Upozornenie: Tento obsah má čisto informačný charakter. Všetky naše články a informácie berte ako priateľského sprievodcu v psíčkarskom svete. Robíme maximum pre to, aby boli informácie presné a zrozumiteľné, no nie sme odborná kynologická encyklopédia. Môže sa teda stať, že niektoré detaily daného plemena vidia skúsení chovatelia trochu inak. Články na našom blogu a webe slúžia len ako všeobecný informatívny prehľad. Pre odborné poradenstvo sa, prosím, obráťte na oficiálny chovateľský klub konkrétneho plemena. Ak narazíte na nepresnosť alebo máte vlastné dlhoročné skúsenosti, ktoré by mohli článok obohatiť, budeme radi, ak sa nám ozvete. Článok s radosťou textovo aktualizujeme - pre dobro všetkých psíčkarov.
Sedmohradský durič (Transylvánsky durič, Erdélyi kopó) je starožitné lovecké plemeno, ktoré pochádza zo Sedmohradska (dnešné Rumunsko).
Historický vývoj
- Pôvodne boli vyšľachtené dve varianty - veľký sedmohradský durič na lov veľkej zveri (medvede či jelene) a malý sedmohradský durič na lov menších zvierat (zajace alebo líšky).
- Počas tureckej okupácie a neskorších období politickej nestability sa plemeno takmer vytratilo.
- V 20. storočí bolo takmer vyhynuté, no v 60. rokoch sa začal záchranný program, ktorý viedol k obnoveniu populácie.
Charakteristika povahy
- Vynikajúci stopár - má skvelý čuch a neúnavne sleduje pachy.
- Nezávislý - dokáže pracovať samostatne, ale rád spolupracuje s človekom.
- Verný a oddaný rodine - vytvára silné puto so svojím majiteľom.
- Ostražitý - hoci nie je agresívny, je dobrý strážca a okamžite reaguje na podozrivé zvuky.
Vzťah k iným zvieratám a potrebná stimulácia
Jeho lovecký inštinkt ho môže motivovať k prenasledovaniu menších zvierat. Dôležité: tento pes je pracovný lovecký durič, čo znamená, že potrebuje dostatok fyzickej aj mentálnej stimulácie.
Tipy na výcvik
- Začnite skoro - socializácia a základná poslušnosť od šteniatka je kľúčová.
- Používajte pozitívne posilňovanie - pochvaly a pamlsky fungujú lepšie ako tvrdé metódy.
- Neočakávajte slepú poslušnosť - toto plemeno bolo vyšľachtené na samostatné rozhodovanie pri love.
- Trénujte ho s dôrazom na pachové hry - nosework a stopovanie sú ideálne aktivity.
Na čo si dať pozor a zdravotný stav
Čierna s pálením, prípadne Sedmohradský durič patrí medzi zdravé a odolné plemená, ktoré sa dožívajú 12 - 14 rokov.
Najčastejšie zdravotné problémy
- Dysplázia bedrového kĺbu - môže sa objaviť u aktívnych psov s vysokou záťažou.
- Ušné infekcie - kvôli dlhým ušiam môže byť náchylný na zápaly.
- Obezita - ak nemá dostatok pohybu a dostáva nadbytok potravy.
- Srsť - krátka srsť je nenáročná na údržbu; stačí raz za týždeň prečesať a odstrániť odumreté chĺpky.
- Uši - dlhé ušia zadržiavajú vlhkosť, treba ich pravidelne kontrolovať a čistiť.
- Zuby - pravidelné čistenie zubov alebo dentálne maškrty pomáhajú predchádzať zubnému kameňu.
- Packy a pazúriky - pazúriky sa prirodzene obrusujú pri pohybe, no ak rastú príliš rýchlo, je potrebné ich strihať.
Výživa a stravovanie
- Ideálne je zabezpečiť kvalitné živočíšne bielkoviny (mäso, ryby, vajcia).
- Obsahovať dostatok zdravých tukov na podporu energie a srsti.
- Doplnená o vlákninu, ktorá podporuje zdravé trávenie.
- Tip: Pri tomto plemene sa neodporúča BARF strava bez odborného dohľadu, keďže si vyžaduje presné nutričné vyváženie.
Využitie a plemenný zámer
- Hľadáte aktívne, pracovné plemeno, ktoré vám bude robiť spoločníka pri love alebo outdoorových aktivitách.
- Máte skúsenosti so psami a viete, ako správne viesť a cvičiť nezávislého psa.
- Nie je vhodný pokojný rodinný pes do bytu - plemeno potrebuje veľa priestoru a pohybu.
- Ide o pracovný durič, ktorý môže vykonávať všetky skúšky poľovnej upotrebiteľnosti pre tieto plemená.
Historické vzory a exteriér
Šľachtitelia slovenského kopova sa rozhodli z palety duričov vyšľachtiť plemeno stredného až menšieho rámca čierneho sfarbenia s pálením. Na fotografiách z 19. storočia sa však vyskytujú aj duriče iného sfarbenia s bielymi odznakmi, ktoré sa vyskytovali medzi jedincami aj v domácej populácii v minulom storočí.
Svoje výnimočné povahové vlastnosti preukazuje slovenský kopov už celé desaťročia. Medzi výrazné pozitíva patrí temperament, často až neúnavná chuť do práce, ochota a záujem sledovať stopu zveri (nepofarbenú aj pofarbenú), hlasitosť na stope a jedinečná odvaha. Tieto povahové črty sú neustále žiadané, v chove upevňované a selektované. Avšak s ohľadom na platnú legislatívu a potreby poľovníctva môžu byť niektoré vlastnosti obmedzujúcim faktorom pre využitie kopova mimo rozsiahlych lesných komplexov a v malých revíroch.
Práve v takýchto revíroch nájde praktické uplatnenie nová forma národného nízkonohého plemena duriča, ktorá zachováva žiaduce povahové črty slovenského kopova obohatené o vlastnosti umožňujúce mu výraznejšie využitie pri dohľadávkach postrieľanej zveri. Jedným z podstatných rozdielov práce takéhoto typu duriča je menší akčný rádius pri durení, ktorý je často príčinou straty a zabehnutia slovenského kopova - ide o pomalšie, ale pritom vytrvalé, systematické a hlasité durenie ako aj pomalšie rozvážnejšie a vytrvalé sledovanie stopy poranenej zveri.
Východzím plemenom pri vytvorení novej formy národného nízkonohého plemena duriča je slovenský kopov. Hlavne jedince menšieho rámca, ktoré nespĺňajú štandard slovenského kopova z hľadiska telesného rámca aj sfarbenia. Na dosiahnutie požadovaných exteriérových a pracovných vlastností boli použité i ďalšie poľovné plemená psov. Použité sú iba plemená posilňujúce jeho vlastnosti duriča a psa na dohľadávanie raticovej zveri. Jedince týchto plemien, ako aj ich medziplemenné krížence sú do chovu vyberané na základe prísnych kritérií, zohľadňujúcich požiadavky na povahu a exteriér plemena Tatranský durič.
Podiel genetických informácií slovenského kopova v cielenom plemene by mal prevažovať. Zámerom chovateľskej práce je vytvoriť nové plemeno na základe slovenského kopova, obohatené krížením s niekoľkými plemenami, ktoré zvýraznili hlavne jeho vlastnosti na dohľadávanie zveri, s ustálenou genetickou výbavou.
Krátky popis pôvodu a vzhľad
- Na Slovensku sa oddávna chovali duriče, využívaní na lov zveri v horských revíroch. Z týchto psov rôznych typov a veľkostí bol v 30. rokoch 20. storočia vybraný durič strednej veľkosti a po dlhom procese šľachtenia bol uznaný ako Slovenský kopov.
- V prvom štádiu šľachtenia sa využívali jedince rôznych veľkostí, typu a farby, no z nich bol nakoniec výberom ustálený typ Slovenského kopova. Po dlhoročnom šľachtení sa vo vrhoch občas objavovali šteňatá menšieho rámca a odlišného sfarbenia, ktoré boli základom pre vyšľachtenie duriča menšieho rámca.
- Celkový vzhľad: nižší, ľahšej stavby tela, harmonický, s dostatočným priestorom medzi hrudníkom a zemou. Obdĺžnikového telesného formátu, pevná kostra, rovný chrbát, chvost buď rovný alebo kosákovitý a nesený na úrovni hornej línie.
Dôležité miery: Tatranský durič je plemeno menšieho rámca dosahujúce výšku v kohútiku do 42 cm. Správanie a temperament: inteligentný, temperamentný, ľahko ovládateľný, vyvážený, priateľský k ľuďom. Napriek priateľskej povahe je dychtivý po práci a odvážny pri kontakte so zverou. Hlava je mierne dlhšia ako širšia; stop je zreteľný; papuľa rovnakej dĺžky ako lebka; zuby rezáky pevne nasadené do čeľuste; nožnicový zhryz. Oči tmavohnedé alebo hnedé, mandľového tvaru. Uši stredne dlhé až dlhšie, širšie nasadené nad rovinou oka. Krk strednej dĺžky, svalnatý. Chrbát pevný a svalnatý; hrudník primerane hlboký a nie veľmi široký. Chvost primerane hrubý a dlhý, nesený na úrovni hornej línie. Plece dobre osvalené, rameno s dostatočným zauhlením pre priestranný pohyb. Koža strednej hrúbky, elastická. Srsť tvrdá, hrubšia, priliehavá s leskom. Čierna s pálením a červená farba s odtieňmi od svetlohnedej po jeleniu červeň. Prímes čiernych chlpov je tolerovaná.
Použitie a plemenný smer
Poľovne upotrebiteľný pes (braka), ktorý môže samostatne poľovať aj vo veľkej vzdialenosti od vodiča. Mimoriadne vhodný na hľadanie a sledovanie stopy. Keď objaví čerstvú stopu, šteká hlasom, na hlasnej stopu sa jeho štekot dobre nesie, vysoký a zvonivý. Vynikajúco prenasleduje a stavia korisť.
Klasifikácia a štandard
Patrí do 6. skupiny - duriči, farbiari a príbuzné plemená; 1.2. Dátum publikovania platného štandardu: 06. 04. Krátky prehľad histórie: ide o staré maďarské plemeno ovplyvnené špecifickým podnebím, povrchom a poľovnými podmienkami. Dlhonohí duriči sú väčšinou čiernočervení, krátkonohí červení. Vzory exteriéru zahŕňajú rôzne typy hlavy, dĺžky krku a proporcie trupu, pričom odlišnosti sú vo veľkosti a osrstení.
Záver
Sedmohradský durič predstavuje unikátnu kombináciu histórie, pracovnej vytrvalosti a odolnosti. Ako nástupca a formovaný odkaz slovenského kopova ponúka praktické uplatnenie v revíroch, ktoré vyžadujú spoľahlivého dohľadávajúceho duriča s vytrvalou stopou a výrazným hlasom na stope. Je vhodný pre skúsených poľovníkov a aktívnych majiteľov, ktorí vedia riadiť a motivovať nezávislého psa pri love a dohľadávkach.

Veľká Morava bez rivalít — história, ktorá nás všetkých spája
Tabuľka: Porovnanie veľkosti a farebných variantov
| Varianta | Výtah vzhľadu | Výška v kohútiku | Sfarbenie |
|---|---|---|---|
| Veľký sedmohradský durič | Lovecký durič veľký | > 50 cm | Čierna až červenkastá |
| Malý sedmohradský durič | Lovecký durič malý | 30-40 cm | Červeno-hnedé |
| Sedmohradský durič (nové nízkonohé plemeno) | Stredný až menší rámec | do 42 cm | Čierna s pálením; červené odtiene |