Ako psi žijúci celoročne vonku, tak bytoví "gaučové typy" potrebujú počas zimy trochu inú starostlivosť než v ostatných ročných obdobiach. Na čo pamätať? oblečky Aj keď posledné roky sú zimy nadpriemerne teplé, občas sa stretneme s mrazivým vpádom spojeným s výrazným poklesom teplôt. Počas mrazov sú podchladením najviac ohrození mladí psi do 8-10 mesiacov veku, pretože ich termoregulačné mechanizmy nie sú ešte plne vyvinuté, ďalej malí krátkosrsté psíkovia a tiež starí a chorí jedinci. Pre tieto psy je vhodné zaobstarať funkčné oblek z materiálov, ktoré neprefúknu a nepremoknú.
Vhodne zvolený oblečok nie je len módnym doplnkom, ale niekoľkonásobne predĺži dobu, po ktorú môže byť zviera vonku. Malí psíci prechladnú veľmi rýchlo aj kvôli tomu, že sú bližšie chladnej zemi, preto sa odporúča zaobstarať im oblek, ktorý zakryje aj brucho kvôli prevencii zápalu močových ciest. Psy sa na prechádzke väčšinou zahrejú pohybom, problém je, keď musí niekde dlhšiu dobu sedieť (uviazania na vodítku pred obchodom a pod.).
Keď teplota klesne pod nulu a vy viete, že budete niekde dlhšiu dobu stáť alebo pôjdete len krokom a pes bude na vodítku, tak funkčné oblečok ani pre veľkého psa nie je od veci. Po príchode z prechádzky oblek zložte a nechajte ho uschnúť. Kvôli bezpečnosti je ideálne, keď má na sebe vesta alebo kabátik navyše nejaký reflexný prvok, predsa len venčenie v podvečerných hodinách už prebieha za tmy. Dobrú viditeľnosť obstarajú tiež rôzne svietiace obojky alebo prívesky.
Bouda Alfa a omega všetkých psov žijúcich vonku je búda, ktorá ich ochráni pred zimou, snehom či dažďom a zároveň poskytne útočisko a pokoj. Ak má pes žiť celoročne vonku, je najlepšie začať s privykaním a otužovaním ešte pred príchodom zimy. Samozrejme ale zohľadnite plemeno, nie všetci psi sú zimným podmienkam prispôsobení. Trebárs bernský salašnícky pes so svojou huňatou srsťou zvládne zimu bez problémov, ale hladkosrsté plemená majú v mrazoch problém, zvlášť keď sa jedná o chudé jedinca.
Čo sa týka rozmerov búdy, mala by zodpovedať veľkosti psa. Ak je príliš malá, pes sa v nej bude stláčať, moc veľkú búdu si zase dostatočne nevyhřeje svojim telesným teplom. Psy ocenia búdu zateplenú polystyrénom a vystlanú slamou alebo drevitú vlnou. Slama sa musí pravidelne meniť, aby bola vždy suchá. Drevitá vlna má oproti slame tú výhodu, že sa tak nerozpadá a nie je prašná, takže psi z nej nemajú alergie a podráždené oči. Keď sú veľké mrazy, tak psovi "nasteľte" naozaj veľa, aby sa mohol zababušiť, prípadne ho na noc zatvorte niekam dovnútra (záhradný domček, garáž, veranda), kde je chladnejšie ako doma. V izbovej teplote by totiž rýchlo prišiel o zimnú srsť. Počas mrazov nenechávajte psa strihať nakrátko, ani ho nekúpte, pretože srsť dokonale vysychá až po 48 hodinách.
V mrazoch dostávajú zabrať aj labky. Nielen kvôli snehu a ľadu, ale hlavne kvôli posypovej soli. Zaobstarať môžete špeciálne vazelíny alebo krémy, ktorými labky ochránite. Dobre poslúži aj neparfumovaná Indulona. Po každej prechádzke zmyte z labiek soľ a potom ich osušte handričkou. Soľ medzi prstami psami trápi a na dlhších chlpoch sa zachytáva, preto nezabúdajte chlpy na labkách dlhosrstých psov pravidelne zastrihávať, zabránite tým tiež nabaľovanie snehu. Ak sa pes na labke porania, je vhodné zaobstarať mu špeciálny topánočku.
Jedálniček Podávať psovi špeciálny kŕmenie? Opäť záleží na podmienkach. Pokiaľ pes žije na záhrade, doprajte mu krmivo poskytujúce väčšie množstvo energie alebo mu navýšte kŕmnu dávku. Musí vykompenzovať energiu, ktorú vydá na termoreguláciu. To je dôležité hlavne u psov s malým množstvom telesného tuku. Strava by mala byť obohatená predovšetkým o tuk. Môžete kŕmenie pokvapkať treba lososovým olejom, u granúl môžete prejsť na výživnejšie receptúru. Na zahriatie zalejte suché kŕmenie teplou vodou alebo teplým mäsovým vývarom. Jedálniček môžete obohatiť aj o doplnky stravy na posilnenie imunity či kĺbovú výživu pre podporu pohybového aparátu. Aj v mrazoch pravidelne kontrolujte, či psovi nemrzne v miske voda. Existujú elektricky vyhrievané misky, ktoré tento problém vyrieši. Čo sa týka žrania snehu, nič sa nedeje, keď ho pes trochu olíže, aby uhasil smäd, avšak vo väčšom množstve môže spôsobiť žalúdočné ťažkosti.
Bytoví psi S bytovými psami je situácia často opačná, pretože páničkovia s nimi chodia na kratšie prechádzky a doma sú vo vyhriatom byte, takže mnohokrát vydávajú menej energie ako počas ostatných ročných období. Pokiaľ po bežnom kŕmení priberajú, je vhodné obmedziť maškrty a prípadne prejsť na menej kalorickú stravu. Prechod z vyhriateho bytu do vonkajšieho mrazu znamená pre psie organizmus šok, preto je vhodné doplniť stravu aj o doplnky na podporu imunity. Snažte sa byt nepretápať, chladnejšie prostredie je lepšie aj pre imunitu ľudí. Kvôli přetopenému bytu môže pes v zime viac línat, prispôsobuje sa tak prostredie, kde trávi najviac času. Dochádza potom k zhoršeniu funkcie tepelnej ochrany srsti a vonku môže ľahšie prechladnúť.
Entlebuchský salašnícky pes: pôvod, vzhľad a charakter
Entlebušský salašnícky pes je najmenším zo štyroch švajčiarskych salašníckych plemien. Pochádza z údolia Entlebuch v kantónoch Luzern a Bern. Zásadný zlom nastal v roku 1913, kedy boli štyria jedinci tohto malého pastierskeho psa s pahýľovitým chvostom predstavení profesorovi Heimovi na výstave v Langenthale. Rozhodcovia uznali tieto psy ako samostatné plemeno a zapísali ich do švajčiarskej plemennej knihy SHSB ako štvrté plemeno salašníckych psov. Napriek tomu, že sa plemeno spočiatku vyvíjalo pomaly, získalo nový impulz, keď sa začali oceňovať jeho vrodené schopnosti ako neúnavného pastierskeho psa.
Entlebucheri sú fajn psy - múdri, temperamentní, šťastní - ale nie pre každého. Entlebušský salašnícky pes, trojfarebný “smejúci sa pes” zo švajčiarskych Álp, je robustný a odhodlaný hýbateľ dobytka. Starostlivosť o entlebucherského salašníckeho psa zahŕňa niekoľko kľúčových aspektov na zabezpečenie jeho celkovej pohody a šťastia. Tieto psy sú prirodzene aktívne, takže pravidelný pohyb je nevyhnutnosťou, a to aspoň hodina fyzickej aktivity denne, vrátane rýchlych prechádzok, behania alebo zaujímavých hier. Ich inteligencia si vyžaduje mentálnu stimuláciu, preto sú interaktívne hry a výcvik poslušnosti dôležitými súčasťami starostlivosti o ne.
Entlebucher má povahu pastierskeho psa, na ktorého gény sa preniesla schopnosť chrániť a mimoriadna inteligencia, preto výcvik tohto druhu maznáčika nie je náročný, stačí ho naučiť pár základných povelov a časom zaviesť nové. Vie vycítiť náladu svojho majiteľa a prispôsobí sa situácii. Stopercentne oddaný svojmu majiteľovi a rodine, aktívny, hravý a energický parťák plný optimizmu, ktorý dokáže prekvapiť svojimi vtipmi a rozvinutým zmyslom pre humor. Je neúnavný, odolný a nikdy mu nechýba chuť k aktívnym činnostiam a športu. Entlebucher je tiež veľmi pohyblivý a mrštný, s krátkou, hustou srsťou a trojfarebným vzorom typickým pre švajčiarske salašnícke psy.
Entlebucher potrebuje dostatok pohybu a aktívnych aktivít, aby využil svoj potenciál ako rodinný spoločník. Ochrana, inteligencia a lojálnosť robia z neho výborného partnera pre športovo aktívne rodiny. Pri správnej socializácii a výcviku môže byť jeho prirodzený ochranný inštinkt zvládnutý a hostia môžu byť v domove vítaní. S kohútikovou výškou od 44 do 52 cm u samcov a 42 až 50 cm u sučiek patrí k stredne veľkým psom. Dĺžka života sa pohybuje okolo 12-14 rokov, pričom hmotnosť dosahuje približne 20-30 kg.
Vzhľadom na svoju veľkosť a energiu vyžaduje dostatok priestoru a pravidelný tréning. Srsť je krátka a hustá, vyžaduje minimálnu údržbu - pravidelné kefovanie a kontrolu uší, očí a pazúrov. V prípade dedičných chorôb môžu byť častejšie problémy s očami (PRA, glaukom) a dyspláziou bedrového kĺbu; moderné vyšetrenia znižujú riziká. Výživa by mala obsahovať kvalitné mäso, zeleninu a prípadne doplnky ako lososový olej, glukozamín a chondroitín, ktoré podporujú kĺby a lesk srsti.
Entlebucher je aktívny a inteligentný, vhodný pre športovo založené rodiny. Psie športy ako agility, frisbee, stopovanie alebo turnajové psie športy sú ideálne na jeho zamestnanie. S láskavou a dôslednou výchovou je možné využiť jeho prirodzený inštinkt ochrany a zdieľať s rodinou dlhé spoločné chvíle. Entlebucher je stredne veľký pastiersky pes z horských oblastí, ktorý je spoločenský a má rád ľudí aj iné zvieratá. Potrebuje pravidelný pohyb a mentálnu stimuláciu, aby zostal šťastný a vyrovnaný.
Tipy a praktické rady v krátkych bodoch
- Pri zimnom pobyte vonku zabezpečte vhodnú búdu s izoláciou, slamu meniť a vodou prístup, aby nedošlo k dehydratácii.
- Pri krátkych, ale častých prechádzkach využívajte reflexné prvky na oblečení a na obojku pre lepšiu viditeľnosť za tmy.
- Labky chráňte vazelínami alebo krémami, po každej prechádzke očistite soľ a osušte.
- Strava bohatá na tuky a dostatok energie je dôležitá, zvlášť pre psy s nižším množstvom telesného tuku; zvažujte doplnky ako lososový olej, glukóamín a chondroitín.
- Pravidelné veterinárne prehliadky a genetické testy pomáhajú znižovať výskyt dedičných ochorení.
- Bezpečnosť hostí a povedomie o ochrane stáda sú súčasťou výcviku a socializácie od útleho veku.
Historické a rodinné aspekty
Bernský salašnícky pes je tiež spojený s trojfarebnou srsťou a dobrou povahou, pričom je vhodný ako rodinný pes a pracujúci pes zároveň. Bernský salašnícky pes potrebuje dostatok priestoru a pravidelnú starostlivosť o srsť a pazúry. Pôvod pochádza z oblasti Bernu a Álp, pričom jeho história siaha až do skorých aktivít pasteierstva a ochranárskeho úsilie.
Entlebuchský pes je energický a lojálny, so silnou potreou pomáhať a chrániť rodinu. Včasná socializácia a pozitívne posilňovanie sú kľúčové pre zvládnutie jeho ochranného inštinktu a pre to, aby hostia boli bežne vítaní doma.
tags: #entlebussky #salasnicky #pes #alergik