Slovenský kopov sa na území Slovenska choval niekoľko storočí, hoci nie presne v dnešnej podobe. V porovnaní s dnešným kopovom sa na začiatku šľachtenia uprednostňovali najmä jeho poľovnícke vlastnosti - hlasité a vytrvalé prenasledovanie zveri, prípadne jej zastavenie a držanie na mieste aj niekoľko hodín. Jednotný štandard, výška a sfarbenie boli až časom druhoradé; hlavným cieľom bolo zachovať pracovné schopnosti a spoľahlivosť v náročnom teréne.
História, pôvod a vývoj plemena
Prvé písomné zmienky o kopovoch siahajú do 17. - 18. storočia a zakazujú sa v nich kríženia s inými psami (Slimák 1964). Na Slovensku sa jednotný typ šľachtenia kopova ustálil okolo roku 1915 a výškové obmedzenia nariadili zákony proti duričom vysokým nohám. Počas druhej svetovej vojny a po nej boli nízke stavy zveri a opatrná snaha zabrániť jej preháňaniu. Za začiatok novodobého šľachtenia možno považovať rok 1936, kedy bol usporiadaný prvý chovný zvod v Banskej Bystrici, z ktorého postupne vyrástla stabilná plemenná základňa.
Prvým významným medzníkom bolo zníženie výšky kopovov, pretože vo veľkom počte sa vyskytovali jedince s výškou okolo 60 cm a viac. V roku 1963 FCI uznala slovenského kopova ako duriča a v roku 1988 vznikol samostatný Klub chovateľov slovenských kopovov (KCHSK). Základ dnešného chovu vychádza z 26 jedincov vybraných v prvej etape šľachtenia, pričom 14 psov a 12 suč tvoria súčasnú širokú chovateľskú základňu. Počas šľachtiteľských etáp sa vyberali genotypovo vhodné jedince, nasledovala selekcia potomstva, a postupné zužovanie genetickej variability pri zároveň rastúcom počte chovných jedincov.
Národný význam plemena sa prejavuje aj v jeho nezameniteľnom pracovnom charaktere: jedinečné spojenie dobrého čucha, vytrvalosti a orientačného zmyslu umožňuje kopovovi efektívne pracovať v horských lesoch aj na otvorených lúkach. Z dĺžky histórie vyplýva, že slovenský kopov vznikol na širokom genetickom základe a že jeho „obnova alebo doplnenie krvi” je možné len z domáceho chovného materiálu.
Vzhľad a stavba tela
Slovenský kopov je stredne veľký, ľahko stavěný honič s obdĺžnikovým telom, čiernou srsťou a výrazným pálením. Výška v kohútiku pre psa je 45-50 cm, pre suku 40-45 cm; hmotnosť sa pohybuje približne od 15 do 20 kg. Srsť je dlhá 2-5 cm, stredne hrubá a priliehavá, podsada hustá najmä v zimných mesiacoch, ale aj v lete. Farba je vždy jednofarebná - čierna s pálením na končatinách, prípadne mahagónové odtiene na končatinách. Hlava je primerane veľká, oči mandľového tvaru sú tmavé, uši sú stredne dlhé a priliehavé. Chrbát je rovný, bedrá pevné a svalnaté, chvost sa v pokoji nosí zvisle, v akcii šabľovito hore s uhľom približne 150°; končí po pätový kĺb. Plece a rameno sú kratšie, ale dobre vyvinuté a svalnaté; hrudník stredne hlboký a primerane široký. Labky sú oválne, prsty uzavreté s tmavými vankúšikmi a čiernymi pazúrmi.
Povaha a temperamento
Slovenský kopov je inteligentný, temperamentný a ostrý pes s výrazným loveckým pudom. Je veľmi lojálny k svojmu majiteľovi, no k cudzím ľuďom býva rezervovaný. Je to húževnatý a vytrvalý durič, ktorý sa hodí k práci v náročnom teréne a vyžaduje dôsledný, ale spravodlivý výcvik. Potrebuje pevný a jasný vodič, ktorý z jeho tvrdohlavosti zvládne jeho potrebu samostatnej práce. Ku rodine je priateľský a tolerantný,Deti zvláda dobre, ak s nimi vyrastá od šteňaťa. Je vhodný do aktívnych rodín, no nie je ideálny pre majiteľov bez skúseností s náročnými povahami psov.
Vo viacerých opisoch sa zdôrazňuje, že kopov je psom jedného pána a k ostatným ľuďom býva opatrný a ostražitý. Správanie voči iným zvieratám je často priateľské, no vždy je potrebné dohliadať na jeho výkon v prítomnosti inej zveri. Vhodný je do podhorských a horských revírov, ale aj do rovín, a svoje uplatnenie nachádza ako durič, aj ako farbiar. Je aktívny a potrebuje dostatok pracovného vyťaženia, inak sa môžu objaviť deštruktívne sklony.
Výchova, výcvik a sociálne stavy
Výchova slovenského kopova musí byť láskavá, no dôsledná a spravodlivá. Nie je vhodný pre začiatočníkov, pretože vyžaduje významné množstvo času, priestoru a stimulácie. Výcvik si vyžaduje trpezlivosť; kopov potrebuje pochopiť hranice a rešpektovať ich. Najlepšieho výsledku sa dosahuje v spolupráci so skúseným poľovníkom, ktorý dopraje psovi možnosť zapájať sa do lovu. Správne vedený, je kopov schopný aj samostatnej práce a môže byť veľmi spoľahlivým partnerom pri poľove a v domácej hierarchii.
Je dôležité začať výcvik čo najskôr a súčasne poskytnúť psovi dostatok priestoru a pohybu. V byte potrebuje pohodlný brloh a pravidelný kontakt s majiteľom; na vidieku by mal mať koterec s ochranou proti nepriaznivému počasiu. Praktizuje sa aj bonitácia exteriéru a testy odvahy; pred chovom sa vyžaduje DNA test a ďalšie posúdenia, čo zaručuje stabilitu a kvalitu plemena.
Starostlivosť a zdravie
Srsť je krátka a jednoduchá na údržbu; pravidelné česanie 1-2× týždenne a čistenie uší sú dôležité. Je potrebné pravidelne kontrolovať zuby, chôdzu a labky, najmä počas práce v teréne. Z hľadiska zdravia má plemeno relatívne nízke predispozície na dedičné ochorenia; možné problémy zahŕňajú dyspláziu lakťového a bedrového kĺbu a u starších jedincov riziko nádorových ochorení mäkkých tkanív. Preventívna starostlivosť zahŕňa ochranu proti kliešťom a obozretnosť pri kontakte s divými zvieratami, pričom sa odporúča kŕmenie kvalitnou výživou a primeraným doplnkami pre kĺby a energiu.
Pri výbere stravy je potrebné zohľadniť pracovnú záťaž psov. Granule s vyšším obsahom mäsa a nízkym obsahom obilnín, prípadne BARF diéta, ktorá vyžaduje dobré poznanie výživy, sú bežné možnosti. Šteňa potrebuje kvalitné krmivo pre správny vývoj a rast. U kopovov je tiež potrebné dbať na to, aby bola strava vyvážená a obsahovala potrebné vitamíny a minerály.
Praktické informácie o chove a kultúrnych aspektoch
Slovenský kopov je jediné národné plemeno loveckého psa na Slovensku a je jedným z najznámejších duričov vo strednej Európe. Jeho pôvod siaha do horských oblastí a díky vývoju šľachtenia z 20. storočia sa dnes teší širokej uznanej kvalite. História plemena zahŕňa pôvodné obmedzenia kríženia so psami z iných krajín už od 1770 a významné milníky ako založenie plemennej knihy v roku 1940 a následné uznanie FCI v roku 1963. Súčasný chov kladie dôraz na zachovanie genetickej šírky a vysokú kvalitu pracovného psa.
- Najvyššia hodnota plemena spočíva v jeho výnimočnom čuchu a vytrvalosti.
- Extenzívne využitie pri poľovej práci na diviačiu zver a pri dohľadávaní zveri.
- Potreba dôsledného vedenia a jasných hraníc výchovy.
Top 10 zaujímavostí a praktických tipov
- Práca v horských revíroch s kopovom potrebuje výnimočné fyzické a psychické vyťaženie.
- Srsť je krátka a ľahko udržiavateľná; preventívna starostlivosť zahŕňa pravidelné prečesávanie a kontrolu uší.
- Kopov je výborný strážca a zároveň vynikajúci poľovný durič.
- Potreba pravidelného kontaktu s pánom a rodinou, ale cudzím ľuďom býva rezervovaný.
- Chov je založený na genetickej diverzite a na domácom chove; dovoz cudzieho chovného materiálu nie je preferovaný.
- Bonitácia exteriéru a DNA test sú súčasťou moderného chovu.
- Historicky bol vývoj plemena rozdelený na viaceré etapy so selekciou vhodných jedincov.
- Výchova vyžaduje trpezlivosť a konzistentný prístup, zvlášť pre tvrdohlavý temperament kopova.
- Kopov je psom jedného pána a vyžaduje aktívnu spoluprácu so skúseným vodičom.
- Slovenský kopov predstavuje národný skvost, ktorý si zaslúži profesionálnu a citlivú starostlivosť.
Slovenský kopov výcvik odloženie učíme sa spolu :)
Slovenský kopov v súčasnosti
Slovenský kopov je dnes najrozšírenejším duričom na Slovensku a je považovaný za jedinečné národné plemeno s výnimočnou dedičnou výbavou. Hoci je plemeno mladšie voči iným európskym duričom, jeho pracovné kvality a vôňa robia z neho spoľahlivého partnera pre skúseného poľovníka v náročnom teréne. Významné úspechy na súťažiach a bonitáciách potvrdzujú stabilitu exteriéru a pracovných vlastností plemena.