V slovenskej literatúre existuje mnoho diel, ktoré sa venujú rôznym aspektom ľudského života a medziľudských vzťahov. Jedným z takýchto autorov je Dušan Dušek, ktorý vo svojej tvorbe často siaha po humore, irónii a nečakaných pohľadoch na realitu. Jeho poviedka "Pes" z roku 1993, ktorá je súčasťou zbierky "Kufor na sny", je ukážkou jeho špecifického štýlu a majstrovstva v zachytávaní detailov. Zbierka obsahuje 33 poviedok, ktoré sú tematicky aj obsahovo rôznorodé. Každá poviedka je napísaná iným štýlom, čo zvyšuje zaujímavosť čítania.
Dušek v nej využíva rôzne rozprávacie techniky, ako je napríklad ja-rozprávač v poviedke "Pes", alebo vševediaci rozprávač v "Predĺžení". Autor tiež neváha použiť humor, hovorový jazyk a prvky erotiky, čím vytvára na prvý pohľad veľmi pestrú zbierku. Poviedka "Pes" nám predstavuje suseda a jeho psa Ukulele. Vzťah medzi nimi je zobrazený s typickým Dušekovským nadhľadom a jemnou iróniou. Sused je opísaný ako postava s istými psychickými problémami, "straší mu vo veži", no napriek tomu si pes Ukulele svojho pána zjavne idealizuje.
Jeho "otrocká poslušnosť, pomiešaná s prítulnosťou" a neustále olizovanie susedových rúk kontrastuje s jeho pánovým občasným výstredným správaním. Autor nám zobrazuje sériu epizód zo života tejto zvláštnej dvojice: na schodišti, pred domom, pri spoločnom návštevovaní stánkov a v cukrárni. Pes, ako verný spoločník, je vždy po jeho boku, vrtí chvostom a "zamilovane pozerá na svojho bláznivého pána".
V ďalších epizódach sa stretneme so susedom a Ukulele pred detskými jaslami, kde sused hrá na fľaši "lodnú sirénu" a pes sa pridáva brešaním. Nasleduje ich "vyháňanie" tučnou kuchárkou, čo obaja očividne vítajú, pretože to znamená ďalšie dobrodružstvo, často spojené s pivom či zmrzlinou. Dušek tu jemne naznačuje, že ich správanie je síce výstredné, ale zároveň akoby hľadalo určitú formu kontaktu s okolitým svetom, aj keď nekonvenčným spôsobom.
Poviedka ďalej opisuje ich návštevy v stánku PNS, kde si vyžobrú noviny, alebo si kúpia známky, ktoré potom lepí na výklady. Sused potom psovi číta titulky z novín, alebo sa zasa pes hrá s novinami a "možno ich číta svojmu pánovi". Autor s humorom poznamenáva, že sused tvrdí, ako učí psa abecedu a násobilku, čo len podčiarkuje jeho excentrickosť a zároveň jeho silné puto so psom.
V cukrárni ich pohostia zmrzlinou, no napokon ich aj tak vyženú, lebo "kazia obchody - a trochu aj smrdia". Opäť platí, že "strašne radi sa dajú vyhnať", a to platí pre suseda ešte viac ako pre psa. Tieto momenty zdôrazňujú ich odlišnosť od bežnej spoločnosti a zároveň ich vnútornú potrebu neustáleho pohybu a hľadania nových zážitkov.
Dušek v poviedke "Pes" využíva prvok retrospektívy a jemne ironizuje situáciu. Keď sa im čitatelia (a aj rozprávač) "vyhýbajú", sused s tenkým hlasom hovorí: "Vidíš, Ukuško, aký je, vyhýba sa, čo s ním?". Toto konštatovanie spolu s vrtiacim chvostom psa a zatváraním očí vytvára obraz postáv, ktoré si žijú vo svojom vlastnom svete, no zároveň túžia po akceptácii.
Použitie ja-rozprávača v poviedke "Pes" dodáva príbehu osobný rozmer. Rozprávač, ktorý sa ocitá v blízkosti suseda a jeho psa, sprostredkúva svoje pocity a postrehy. Jeho snaha "vyhnúť sa" im, zaviazať si šnúrku na topánke a tváriť sa, že "nič sa nedeje", je dôkazom jeho nepohodlia, ale zároveň aj istého pochopenia pre túto neobyčajnú dvojicu.
Dušekove poviedky, vrátane "Psa", sú často charakterizované ako plynulé, spontánne a hovorové. Autor rád píše v prvej osobe, čo môže naznačovať autobiografické prvky, no ako sám uvádza, ide skôr o štýlový prostriedok, ktorý mu vyhovuje a ktorý vyvoláva u čitateľa záujem o "súkromie".
V diele "Kufor na sny" sa stretávame aj s erotikou, ktorú Dušek používa na oživenie a spestrenie textu. Hoci sa niektorým čitateľom nemusí páčiť jej výskyt, je neoddeliteľnou súčasťou jeho štýlu a prispieva k celkovej pestrosti zbierky. Použitie prúdu vedomia v niektorých poviedkách vytvára dojem, akoby sme čítali "surové" myšlienky postáv, nepretriedené a neusporiadané.
Zvláštny incident so psom v noci od Marka Haddona (zhrnutie knihy) je jednou z meditácií nad hranicami reality a fikcie, ktorú Dušek často presúva do svojej prózy cez obrazne ladené situácie a jemný humor. Poviedka "Pes" je teda príkladom jeho schopnosti zachytiť ľudskú podstatu s humorom, empatiou a jemnou iróniou. Zobrazuje svet, kde sa bláznivosť a vernosť stretávajú na nečakaných miestach, a kde aj najobyčajnejšie bytosti, ako pes, môžu byť symbolom nekompromisnej lásky a oddanosti.
Dušan Dušek, ako predstaviteľ modernej prózy 20. storočia, bol inšpirovaný autormi ako Salinger a James Joyce. Jeho tvorba je charakteristická mixom štýlov, narážkami na antiku, inšpiráciou absurdným divadlom a často sa v nej vyskytuje alegória, nekomfortné vyjadrovanie a próza bez sujetovej zápletky. Zbierka 33 tematicky aj obsahovo rôznorodých krátkych poviedok vyšla v roku 1993. Kufor na sny, Dušán Dušek, vyzdvihuje diverzitu jazykových a formálnych prístupov - od jednotónnych miniatúr až po širokoplošné výseky realít, ktoré čitateľa nútia priamo vnímať detaily a vnútorné monológy postáv.
V kontexte ďalšej tvorby Dušana Dušeka
V zbierke Teplomer a Pešo do neba sa objavujú motivy pätnutých i politických postojov autora, ktoré dopĺňajú jeho tradičnú lyrickosť s ikonografickými prvkami mladistvej družnosti a spoločenskej reflexie. Životopis autora a jeho pôvod - narodený v rodine lesného robotníka, štúdium geológie a chémie, redaktorská činnosť a neskoršie pedagogické pôsobenie - podfarbujú jeho citlivosť k každodenným detailom a k ľudskej psychike.
Dušekove texty sú často charakterizované vnútorným monológom a prúdom vedomia, čo umožňuje čitateľovi nahliadnuť do myslenia postáv a zároveň reflektovať ľudské slabosti aj silné stránky. Jeho práca je významná pre možnosti porozumenia modernej slovenské prózy, kde humor, irónia a citlivá psychologická kresba pôsobia ako protiváha oficiálnej literatúre v období socializmu a po ňom.
| Elementy Dušekovej tvorby | Opis |
|---|---|
| Rozprávačské techniky | ja-rozprávač, vševediaci rozprávač, neurčitá nonlinearita |
| Témy | detstvo, domov, dedina, vzťahy, smrť, erotika, dospievanie |
| Žánrová pestrosť | miniatúry, poviedky, humorné i vážne momenty, prvky surrealizmu |
Popri literárnej tvorbe Dušek viedol aj rozhlasovú a filmovú scenáristiku, čo sa premieta do jeho citlivého vnímania rytmu a zvukovej stránky textu. Jeho význam spočíva aj v tom, že dokázal pretvoriť obyčajné okamihy do obrazov a situácií, ktoré rezonujú so spoločenským kontextom a ľudskou túžbou po kontakte a porozumení.