Faraónsky pes vďačí za svoje meno nápadnej siluete, ktorá vizuálne pripomína vyobrazenia egyptského boha Anubisa - veľké odstávajúce uši, dlhý krk a štíhla, chrtovi podobná stavba tela. Samci dosahujú výšku v kohútiku do 63 cm, sučky do 61 cm. Krátka srsť je hrdzavohnedá a lesklá; podľa štandardu sú povolené biele znaky na niektorých častiach tela (prsty na nohách, lysinka, hruď), pričom biela špička chvosta je vyslovene žiaduca.
Faraónsky pes nemá čierne kožné pigmenty, čo má za následok ružovkasté sfarbenie nosu, očných viečok a vnútorných strán uší. Jedna z teórií o pôvode plemena tvrdí, že jeho predkov v staroveku na Maltu priniesli Féničania, čo by zodpovedalo pôvodu po starovekých psoch typu Tesem. Kostrové nálezy podobných psov v Egypte svedčia o ich mimoriadne dlhej histórii, približne 5 000 rokov. Táto teória býva spochybňovaná, no dnes sa skôr predpokladá paralelný vývoj s plemenami podenco a Cirneco dell’Etna, ktoré majú podobný vzhľad.
Povaha, urbanizácia a výcvik
Faraónsky pes je inteligentný, sebavedomý a rýchly lovec; je veľmi priateľský k rodine, no voči cudzím ľuďom býva rezervovaný. Vo svorke vychádza dobre s inými psami, avšak potrebná je citlivá, dôsledná výchova. Citlivosťou býva touto rasou často považovaná za „svojhlavosť“, čo si vyžaduje skúsenosť so psami a vyvážený prístup medzi prísnosťou a toleranciou. Privolanie býva niekedy problematické vzhľadom na ich lovecký inštinkt, preto je dôležité trénovať už od šteňenského veku a prinútiť psa reagovať na zavolanie vopred.
Faraónsky pes je prirodzene aktívny a potrebuje veľa pohybu. Môže sa venovať rôznym športom ako coursing, jogging s vodítkom, agility a hry stimulujúce lovecký inštinkt. Ideálne sú útvarovo veľké a bezpečné výbehy; pes nepotrebuje extrémnu intenzívnu tréningovú záťaž na každom dni, no potrebuje pravidelný pohyb a duševné stimuly. Pri výcviku treba byť trpezlivý, bez drilu a nátlaku; pes zodpovedá primeranému a láskavému prístupu, pričom sa darí vtedy, keď má silný vzťah s majiteľom a dobré pochopenie hraníc.
Tak ako mnohé iné chrty, aj faraón si vyžaduje odlišný prístup k zvyklostiam a pravidlám. V domácnosti býva často rezervovaný voči ľuďom mimo rodiny a niekedy môže vyhľadávať súkromie. Na druhej strane je veľmi hravý a v šťastí a pohode je spoločenský a vnímavý k emóciám človeka. Jeho mimika a výrazné oči mu dodávajú jedinečný charizmatický šarm.
Výskyt, pôvod a historické putovanie
Faraónsky pes je považovaný za relatívne staré plemeno; v súčasnosti je jedinečný pre Maltu, kde sa nazýva Kelb tal-Fenek, čo znamená „králičí pes“. V 20. storočí sa plemeno začalo šíriť do Európy a Ameriky. V roku 1974 ho britský Kennel Club uznal a v roku 1977 Medzinárodná kynologická federácia (FCI) prijala plemeno do svojho zoznamu. Na Malte je plemeno vysoko cené a v roku 1979 bolo vyhlásené za národné plemeno. Prvé faraónske psy boli dovezené do Spojeného Kráľovstva v roku 1963; neskôr sa základom chovu stali rôzni chovatelia z Británie a Európy.
V jednotlivých krajinách sa objavovali rôzni chovatelia a studne chovov, ktoré predstavili prvé výstavné a súťažné línie. V USA bolo plemeno registrované v American Kennel Club v roku 1983, čo viedlo k značnému rozšíreniu a popularite, aj keď počet jedincov v niektorých regiónoch zostával relatívne nízky. V Európe a ďalších častiach sveta sa počet jedincov pohybuje v variabilnej miere, pričom chovatelia stále usilujú o zachovanie genetickej diverzity a zdravia plemena.
Faraónsky pes je stredne veľký chrtovitý pes s ušľachtilým pôvodom. Standard FCI odporúča výšku 56 cm u psov a 53 cm u fen, toleranciu do 63,5 cm u psov a 61 cm u fen, pričom ideálne je spodný okraj rozpätia. Váha sa pohybuje medzi 18 až 27 kg. Krátka srsť je jemná a lesklá, zafarbenie sa pohybuje od žltohnedého po syté béžové a rudohnedé odtiene, s možnými bielymi znakmi na hrudi (hviezda), na prstech (punčošky) a naneposunie špice chvosta na bielu farbu.
Oči sú jantárové a vyžarujú inteligenciu, uši sú veľké a vztyčené. Tieto znaky spolu vytvárajú charakteristický „Anubisov“ vzhľad, ktorý býva vnímaný ako aristokratický a zároveň plný energie. Telo je štíhle a bežne vyvinuté pre rýchly beh; ramenný uhol a stavba tela umožňujú dlhé a efektívne vystrelenie na kořist. Pýchou plemena sú tiež jedinečné oči a mocné končatiny, ktoré zvládnu vysokú rýchlosť a obratný pohyb na rôznom teréne.
Starostlivosť, výživa a zdravie
Faraónsky pes má krátku srsť a preto je starostlivosť relatívne jednoduchá. Pravidelné prečesávanie masážnou rukavicou pomáha odstraňovať uvoľnenú srsť a zároveň posilňuje puto s majiteľom. Uši by sa mali pravidelne kontrolovať a čistiť vhodným prostriedkom, vzhľadom na vztyčené uši. Táto rasa nemá podsadu, čo znižuje silné množenie špiny, no zároveň znamená vyššiu citlivosť na studené počasie, preto je potrebné vhodné oblečenie alebo ochranu v chladnom počasí.
Štandard kladie dôraz na vyváženú stravu s dôrazom na kvalitný zdroj bielkovín (najmä mäso). V krmive by mal byť uvedený zdroj mäsa na prvom mieste a obilie by malo byť minimalizované. Pes môže mať vyšší apetít, čo si vyžaduje kontrolu porcií a pravidelný pohyb, aby sa predišlo nadváhe. Po kŕmení je vhodný oddych, najlepšie po prechádzke alebo športovej aktivite, aby sa predišlo torzii žalúdka. Snacky by mali byť zdravé a bez cukru, napríklad žuvacie kocky pre dentálnu starostlivosť alebo sušené mäso; odmeny treba započítať do denného príjmu kalórií. Suché aj mokré krmivá môžu obsahovať špeciálne aditíva na podporu kĺbov a zdravú pokožku a srsť.
Rovnako dôležité je pravidelné sledovanie zubov, pokožky a očí, aby sa zistili akékoľvek problémy včas. Niektoré anestetiká môžu predstavovať riziko, preto je dôležité konzultovať s veterinárnym lekárom aj počas prípadných operácií. Vzhľadom na pôvod v teplých oblastiach je faraónsky pes citlivý na chlad, najmä v ušiach a končatinách, čo treba pri aktívnych hrách a výcviku brať do úvahy.
Spoločenské vlastnosti a vhodný domov
Faraónsky pes je voči ľuďom priateľský a hravý, no často si vyžaduje pevný vzťah a porozumenie. Môže sa podieľať na rodinnom živote a rád si vychutná spoločné prechádzky a hry. V domácnosti býva niekedy rezervovaný voči cudzincom, ale nie je agresívny, ak má dostatok času na zoznámenie a správny prístup majiteľa. Zvyčajne vychádza dobre s deťmi a môže spolupracovať s inými domácimi zvieratami, avšak pripomína, že mačky alebo drobné zvieratá by mali mať svoj priestor na bezpečnú existenciu vzhľadom na lovecké pudy tohto plemena. Teoreticky možno faraóna chovať v prízemnom byte s oploteným výbehom, ale je potrebné uvedomiť si vysoké nároky plemena na pohyb a duševný stimul.
Po dlhom období existencie plemena a rozširovania chovateľských aktivít po svete, sa dnes hľadá kompromis medzi ochrannou povahou, ušľachtilým vzhľadom a požiadavkami moderného majiteľa. Faraónsky pes je vhodný pre skúsených majiteľov, ktorí majú pevné nervy a vedia zvládnuť jeho lovecký pud a nezávislú povahu. Pred zakúpením psa je potrebné objasniť si históriu chovu a predchádzajúce skúsenosti majiteľa s chrty a podobnými plemenami. Správny chovateľ s rodokmeňom vie minimalizovať riziká genetických chorôb a poskytnúť dôležité preventívne vyšetrenia rodičovských zvierat.
Kde hľadať a ako zaobstarať
Chov faraónskych psov nie je rozšírený, a preto je vhodné hľadať chovateľov v Európe a okolitých regiónoch. Na Malte sa plemeno aj naďalej chová ako tradičný lovecký pes, no v iných krajinách býva potrebná dôkladná kontrola histórie a predchádzajúcich vrhov pred kúpu. Ak hľadáte dospelého faraóna, často sa odporúča obrátiť sa na útulky a zvieracie domovy, pretože aj starší jedinci môžu nájsť novú rodinu. Nezabudnúť na primerané opatrenia pri vyberaní chovateľa a zvážiť súčasti ako zdravotný stav rodičov, genetické testy a históriu vrhu. Niekedy býva potrebné prekročiť hranice a hľadať vhodného psa v iných krajinách, čo si vyžaduje starostlivú prípravu a finančnú náročnosť, no výsledkom môže byť kvalitný, zdravý a spokojný spoločník.