Bežný človek vidí dravého vtáka, absolútny lajk označujúci všetko jedným slovom vidí orla. Sokol je však fascinujúci dravec, ktorý ovplyvňuje celé kultúry, náboženstvá a znamená viac, ako si bežne dokážeme predstaviť. Sokol sťahovavý (lat. Falco peregrinus) je dokonca najrýchlejším živým tvorom, ktorý dokáže pri svojom pohybe vyvinúť neuveriteľnú rýchlosť až takmer 390 km/h a niekoľkonásobne prekonáva geparda a ďalšie vo všeobecnosti známe ako rýchle druhy. Je symbolom rýchlosti, sily a presnosti.
Sokol sťahovavý vyskytuje po celom svete - na každom kontinente okrem Antarktídy. Pôvodne pochádza z oblastí Severnej Ameriky, Európy a Ázie, no vďaka svojej prispôsobivosti dnes obýva takmer všetky kontinenty. Vyskytuje sa v rôznych typoch biotopov, od pobrežných oblastí, cez hory až po mestské prostredie. Sokoly preferujú otvorené priestory, kde majú dostatok miesta na lov.
Biológia a lovné správanie sokola sťahovavého
Sokol sťahovavý je stredne veľký dravec. Dospelé jedince merajú 34 až 58 cm, s rozpätím krídel od 74 do 120 cm. Váha sa pohybuje okolo 500 - 1500 gramov, pričom samice sú zvyčajne väčšie ako samce. Ich perie je zvyčajne tmavosivé na chrbte a svetlejšie na bruchu, s čiernymi pruhmi.
Sokol sťahovavý je teritoriálny dravec, ktorý je najaktívnejší počas dňa. Tento druh je známy svojím neuveriteľným letom a schopnosťou loviť iné vtáky za letu. Lovia tak, že sa z veľkej výšky strmhlav vrhnú na korisť a úderom ich silných pazúrov ju usmrtia. Pri prudkom útoku na korisť dosahuje rýchlosť až 200 km/h. Vďaka špecifickému spôsobu lovu, ktorý prebieha počas letu, je sokol mimoriadne zdatný v rýchlom manévrovaní a presnom útoku na korisť.
Hlavnou zložkou jeho potravy sú vtáky, najmä holuby, kačice, bažanty, jarabice a krkavcovité. Zriedkavo loví malé cicavce alebo hmyz. Sokoly sa živia predovšetkým vtákmi, ktoré lovia vo vzduchu. Ich korisťou sú často holuby, vrabce, kačice alebo čajky.
Hniezdenie, migrácia a význam v kultúre
Sokol sťahovavý si zvyknú stavať hniezda na útesoch, v jaskyniach alebo v mestách na vysokých budovách, mostoch a komínoch. Samica znáša 3 - 4 vajcia, mláďatá sa liahnu po 29 dňoch a zostávajú v hniezde asi 40 dní. Potravu prináša samec a samica, ktorá je na hniezde, ju rozdeľuje mláďatám.
Ako už napovedá ich názov, sokol sťahovavý patrí medzi sťahovavé vtáky. Zatiaľ čo niektoré populácie sú usadené (najmä v teplejších regiónoch), iné migrujú na veľké vzdialenosti, niekedy aj viac než 25 000 km ročne.
Sokol sťahovavý sa v mnohých kultúrach stal symbolom sily, rýchlosti a dokonalého lovu. V starovekom Egypte bol sokol spojený s bohom Horom, ktorý bol zobrazený ako muž s hlavou sokola. V mnohých krajinách, najmä na Strednom východe, sokol sťahovavý hrá dôležitú úlohu v lokálnej kultúre - sokoliarstve. V Spojených arabských emirátoch je sokol národným symbolom a sokoliarstvo je zapísané v zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
História sokoliarstva a jeho vývoj na Slovensku
Lovu koristi pomocou dravcov sa začali pred viac ako štyritisíc rokmi venovať v centrálnej Ázii. So sťahovaním národov sokoliarstvo preniklo aj do Európy. Prvé písomné zmienky o sokoliarstve na Slovensku sú už z obdobia príchodu Húnov do Karpatskej kotliny v piatom storočí. K jeho vášnivým fanúšikom patril vládca Veľkej Moravy knieža Svätopluk či kráľ Matej Korvín. Pre mnohé rodiny bolo spôsobom obživy. Po vynájdení strelných zbraní však ustúpilo do úzadia a stalo sa skôr záľubou šľachty, ktorá si vydržiavala sokoliarov.
Druhá svetová vojna sokoliarstvo utlmila, neskôr však opäť ožilo. „Mladí ľudia sa tomuto hobby začali venovať na základe skúseností starších sokoliarov. Jeho význam si uvedomovali predovšetkým na lesníckych školách v Banskej Štiavnici, v Liptovskom Hrádku, Prešove a vo Zvolene,“ hovorí Anton Moravčík, prezident Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskom poľovníckom zväze.
Vo Vysokých Tatrách lovili s orlami líšky, v Horných Salibách malú zver. Frank Bond z USA, prezident IAF, pri tejto príležitosti uviedol, že slovenské sokoliarstvo patrí vo svete k absolútnej špičke. Prezident kazašského sokoliarskeho klubu dokonca vyhlásil, že naši sokoliari ďaleko predbehli Kazachstan.
Predpoklady a požiadavky na sokoliara
V súčasnosti sa môže stať sokoliarom každý, kto dovŕši osemnásť rokov a urobí si skúšku z poľovníctva a zo sokoliarstva. „Musí to byť človek vyrovnaný, trpezlivý, ktorý rozumie prírode i dravcom. Dravca má vnímať ako svoje dieťa,“ zdôrazňuje A. Moravčík. Vyžaduje si to pravidelnú starostlivosť, schopnosť rozpoznať už prvé príznaky ochorenia vtákov, finančné prostriedky na chov, výživu a liečivá, priestor na vybudovanie voliér, prístup do poľovného revíru.
„Najdôležitejšie je však uvedomiť si to, že sokoliar sa zároveň stáva ,otrokom‘ dravca, lebo nemôže len tak odísť na dovolenku. Vtáky treba denne kŕmiť, cvičiť, čistiť a dezinfikovať výbehy a chovateľské zariadenia, kŕmidlá i napájadlá.“ Práca s dravcami je náročná aj na fyzickú kondíciu.
Výber operenca a chov
Sokoliarstvo má na celom svete takmer rovnaké princípy. Na Slovensku sa používa najviac sokol sťahovavý, sokol rároh, jastrab lesný, kaňúr okrúhlochvostý, myšiak červenochvostý, z hybridov sokolov najmä kríženec sokola sťahovavého so sokolom poľovníckym. Z orlov sa uplatňujú hlavne orol skalný a orol jastrabovitý.
Začiatočník si zvyčajne obstará hniezdoša, mláďa spolovice pripomínajúce bielu guľôčku a spolovice obrastené normálnym perím, ktoré si sám vycvičí. Takýto vták sa na majiteľa silno naviaže, imprintuje. Skúsení sokoliari si preto vyberajú „doschnutého“ dravca s vyrasteným perím, ktorý už samostatne lieta vo voliére. Menšie druhy, ako je jastrab či sokol, pohlavne dospievajú vo veku tri až štyri roky, orol v piatom až šiestom roku.
Praktický výcvik sokola sťahovavého
Výcvik najskôr začína vzájomným spoznávaním a testovaním. Sokoliar musí vtáka pravidelne kŕmiť, komunikovať s ním, nosiť ho na rukavici, čomu sa hovorí fáza onášania. Dravca zvyká aj na iných ľudí, okolie a rozličné stresujúce momenty. Pri učení sa vychádza zo skúsenosti, že dravec si poznatky najlepšie osvojí a zafixuje počas kŕmenia. To znamená, ak sa bojí koňa, vtáka treba často kŕmiť v jeho blízkosti. „Takýmto spôsobom dravca pripravíme aj na psy, na trúbenie, zvuky auta.“
Pri sokoloch používame vábidlo, na ktoré útočí. Kondične zdatný jedinec dokáže na atrapu zaútočiť aj stokrát v plnej rýchlosti. Významná etapa výcviku je i zdokonaľovanie kondície, rýchlosti a obratnosti dravca. Sokoliar s ním musí pravidelne trénovať, často v náročnom teréne, dravec má lietať najmä do kopca.
Sokoliarstvo sa preto pri výcviku riadi postupmi, ktoré zdôrazňujú postupné zvyšovanie vzdialeností príletov a pokračujú v cvičeniach s vábítkom, drakom alebo balónom. „Po nakrmení v tomto množstve ho necháme sedieť na posedu bez zastínění celú noc. Následujúci deň k nemu přistoupíme až ve chvíli, keď je čas krmenia, opět s kouskem krmení na rukavici, aby v klidu přestoupil na rukavici. Nasadíme čepičku a opět provedeme kontrolu hmotnosti s pečlivým zaznamenáním, abychom měli kontrolu nad jeho kondicí. Posadíme ho na vysoký posed a uvážeme k příletové šňůře. Následuje sejmutí čepičky a výcvik příletů klasickým způsobem.“
Kroky raného výcviku (zhrnutie)
- Odchytenie a nasadenie čepičky (zastínění) a chvatových pút.
- Zváženie a sledovanie kondície, pravidelný záznam váhy.
- Onášanie, kŕmenie z rukavice a postupné zvyšovanie vzdialenosti preskokov na rukavicu.
- Tréning príletov na vzdialenosť ~10 m, následné zväčšovanie vzdialenosti a použitie visacieho vábítka.
- Prvá voľná púšť - postupné prechody na voľno a útoky na vábítko, neskôr prepojenie s prechodom na skutočnú korisť.
Výživa, zdravie a prevencia
Aby boli operence zdravé a zdatné, musia dostávať dostatok kvalitného mäsa. V ich jedálnom lístku figurujú jednodňové kurčatá, japonské prepelice, laboratórne myši a krysy. O zdravotnom stave vtákov získavajú chovatelia obraz na základe vyšetrení výterov z hrvoľa a kloaky, ako aj rozborov trusu. Vtáky preventívne odčervujú a podľa potreby liečia. „Veď v klube máme veľmi dobrých veterinárov, s ktorými spolupracujeme,“ hovorí A. Moravčík.
Najdôležitejšie chyby pri výcviku sokola: 1) Prílišné snížení kondície - sokol je potravným specialistom a obzvlášť drobný terček je veľmi citlivý na kondíciu a kvalitnú stravu. 2) Nevhodné umiestnenie posedu - dravec by mal byť umiestnený tak, aby si privykal na nezbytné rušivé vlivy, na druhej strane však nesmie pociťovať ohrozenie. 3) Zbytečné onášanie - sokol nie je jestřáb, po lietaní a bez čepičky nemá pre ptáka onášanie logiku a len ho dráždi.
Odchov, reštitúcia a úspešné záchranné projekty
S rozvojom novodobého sokoliarstva rástol medzi sokoliarmi dopyt aj po dravcoch. Nakoľko podľa predpisov na úseku ochrany prírody je dravce zakázané získavať z voľnej prírody, bolo ich hlavnou motiváciou, že sa popri samotnom love s nimi začali venovať aj problematike odchovu. Sokoliari v spolupráci so svojimi zahraničnými kolegami postupne vyvinuli odchovné postupy a metódy pre všetky bežne v sokoliarstve používané druhy dravcov.
V súčasnosti všetky dravce, ktoré sa u nás na sokoliarstvo používajú, pochádzajú z umelých odchovov a na Slovensku sa momentálne úspešne odchováva 17 druhov dravcov. Odchov v zajatí má veľký význam najmä pri ohrozených druhoch. Takto odchované jedince slúžia ako génová rezerva a tiež ako zdroj pre posilnenie voľne žijúcej populácie v prípade jej ohrozenia.
Príklad úspešného záchranného projektu: v Spojených štátoch amerických sa v rokoch 1975 až 1994 uskutočnil projekt na záchranu sokola sťahovavého. Počas tohto projektu bol zmapovaný výskyt sokola sťahovavého na území USA a následne bolo do voľnej prírody počas nasledujúcich rokov 1975 až 1994 na posilnenie divo žijúcej populácie postupne vypustených 4 699 odchovaných sokolov. Z vypustených sokolov sťahovavých sa uchytilo vo voľnej prírode viac ako 42% a samotná populácia sa zvýšila 25-násobne.
| Roky projektu (USA) | Vypustené jedince | Úspešnosť uchytenia | Efekt na populáciu |
|---|---|---|---|
| 1975-1994 | 4 699 | >42% | Populácia sa zvýšila 25× |
Legislatíva, obchodovanie a súčasné výzvy
Autor upozorňuje na absurditu legislatívnych problémov: slovenskí sokoliari sa ocitli v situácii, kde legislatíva nie je zosúladená s EÚ, a preto sú chovatelia vyradení z obchodovania s dravcami. Medzinárodný dohovor CITES a nariadenie ES pritom uvádzajú, že žiadny zákaz komercie sa nevzťahuje na živočíchy odchované v zajatí. „Sťažovali sme sa až v Európskej komisii, máme rozhodnutia z Ústavného súdu SR aj z najvyššieho Európskeho súdu, ale slovenské úrady nič neakceptujú!“
Ďalšie súčasné výzvy pre dravce vo voľnej prírode sú silný antropogénny tlak, fragmentácia krajiny, zmena využitia pôdy, vedenia elektrického prúdu a kolízie s dopravou. Všetky tieto ľudské činnosti spôsobili, že v niektorých krajinách sa určité druhy dostali na hranicu vyhynutia. Práve tu sa ukázal veľký význam umelých odchovov a reštitúcií.
Etika lovu a sokoliarske tradície
Sokoliarstvo je jeden z najušľachtilejších spôsobov lovu. Možno ho prirovnať ku každodennému zápasu o prežitie v prírode, kde dravec aj lovená zver majú vyrovnané šance. V minulosti malo sokoliarstvo význam aj ako spôsob obživy a neskôr ako prestížna aktivita šľachty. Dnes ostáva vášnivou tradíciou, ktorá zároveň musí rešpektovať ochranu prírody a legislatívu.
Sokol sťahovavý je nielen mimoriadny lovec, ale aj symbol - jeho návrat z ohrozenia v dôsledku DDT je dôkazom, že cielene vedená ochrana, odchov v zajatí a reštitúcia dokážu zachrániť druh. Pre sokoliara je však výcvik a starostlivosť o sokola záväzkom, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, znalosť prírody, fyzickú kondíciu a hlboký rešpekt k operencovi.