Teriéry sú známe svojou energiou, odhodlanosťou a nezávislosťou. Hoci môžu byť tvrdohlavé, sú veľmi lojálne a oddané svojim majiteľom.
Skupina 4: Jazvečíky
Jazvečíky boli vyšľachtené na lov jazvecov a iných zvierat žijúcich v norách. Jazvečíky sú odvážne, vytrvalé a lojálne psy.
Skupina 5: Špice a primitívne typy psov
Plemená v tejto skupine pochádzajú z arktických a severských oblastí, kde slúžili na ťahanie saní, lov a ochranu. Tieto psy sú nezávislé, aktívne a odolné.
Špice sú nepochybne psy, ktoré zapôsobia na každého. Ich bujná srsť a usmievavá tvár idú ruka v ruke s ich veselou povahou. Špicovia patria do skupiny V podľa FCI a sú v tejto skupine spolu so psami primárneho typu. Táto kombinácia sama o sebe hovorí veľa o inštinktoch a koreňoch špicov. Títo psi sú určite draví a ťažko sa cvičia.
Špice a psy primárneho typu sa kedysi používali na rôzne účely. Od pomoci pri zdolávaní pólov, starostlivosti o ich veci až po účasť na love. Všetky tieto činnosti si vyžadovali obrovskú výdrž a imunitu psieho organizmu. Preto sú špicovia vo všeobecnosti veľmi zdraví. Sú to psy, ktoré majú radi ľudí, kontakt so svojimi majiteľmi, sú jemné, no zároveň sa považujú za náročné na výcvik. Špicovia majú v sebe veľký odpor a sú veľmi nezávislí, podriadenosť prichádza s námahou. Psy z FCI skupiny V sú ostražité a aktívne.
Európsky špic: Môžu byť hlučné! Hlasno požadujú to, čo sa im páči. Odporúčajú sa do domácností so záhradami a skvele fungujú ako strážne psy. Dokonca aj pomeranian, teda nemecký malý špic, má tieto vlastnosti, ale pre svoju malú veľkosť by nemal byť strážnym psom.
Lovecký špic: U loveckých špicov je situácia úplne opačná. Vo všeobecnosti sú tiché, neštekajú a nebudú slúžiť ako strážca majetku. Vyznačujú sa však silným loveckým inštinktom. Odporúčajú sa do domácnosti len ako psy a neznášajú sa dobre s inými druhmi zvierat, ktoré môžu byť poriadne karhané a prenasledované. Poľovnícke špice majú pri prechádzkach tendenciu utekať, preto je potrebný pevný postroj a vodítko.
Špice Samojed a záprahové: Sú to psi, ktorí milujú prácu a cvičenie. Vynikajú v psích športoch a mali by mať dostatok outdoorových aktivít.
Špice sú najstaršou skupinou psov v zozname FCI. Títo psi sa najviac podobajú predkom domáceho psa - vzhľadom aj správaním. Ich územie pôvodu je takpovediac kritériom ich rozdelenia. Existujú európske špice, ktoré sú tiež najobľúbenejšie v Poľsku, napr. Severný špic a východný špic. Medzi severských špicov patria ťažné a záprahové psy, napr. aljašský malamut, samojed. Medzi východné špice patria lajky a karelské medvedie psy, teda typické lovecké psy.
Vzhľad špicov je celkom konzistentný. Špicové psy sa vyznačujú bujnou srsťou, veľmi hustou a zvyčajne strednej dĺžky. Chvost je v tvare chocholu, zvyčajne stočený a uši sú špicaté a vztýčené.
Sekcia 1 obsahuje severské sánkarské psy, ako je sibírsky husky.Sekcia 2 obsahuje severské poľovné psy, ako je nórsky losí pes alebo fínsky špic.Severské strážne a pastierske psy, ako je islandský pes alebo nórsky lundehund, sú zaradené do sekcie 3.Európsky špic sa nachádza v časti 4, po ňom nasleduje ázijský špic a príbuzné plemená v časti 5. Tu sú nemecký špic a shiba inu pravdepodobne najznámejšími zástupcami jednotlivých sekcií.Primitívny typ je zoskupený v časti 6 a primitívny typ - psy na poľovnícke využitie v časti 7.
Špice a primitívne plemená majú rôzne tvary a farby. Jedným z najmenších zástupcov tejto skupiny je určite miniatúrny špic. Tento huňatý trpaslík je síce vyšší ako mnohé iné plemená, ale svoju nedostatočnú veľkosť vynahrádza veľkým sebavedomím a všetko má premyslené. Na rozdiel od mnohých iných plemien psov skupiny FCI 5 má trpasličí špic sotva vyvinutý lovecký inštinkt.Je však mimoriadne ostražitý a jeho hlasitý štekot sa vyrovná štekotu mnohých väčších psov. Miniatúrny špic je preto vďaka svojej malej veľkosti vhodný do mestských bytov. Jeho hlasitosť by však mohla spôsobiť problémy s tenkými stenami a citlivými susedmi.Dokonca aj dôsledný a časovo náročný výcvik psov ťažko zbaví miniatúrneho špica jeho ostražitosti a inštinktu upozorňovať svoje okolie a ľudí.
Shiba inu zo sekcie 5 - Ázijské špice a príbuzné plemená skupiny FCI 5 - Psy špicov a psov primitívneho typu je očarujúci, aj keď tvrdohlavý pes, nevhodný skôr pre začiatočníkov.Shiba inu boli pôvodne vyšľachtené na samostatný lov, a preto sa pohybujú po svete sebavedomo a nezávisle. Ich lásku a dôveru si pravdepodobne musíte zaslúžiť o niečo ťažšie ako u väčšiny iných plemien psov.Ale keď si raz získate náklonnosť shiba inu, tak rýchlo vás nepustí. Kvôli svojmu výraznému loveckému inštinktu však vo voľnej prírode rýchlo zabúda na svoj vzťah k človeku, a preto nie je psom na prechádzky mimo vôdzky.Mimochodom, malú shiba inu s priemernou výškou v kohútiku 37-40 cm si netreba mýliť s väčšou akitou inu, ktorá dosahuje hrdých 61-67 cm.
Skupina 6: Duriče a farbiare
Tieto plemená boli vyšľachtené na lov pomocou sledovania pachov, najmä na lov veľkej zveri, ako sú jelene. Duriče a farbiare sú známe svojou vytrvalosťou, inteligenciou a neúnavným sledovaním stôp. Tieto psy majú vynikajúci čuch a silný lovecký inštinkt.
Skupina 7: Stavače
Stavače boli vyšľachtené na vyhľadávanie a označovanie zveri, najmä vtákov. Stavače sú inteligentné, učenlivé a majú výborný čuch. Sú to veľmi poslušné a ľahko ovládateľné psy, ktoré sú výbornými spoločníkmi pri love, ale aj v rodinnom prostredí. Príklady: Weimarský stavač, Anglický pointer, Nemecký stavač.
Skupina 8: Retrevery, vodné psy a španiele
Táto skupina zahŕňa plemená, ktoré boli vyšľachtené na prácu vo vode a na aportovanie ulovenej zveri. Retrievery a vodné psy sú známe svojou priateľskou povahou, inteligenciou a veľkou učenlivosťou. Sú to veľmi spoločenské psy, ktoré sa ľahko prispôsobujú rodinnému životu. Príklady: Labrador retriever, Zlatý retriever, Portugalský vodný pes.
Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu.
Skupina 9: Spoločenské a sprievodné psy
Tieto plemená boli vyšľachtené predovšetkým na spoločenské a sprievodné účely, aby poskytovali potešenie a spoločnosť svojim majiteľom. Spoločenské a sprievodné psy sú zvyčajne veľmi priateľské, lojálne a spoločenské. Majú tendenciu byť veľmi blízko svojim majiteľom a sú ideálnymi spoločníkmi pre ľudí všetkých vekových skupín. Príklady: Bichon frise, Maltézsky psík, Chihuahua.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou.
Skupina 10: Chrti
Chrty sú plemená vyšľachtené na lov pomocou zraku a rýchlosti. Chrty sú známe svojou rýchlosťou, eleganciou a nezávislosťou. Tieto psy sú často tiché a pokojné, keď nie sú v pohybe, ale pri love alebo behu sa premenia na mimoriadne výkonné a rýchle stroje. Príklady: Greyhound, Afgánsky chrt, Whippet.
Štandardy a rozdiely v rámci plemien
Mnoho psích plemien nesie v oficiálnom názve aj krajinu svojho pôvodu. A tak pod číslo FCI 332 nájdeme plemeno s názvom československý vlčiak. Pes, ktorý je v našich končinách veľmi obľúbený a vyhľadávaný. Avšak krajinou pôvodu „Československo“ by sme v nových mapách hľadali márne. Našincom a aj ľuďom z okolitých krajín je ale zrejme, že toto plemeno bolo vyšľachtené v rokoch, kedy, „Československo“ ešte ako také existovalo a čo sa potom udialo.
Zrejme najrozšírenejším psím plemenom u nás ale aj vo svete je nemecký ovčiak. Jeho číslo štandardu je FCI 166. Nie všetci ale vie, že štandard hovorí o dvoch typoch tohto známeho plemena. Je to nemecký ovčiak krátkosrstý a nemecký ovčiak dlhosrstý. Podobnosť oboch typov nemeckého ovčiaka je veľká a ich rozdielnosť lepšie vynikne ak máme možnosť porovnávať ich súčasne.
Trocha inak to je pri plemene u nás veľmi populárnom a známom ako „vižľa“. Podľa FCI poznáme dva typy tohto plemena a to krátkosrstý maďarský stavač FCI 57 (rövidszörü magyar vizsla) a drôtosrstý maďarský stavač FCI 239 (drötzörü magyar vizsla). Ak sme pri nemeckom ovčiakovi hovorili o podobnosti, pri maďarskom stavačovi je namieste použiť slovné spojenie značná exteriérová rozdielnosť. A to aj napriek tomu, že drôtosrstý maďarský stavač vznikol vlastne krížením krátkosrstého maďarského stavača s krátkosrstým nemeckým stavačom.
Jedným s rekordérov čo do počtu rôznych variant podľa uznania podľa počtu veľkostí, sfarbenia srsti a typu srsti jedného plemena je asi pudel FCI 172. Podľa štandardu poznáme štyri typy veľkostí, toy pudel, trpasličí pudel, stredný pudel a veľký (kráľovský) pudel, šesť základných sfarbení srsti a dva typy kvality srsti.
Veľmi exotické psie plemeno svojim vzhľadom ako aj krajinou pôvodu je pre nás peruánsky naháč s číslom štandardu FCI 310 (perro sin pelo del Perú). Patronát nad týmto plemenom má samozrejme krajina Peru.
Štandard plemena sa v ostatných rokoch niekoľko krát menil a musíme povedať, že vždy to bolo s cieľom zabezpečiť lepší vývoj plemena hlavne s ohľadom na jeho zdravie. Psi naháči a teda aj peruánsky naháč sú psi neprehliadnuteľní. Ich telo je „nahé“ bez srsti s výnimkou, malých ostrovčekov osrstenia na hlave, špičiek uší, konci chvosta či labiek. Za absenciu osrstenia má na príčine gén, ktorý však prináša so sebou jeden nežiadúci jav a to že spôsobuje aj neplnochruposť, či že absenciu zubov v menšom alebo väčšom počte. Tu na pomoc prichádza štandardom uznaný typ peruánskeho naháča, ktorý je celo-osrstený ale zároveň aj plnochrupý. Chovatelia veľmi dobre vedia, aké dôležité je zakomponovať do svojej chovateľskej línie aj takýchto jedincov. Osrstený jedinec naháča je plnohodnotným členom rodiny peruánskych naháčov. V súčasnosti sa „chlpatý“ peruánsky naháč rodí približne ako každé piate šteňa vo vrhu. Má všetky práva ako jeho príbuzní, vytavuje sa mu preukaz pôvodu, je zapísaní do plemennej knihy a aj na výstavách musí byť rozhodcom posúdený ako každý iný „naháč“. V štandarde sa dozvedáme aj to, že peruánsky naháč je troch veľkostí vzrastu: malý, stredný a veľký. Zaujímavé na to ale je, že do akej kategórie bude daný jedinec zaradený sa on osobne, ako aj jeho majiteľ dozvie približne vo veku 18 mesiacov a rozhodne o tom komisia chovateľského klubu.
Za predpoklad štandardov do jazykov jednotlivých krajín sú zodpovedné príslušné národné chovateľské kluby pre konkrétne plemeno. V dnešnej dobe „internetu“, sa ale veľmi ľahko môže stať, že natrafíme na rôzne verzie prekladov štandardu, ktoré sú neúplné, s nepresným prekladom, alebo sú to preklady staršieho dáta, a teda nie sú celkom platné.
Škola Zvierat - Shiba Inu
Neuznané a špecifické plemená
Podľa FCI (Medzinárodná kynologická federácia) sa plemená psov rozdeľujú do 10 základných skupín. Okrem nich ale existujú ešte ďalšie psie rasy, ktoré zatiaľ oficiálne neboli uznané.
O ktoré ide? Môže sa jednať o národnej plemená, ktoré sú uznávané v krajine pôvodu, ale nie medzinárodne. Z niektorých neuznaných plemien sa stala časom plemená uznané, iná na to ešte len čakajú, ďalšie sú na polceste - chovatelia je správajú podľa podmienok zavedených FCI, národnej kynologickej organizácie pre nich vystavujú preukazy pôvodu, majitelia sa s nimi môžu zúčastniť výstav alebo sa venovať čistokrvnému chovu (samozrejme na výstavách sú určité obmedzenia ako napríklad nemožnosť získavať najvyššie medzinárodné tituly).
Medzi neuznané plemená patrí napríklad aj pražský krysařík a ďalšie národné plemená, ktoré môžu mať v krajine pôvodu napríklad aj širokú "základňu" a byť rozšírenejšie a známejší než mnoho uznaných plemien. Z českých plemien okrem krysaříka na uznanie čakajú ešte český horský pes a český strakatý pes.
A aké sú dôvody neuznania plemien? Rôzne, napríklad nedostatočný stupeň prošlechtěnosti, neustálenost, nevyhranenosť, veľká podoba s inými, už uznanými, plemenami atď. Niekedy krajiny pôvodu nechce byť začlenená do FCI a podriaďovať sa jej pravidlám, čo je prípad mnohých amerických plemien (napr. Americký buldog).
Často sa tiež jedná o varianty už uznaných plemien (napr. Viacfarebný pudel, dlhosrstý vipet).
Prehľad niektorých neuznaných plemien:
- Americký bezsrstý teriér
- Americký buldog
- Búrsky buldog - Boerboel
- Chodský pes
- Chortaja Borzaja
- Český horský pes
- Český strakatý pes
- Dlhosrstý vipet
- Kontinentálne buldog
- Louisianský leopardí pes
- Moskovský strážny pes
- Patterdale teriér
- Pražský krysařík
- Pudel viacfarebný
- Redbone Coonhound
- Ruská farebná bolonka
- Toy foxteriér
Všetky tieto plemená sú podľa FCI radená do jednej (poslednej), oficiálne neočíslovanej skupiny, hoci spolu nemajú pôvodom, vzhľadom ani "poslaním" nič spoločné. Je tiež nutné podotknúť, že zoznam týchto plemien nie je definitívny, môže sa priebežne meniť, rozširovať a niektoré z plemien časom "povýši" a presunú sa do niektorej z tradične uznávaných skupín. Veď proces je stále otvorený ...
