Faraónsky pes: Starobylý lovec s elegantným vzhľadom

Faraónsky pes je považovaný za veľmi staré plemeno, ktorého pôvod však nie je jednoznačne určený. Jedna z teórií ho spája s Egyptom, kde boli v skalných chrámoch Abú Simbel a v hrobke Antefa II. nájdené vyobrazenia psov podobných dnešnému faraónskemu psovi. Tieto zobrazenia pochádzajú z obdobia okolo 2300 až 1224 rokov pred Kristom. Je možné, že toto plemeno pochádza z afrického druhu psa Tesem, ktorý bol privezený z Etiópie a z ktorého vizuálne vychádza aj podobizeň egyptského boha Anubisa. Tesem mal charakteristické veľké stojace uši, štíhle nohy a vtiahnuté brucho, ktoré sa dodnes zachovali v niektorých plemenách.

Druhá teória kladie pôvod faraónskeho psa na Maltu. Tu sa mal stať pomocníkom farmárov najmä pri love králikov. Podľa tejto teórie by faraónsky pes nepochádzal zo psov dovezených z Egypta Feničanmi, ale skôr z primitívnej rasy psov s odstávajúcimi ušami, ktorá sa vyskytovala v okolí Stredozemného mora už od staroveku. Bez ohľadu na presný pôvod je faraónsky pes stredne veľký pes ušľachtilého držania s jasnými líniami.

Počas tisícročí musel tento pes bojovať o prežitie s prírodou i človekom, čo viedlo k upevneniu a posilneniu jeho prirodzených pudov a inštinktov. Je ostražitý a v prípade potreby aj výhražný, no nikdy nie agresívny voči ľuďom či iným zvieratám. V domácom prostredí sa dobre znáša so všetkými zvieratami, vrátane mačiek, a je mimoriadne priateľský k deťom.

Faraónsky pes je hravý, čo mu v Anglicku prinieslo prezývku "The Smiling Hound". Má výrazný a neobvykle silný prejav, pričom svoju zrozumiteľnosť zvyšuje mimikou tváre, postavením uší a pohľadom. Je veľmi vnímavý a s veľkou pozornosťou sleduje svoje okolie. Rád sa rozpráva so svojimi ľuďmi a ak necíti dostatočnú pozornosť, začína "rozhovory" sám. Zvukový prejav je ďalším dôležitým komunikačným prostriedkom faraónskeho psa, ktorý disponuje bohatou škálou tónov od hlbokých zvukov až po vysoký piskot.

Vlastnosti a využitie faraónskeho psa

Faraónsky pes je vďaka svojim vlastnostiam všestranne využiteľný. Na pretekárskej dráhe alebo pri coursingových aktivitách je rovnako náruživý a temperamentný ako iné chrty. Jeho telesná stavba ho však v porovnaní s inými chrtmi nepredurčuje k extrémne vysokým rýchlostiam. Faraónskeho psa je možné naučiť poslušnosti, avšak vyžaduje si to mimoriadnu trpezlivosť a porozumenie. Neznáša nátlak a dril, pričom systém odmeny a trestu je pre toto plemeno absolútne nevhodný.

Faraóni sú elegantné, aerodynamické psy určené na prenasledovanie v náročnom teréne. Ich charakteristické znaky zahŕňajú hustú pálenú srsť, lesklú kožu na nose, ušiach a okolo očí, úchvatné jantárové oči, bielu špičku chvosta a schopnosť "usmievať sa". Títo psi sa od staroveku vyznačujú rýchlosťou a ladnosťou pohybov.

Vďaka svojej pokojnej povahe môžu faraónske psy žiť aj v byte, avšak ich štekanie môže obťažovať susedov. Ak je pes chovaný na dvore, je potrebný dostatočne vysoký a pevný plot, aby sa predišlo sledovaniu zvierat mimo pozemku. Elektronické oplotenie nie je pri tomto plemene vhodné, pretože ich silný lovecký pud ich môže viesť k ignorovaniu elektrického šoku. Kvôli tenkej koži sú náchylné na prechladnutie, preto v chladných dňoch potrebujú ochranné oblečenie.

Pre dobre vychovaného faraónskeho psa je dôležitý dostatočný pohyb, minimálne 30 minút denne. Môžu sa zúčastňovať na lure coursingu a agility, alebo sprevádzať majiteľa pri behu či jazde na bicykli. Vždy je však potrebné mať psa na vodítku, keďže ich silný lovecký apetít pri pohľade na malé a chlpaté zvieratá môže prekonať aj najlepší výcvik. Vďaka inteligencii a ochote potešiť sa výcvik stáva pomerne jednoduchým, pokiaľ sú hodiny zaujímavé a príjemné. Drsné alebo opakujúce sa metódy výcviku nie sú pre ich citlivú a zábavu milujúcu povahu vhodné.

Faraónske psy milujú svojich ľudí a radi ich zabávajú. K novým ľuďom môžu byť spočiatku odmeraní. Sú inteligentné a ochotné vyhovieť, čo zjednodušuje výcvik. Faraónsky pes môže byť citlivý na pocity ľudí a stresujúce prostredie môže byť pre neho náročné. Je dôležité už od šteniatka zoznamovať psa s novými ľuďmi a situáciami, aby sa predišlo plachosti.

História a pôvod

Staroveký Egypt je známy mnohými plemenami chrtov, ktoré sú zobrazené na kresbách z hrobiek faraónov. Tieto vysokonohé, štíhle psy s pretiahnutou papuľou sa podobajú dnešným chrtom. Na Sahare boli nájdené skalné kresby dvoch typov psov so vzpriamenými ušami - jeden väčší a statnejší, druhý menší s rovným chvostom. Z dynastického obdobia Egypta vieme, že tieto lovecké psy boli sfarbené do žlta alebo do šeda. Objavili sa aj chrtovité psy so zvesenými ušami a zatočeným chvostom, typovo podobné plemenu Saluki. Najstaršia známa kresba tohto typu psa pochádza zo 4. tisícročia pred naším letopočtom.

Staroveký Egypt bol križovatkou kultúr a miestom šírenia chrtovitých psov. Až do polovice 20. storočia boli ako "faraónske psy" označované všetky chrty so vztýčenými ušami. Podoba faraónskych chrtov sa spája s egyptským bohom Anuqom, uctievaným v podobe čierneho šakala.

Faraónsky pes vďačí za svoje meno nápadnej siluete, ktorá vizuálne pripomína egyptského boha Anubisa. Spoločné znaky zahŕňajú veľké odstávajúce uši, dlhý krk a štíhlu, chrtovi podobnú stavbu tela. Samce dosahujú výšku v kohútiku do 63 cm, sučky do 61 cm. Krátka srsť je hrdzavohnedá a lesklá, s povolenými bielymi znakmi na niektorých častiach tela. Biela špička chvosta je žiaduca. Faraónsky pes nemá čierne kožné pigmenty, preto sú nos, očné viečka a vnútorné strany uší ružovkasté.

Jedna z teórií o pôvode faraónskeho psa hovorí, že jeho predkovia boli na Maltu privezení Feničanmi, kde slúžil ako lovecký pes. Tým by bol potomkom starovekých psov typu Tesem. Kostrové nálezy podobných psov v Egypte svedčia o ich 5000-ročnej histórii. Táto teória však nie je bez odporcov, ktorí poukazujú na neskoršie dôkazy o existencii tohto typu psa na Malte. Pravdepodobnejšie sa javí, že faraónsky pes sa vyvinul podobne ako rôzne plemená podencov z pôvodných psov v príslušných regiónoch, napríklad aj plemeno Cirneco dell' Etna zo Sicílie.

Na Malte bol faraónsky pes po stáročia loveckým spoločníkom a využíva sa na lov dodnes. Je to všestranný lovec, ktorý loví predovšetkým pohľadom a hlasne upozorňuje na korisť typickým štekaním. Loví tiež "mäkkou papuľou", čo znamená, že korisť môže priniesť poľovníkovi ešte živú.

Hoci FCI uvádza faraónskeho psa ako psa maltského pôvodu, patronát nad plemenom má Veľká Británia, kde sa chová od 60. rokov 20. storočia. Na Malte je plemeno známe pod názvom Kelb tal-Fenek, čo v preklade znamená "králičí pes", poukazujúc na jeho pôvodné využitie.

Starostlivosť a výchova

Napriek hrdému vzhľadu je faraónsky pes prítulný, no pud lovca mu zostáva v krvi. Voľný výbeh je preto sotva možný. Ak nie je dostatočne zamestnaný, môže sa stať mrzutým. S primeraným vybláznením sa stáva pokojným a očarujúcim spoločníkom, ktorý sa rád hrá a mazná, no vždy si zachováva istú mieru nezávislosti. Voči cudzím ľuďom je ostražitý a odmeraný. Zvyčajne dobre vychádza s inými psami a môže byť chovaný vo svorke.

Faraónsky pes potrebuje citlivú, ale dôslednú výchovu. Je trochu svojhlavý, čo treba rešpektovať pri výcviku. Správna rovnováha medzi prísnosťou a toleranciou vyžaduje skúsenosti so psami. Prílišná prísnosť môže viesť k uzavretiu sa psa, zatiaľ čo nedostatočná dôslednosť mu dovolí prevziať kontrolu. Aj napriek skúsenostiam nemusí byť každý pes stopercentne poslušný kvôli silnému loveckému inštinktu. Privolanie a korigovanie nadmerného štekania je potrebné trénovať už od šteniatka.

Faraónsky pes je v podstate zdravé plemeno bez známych genetických chorôb. Môže sa však vyskytnúť precitlivenosť na niektoré anestetiká, preto je dôležité o tom informovať veterinára pred operáciami. Vzhľadom na pôvod v teplých krajinách je citlivý na chlad, najmä v oblasti uší.

Trávenie faraónskeho psa je dobré a vzhľadom na jeho aktivitu nepotrebuje veľmi energeticky bohaté krmivo, hoci má často nadpriemerný apetít. Dôležitý je vyvážený príjem bielkovín, ideálne prostredníctvom krmiva s vysokým obsahom mäsa. Obilie by v kvalitných krmivách nemalo byť zastúpené. Krátka srsť umožňuje ľahko sledovať obsah tuku na rebrách a včas upraviť kŕmnu dávku alebo zvýšiť pohyb.

Po kŕmení je potrebné psovi dopriať oddych, aby sa predišlo torzii žalúdka. Ideálne je kŕmiť psa až po prechádzke alebo inej fyzickej aktivite. Zdravé snacky bez cukru, ako sú žuvacie snacky na starostlivosť o zuby alebo sušené mäsové kúsky, sú vhodnou odmenou. Faraónsky pes si rád žuje, preto sú suché žuvacie snacky prospešné.

Starostlivosť o krátku srsť je nenáročná. Príležitostné prečesanie masážnou rukavicou odstráni uvoľnenú srsť a posilní puto medzi majiteľom a psom. Nečistoty sa dajú zvyčajne vykefovať alebo očistiť vlhkou handrou. Pravidelná kontrola uší je tiež dôležitá.

Faraónsky pes potrebuje dostatok pohybu. Ideálne sú preteky chrtov, coursing, jogging (na vodítku), agility alebo hry stimulujúce lovecký inštinkt. Aktívni ľudia so športovým založením a ideálne s veľkým, bezpečným oploteným pozemkom sú pre toto plemeno najvhodnejší. Beh sám o sebe nestačí, dôležité je aj zamestnanie hlavičky.

Faraónsky pes sa rád hrá s deťmi, ale je vhodnejší pre staršie deti. Malé chlpaté zvieratá by nemali žiť v domácnosti s faraónskym psom, pretože ich považuje za korisť. Časté štekanie môže narúšať život v bytových domoch. Plemeno nie je síce veľmi rozšírené, ale chovateľov možno nájsť v Európe. Na Malte sa stále chovajú ako poľovné psy.

Pri zvažovaní adopcie dospelého faraónskeho psa je vhodné obrátiť sa na útulok pre zvieratá. Mnohé z nich skončili v útulkoch, pretože predchádzajúci majitelia neboli pripravení na ich nároky. Nikdy nekupujte psa zo súcitu bez dôkladného zistenia jeho histórie a potrieb.

tags: #faraonsky #pes #cierny